Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia VAJANSKÝ, SVETOZÁR HURBAN (1847-1916) - Strana 3

VAJANSKÝ, SVETOZÁR HURBAN (1847-1916) - Strana 3

Tlačiť
Obsah článku
VAJANSKÝ, SVETOZÁR HURBAN (1847-1916)
Tatry a slovenské more
Pomaďarčené Tatry
Výlety tatranské
Štrbské pleso
Pýcha Tatier
Tatry a more
Celý článok

2. POMAĎARČENÉ TATRY

Besednica
(Štúdia, ktorú pôvodca odporúča pánu Martinovi Rothovi)

„Mnoho tisíc liet, ó Tatry, trčali ste do nebeského blankytu v drsnej pustote, zanešvárené barbarskými menami a škaredými názvami! Ale teraz už zahučte, rúknite žulovými prsami, durknite hromom od radosti a plesania, až sa náš globus celý zatrasie od Lajthy po Sarajevo! Prečo? Preto, že už na vás lezie ... kultúra."
Takto som zavolal, keď som počul, že „kárpátegylet " maďarizuje Tatry. Poneváč sa tieto spurné hory nedajú zrušiť ako slovenské ústavy , nuž nepozostáva inšie, ako vtlačiť im na velebné temená čikóš-kalpagy a prikovať im na päty cvendžiace ostrohy. A ako rýchlo to ide! Jedného rána sa Pribylinec alebo Bocan zobudí a k veľkému svojmu prekvapeniu uvidí pnúť sa pred sebou namiesto Kriváňa „Görbélyessy-ho" alebo „Krivácsibácsi-ho". Celý pomútený nad touto dokonalou premenou zavolá: „Aj, dobré ráno, pán Kriváň!" „Nyem tudom tótul" zabručí Görbélyessy, ako vidno trochu tótosan, ale dosť markantne.
Oj, Kriváň, Kriváň! Takáto zrada národnej strany mňa veľmi omína! Pravda je, že si nemal u nás ružové dni, najmä keď ťa naši poeti trýzniť počali kulhavými veršami. Každý čert oprávneným sa byť cítil, urobiť na teba atentát vo viazanej a často len špagátikom zle pozväzovanej reči! Ale pre tie dobré verše Štúrove aspoň nemal si nám urobiť takýto škandál! Ako sa bude vynímať nášho oslávenca Ľudovíta pekný verš v nocej forme:
„Görbélyessy, na tvém stal jsem již temeni?"
A čo z teba spravili, ó, štíhla Lomnica? Že vraj „Tóttipróczy!" Zvučné meno síce, na ňom si nebudú jazyky lámať cudzí turisti. Kultúra je predsa len pekná vec! Ona tak zdarne líže na vašich skalných chrbtoch. Korytnicu prelízala na „Teknövölgy", meno zvučné, kultúrne až milá vec. Poneváč voda nie je nemzeti nápoj, má tam vyvierať rozkazom karpatského spolku samé víno. Dovedie to Hadur. Choč náš veterný, s tebou mali kulturáci mnoho roboty. Nevediac, skadiaľ tvoje praveké meno pochodí, ustanovili, že ťa vytrú z pozemnej knihy, dajú ti obšid, aby si mohol ísť po žobraní s verkľom. Štrbské pleso je k najväčšej zlosti egyletárov modré! Keďže ale modrá farba panslavizmu sapit, zavolali natierača z Pešti, a tento ho na jar má na zeleno nafarbiť.
„Ja som bača veľmi starý" nesmie sa v pôvodnom texte pod pokutou smrti spievať, pretože na jar sami čikóši, birkáši a kanási zaľudnia tatranské kraje. A tak sa bude milozvučné teremtettovanie ozývať od Tatier až po Sarajevo.
Jedno mrzí náš kultúrny egylet. Keď si tam dovedú dajakých turistov, nemôžu nijako zabrániť, aby o ich nemecké uši neudierala tá drsná, nepatriotická slovenská reč! Ale i tu našiel sa prostriedok. A síce keď nastúpi turistická doba, teda asi koncom júna, vydá sa prísny rozkaz všeobecnej mlčanlivosti. Až do konca augusta nesmie nikto ani slovom preriecť po slovensky. Est modus in rebus carpaticis .
Veľkú podporu má egylet v cigáňoch, v žiakoch vyhodených zo škôl a podobných nositeľoch samospasiteľnej kultúry. Pomocou cigáňov naučili tatranské echo po maďarsky rozprávať. Keď zavoláš nad Štrbou: „Pozdravujem ťa, ó, Tatra!", odpovie ti echo: „alá szolgája ." Keď zavoláš: „Pomáhaj Pán Boh!" , tu ti zazvučí dosť podivnou hrou prírody: „Csiba te betyár!" A keď zavoláš: „Vitaj, brat môj, z dolnej zemi!" ihneď odpovie ti: „tót nem ember, csok jaša török! " Lebo maďarizácii musí sa aj nemá príroda podrobiť. Zákony prírody, večné systémy vesmíru kľakajú pokorne pred modlou maďarizácie a poslúchajú nemo jej príkazy. Aj mňa napadla tajná sila maďarizácie, preto na konci tejto štúdie tiež si zaspievam v tej samospasiteľnej:
Görbélyessy, Tóttipróczy
Maďarčia sa vo dne v noci.
Tóttipróczy, Görbélyessy
To Martina Rotha teší.
Lexikón má vždy pri ruke
Mená strúha peknozvuké.
A od Tatry až po Matry
Trepe egylet vždy dve na tri.
Allah buď mu na pomoci
Görbélyessy, Tóttipróczy!
Amen.

In: Národnie noviny. - Roč. IX, č. 139 (1878). - V rubrike Besednica



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.