KRÁĽ, JANKO (1822-1876)

Slovenská literatúra - Poézia
Tlačiť
Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v rodine mäsiara, ale rámec rodiny a mesta bol pre človeka jeho rozletu pritesný. Miloval voľnú krajinu Liptova, Váhu Tatier, slobodný svet hôrnych chlapcov... Ale realita ho zrážala k zemi. Študoval v Gemeri, Levoči, Kežmarku a Bratislave. Účastník protestného študentského exodu, proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry, v marci 1844. Vtedy napísal báseň Duma bratislavská („... a tie naše Tatry zďaleka sa smejú..."). Frekvencia Tatier, Liptova nie je v jeho poézii príliš častá, ale je latentne prítomná. Krajina, po ktorej sa lyrický hrdina väčšinou pohybuje, je krajinou Váhu a Tatier. Prekvapujúco jednu zo svojich prvotín situoval do Lučivnej. V Lučivnej štúrovci prijímali pohostinstvo vzdelaného správcu szakmáryovských majetkov Jána Klonkaya, ktorý mal štyri pekné, národne uvedomelé, vzdelané dcéry.
Pamiatky: v Kežmarku pamätná tabuľa v v budove lýcea venovaná študentom školy, v Liptovskom Mikuláši rodný dom s pamätnou tabuľou (1924); v Martine na Národnom cintoríne symbolický náhrobník s reliéfom od A. Grommu (1940) a ďalšie takmer v každom meste, kde sa počas života zdržiaval.

 


1. STRÍDŽA SKALA V LUČIVNEJ

Nad malou dedinkou veľké vrchy stoja,
Hoc ľudí privalia, ľudia sa neboja.
Hory, vrchy tieto našej prítomnosti,
Sú xx,trvajú od večnej večnosti.
Trvajú a budú, kým naše myslenia
Nepríde národné z tmy do osvietenia.


2. OROL VTÁK

Keby ja bol orol vták.
Vyletel bych nad oblak
Zaplieskal bych krídlami
Nad našimi Tatrami.

Tatra, pusté doliny,
Ja váš vtáčik rodinný,
Jak prst osamotený,
Letím v blesku, hrmení!

Hrôza desí celý svet -
Horký, ťažký je môj let,
Víchrice ma zrážajú,
Perká zo mňa padajú.

Dneska zima, zajtra dážď -
Ty, vlasť moja, nič nedbáš,
Nedbáš, čo v tej hodine
Tvoje vtáča zahynie!

A tvoj vták v krutom boji
O to všetko nestojí!
Radšej zhynie na poli
Ako by žil v nevoli.

A tvoj vták ďalej letí
Búrkam divým v ústrety:
Milší mu je voľný let,
Jak ten celý šíry svet!

In: Kráľ, Janko: Súborné dielo / Janko Kráľ; Sosbieral, zredigoval a poznámky napísal Milan Pišút; Úvod nap. Karol Rosenbaum. - Martin : b.v., 1952, s. 73

 


Báseň bola prvý raz publikovaná v Orle, IV, 1873, s. 221, s poznámkou redaktora [Andreja Trúchleho-Sitnianskeho. Pozn. PK]: „Touto najnovšou bášňou nastupuje náš dávno zamĺknuvší obľúbený poet Janko Kráľ svoju novú poetickú púť po slovenských Tatrách. V zamĺknuvšom poetovi tomto pohrešovali sme mnoho. Jeho spevy sú opravdivými dietkami našich Tatier, i ľúbia sa nielen nám, no i najmä našim bodrým bratom Čechom. Keď som nedávno v Prahe p. Dr. Julo Grégra navštívili, prosil ma, bych spevy „podivného Janka" pozbieral a jemu k vydaniu doručil. Ja som mu to sľúbiť nemohol, sčiastky že som neznal tých, u ktorých by spevy Kráľove hľadať mal.Teraz pošlúc mi náš poet tri básne pre „Orla" píše mi: „Ja veru z mojich prác nič nemám, lebo tie sú sčiastky po svete roztratené, sčiastky stratili sa. A tak iba to mám z mojich prác, čo v pamäti nosím - a z pamäti odpíšem." Kto by sa vystúpeniu tohto veľkého poetického talentu nepotešil?! Keď to hlučné „na zdar" poetovi našemu privolávam, prosím tých pánov, u ktorých by sa rukopisy básní Kráľových nachádzali, aby mi ich doručiť ráčili, aby tak ich vydanie buď „M. Sl.", alebo p. Grégr podujať mohol."

- Táto významná poznámka svedčí, že Janko Kráľ neposiela nové básne, ale opäť varianty toho, čo v pamäti nosil. ... Kráľ v rokoch 60. a 70. už nemyslel vážne na novú literárnu tvorbu, a len na unúvania redaktorov poslal niečo, čo skutočne „z pamäti odpísal". Témou, náladou i slohom patrí báseň Orol vták do rokov štyridsiatych, hoci nemáme priameho dokladu. Že by ju bol vtedy napísal. (Pozn. zostavovateľ M. Pišút)