Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia VAJANSKÝ, SVETOZÁR HURBAN (1847-1916) - Strana 7

VAJANSKÝ, SVETOZÁR HURBAN (1847-1916) - Strana 7

Tlačiť
Obsah článku
VAJANSKÝ, SVETOZÁR HURBAN (1847-1916)
Tatry a slovenské more
Pomaďarčené Tatry
Výlety tatranské
Štrbské pleso
Pýcha Tatier
Tatry a more
Celý článok

6. TATRY A MORE

Balt je šuhaj krásny,
belasé má oči,
kol hlavenky, pieskov
žltý vlas sa točí.

 

Adria je deva,
barnavé má líca,
z čiernych očú hára
južná blýskavica.

Baltu šíre prse
túžením sa zdvihli,
jeho modré oči
na Adriu mihli;

Adria sa striasla
nepokojom tajným,
Balt sa jej spodobal
s jeho šumom bájnym.

Hoj, bola by splála
vrelej lásky vatra:
ale to zbadala
pramatička Tatra.

Skabonila čelo,
na Adriu volá:
„Vari by Slavianka
vrahu milou bola?

Balt, neverný Sláve,
ponemčil sa celý,
krahulce z polabských
hájov uleteli;

Za nimi Sorabi,
Vindi i Lutici
zmizli jako tiene
v germánskej víchrici.

Smutná, onemelá
vypína sa Rána:
darmo hľadáš, darmo
nášho Pomorana!

Piesková mohyla
kryje jeho kosti,
nad nimi cudzinec
sverepý sa hostí!

Kde ten nohou stúpi,
tam panstvo nemoty.
Hoj, škoda by bolo
tej tvojej krásoty!

Neboj sa, Adria,
neostaneš sama:
rastie tebe ženích
tuto za horama.

Už si čistí zbroje
na sviežom severe.
Skoro on zaklope
na tie tvoje dvere!

Prichystaj si partu,
pierko z majorána,
bude svadba, bude,
veľká, nevídaná.

Bude svadba, bude,
v plese a radosti,
pozveme si na ňu
sto milônov hostí!"

In: Tatry a more, s. 11 - 13;



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.