Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

VRANÝ, VÁCLAV (1851-1929) - Strana 2

Tlačiť
Obsah článku
VRANÝ, VÁCLAV (1851-1929)
Tatranská elégia
Celý článok

2. TATRANSKÁ ELÉGIA

V spiacej prírode ešte posvätný nič neruší mier.
Lež čo tu jíma zrak? - Veľkolepý je to chrám.
V skvost nachovej zory krásno odliate Tatry velebné
Tak sa jak oltár pnú v blankytovú neba výš.
Hľaď, ako tamto obláčky ľahunké dym sťa kadidlá
Kol čela obrovskej Lomnice hor` sa vinú!
Úžasom až mi jatá sa duša chveje; káže mi: kor sa!
Kľakni! A tu pred tvár Stvorcovu srdce vylož!
Nuž slyš! Slyš synu, dcéro Tatier, slyš! Brat čo želá vám.
Veď po Bohu ste tu vy, v mysli mojej čo leží :
„Tak jako ten neprehľadný zraku rad velikánov,
čo pred okom každým obdiv až úctu budí,
dôstojne vzdoruje skazonosným víchrom a búram,
nad nami drží stráž, chlúba a pýcha je vám;
Národu nášmu taký ja želám vrelo rad bohatierov
Nad svet povznesených, krásno- a mocnoduchých.
Tak jako tie končiare Tatier v zory ohňu sa žiaria
Tak nech vždycky horí srdce, myseľ k rodu vám!
Jak toto ľúbezné, krásne ráno, nechže taký deň
Vášmu i národu raz svitne a bozk v čelo dá!
Lež hromy nechže perú tatranské v prsia neverné,
Blesky sa nechže sypú na hlavy odrodilé!"...
Jak vzrušené keby touto kliatbou sa chveje lístia
A v pažiti zrosenej žblnkoce Poprad: Amen.

 

In: Orol, XI, 1880, s. 284



 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.