Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Poézia ŽAVORON, ĽUDEVÍT S. (1838-1920)

ŽAVORON, ĽUDEVÍT S. (1838-1920)

Tlačiť
Vlastným menom Štefan Bezák (pseudonym Žavoron S. Ľudevít). Kňaz, kultúrny pracovník. Narodil sa v Chynoranoch, zomrel v Trnave. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu v Ostrihome. Bol farárom o.i. v Budmericiach. Dlhoročný správca, neskôr predseda Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Prispieval do katolíckych novín a časopisov. Záznam o jeho tatranských veršoch je z Riznerovej bibliografie

1. ROZPOMIENKA NA KRIVÁŇ

Kriváň! Ohromný sa javí tvoj obraz
Očiam mojim dnes, čo do výšky jasnej
Zasiahla uhlov vysokých nebeských,
Kde zraku mizne.

Sluchy neznámych si časov vavrínom
Otáčaš, a tiež čelo ozdobil si
Bleskom pradávnym; doby predpotopnej
Znak na prsách tvých.

Ty, čo nad rýchlym rachotom Perúna
Ešte rozpínaš široké si údy;
Prestols ohromný ty nosils Perúna
Aj Svätovíta!

Tu stojí na znak večitý, že Slávi
Rozbili stánok pri nohách tvých najprv,
Odkiaľ po šírom svete v šir i diaľku
Ich plemä býva.

Ó, bych raz zväzkom temeno pradávno
Ozdobiť mohol, svätiňou i zvoncom
Lásky, čo svornosť jedinú by hlásal
Národu môjmu.

Nepouhnutý stoj, vzdorujúc i búrkam!
Hlásaj potomkom: jediná že svornosť
Spasí nás; cestou spojenou sa kráča
V chrám vzdelanosti.

In: Sokol, 1860, č. 6, s.6.

 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain