Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Poézia ŠTÚR, ĽUDOVÍT (1815-1856) - Strana 4

ŠTÚR, ĽUDOVÍT (1815-1856) - Strana 4

Tlačiť
Obsah článku
ŠTÚR, ĽUDOVÍT (1815-1856)
Na Kriváň
Nezábudky (Liptovu)
Fragmenty
Celý článok

3. FRAGMENTY:

Pekné sú tie kraje
Dolu pri Dunaji
Však oveľa krajšie
V podtatranskom kraji

Tu v Tatrách nám rastú
Jedle ako sviece
A Váh ich tam dolu
Na krokvice nesie.

In: Pltníkova pieseň. In: Stratený syn Slovenska. - Bratislava : Slov. spisovateľ, 1982, s. 21.

Už mi štíty Tatier pred očami stoja,
Dolu v ich údolí je kolíska moja.

Tak som po nej túžil v ďalekej cudzine,
Teraz ma už drahá rodina privinie.

Pozdravte ju, vánky, nech sa upokojí,
Po rozlúčke dlhej budeme už svoji.

Matka-Tatra hrdo dvíha sa do krásy,
keď smutného syna z cudziny víta si.

Pýta sa ho: „Syn môj, nad čím smútiš zasa?"
„Že nad mojou vlasťou búrka strháva sa,"

Zdola víchor letí, orol hľadá skrýšu,
Nad tvojimi štítmi čierne oblaky sú.

Ešte tvoje skaly víchriciam sa bránia,
Už sa ženú ďalšie: zvečera i zrána.

Ak hrom z divých mračien udrie do junáka -
Jedno verné srdce darmo ktosi čaká.

Vzíde tichý smútok nad vlasťou premilou,
A ty, Tatra svätá, budeš mu mohylou.

In: Privítanie. In: Stratený syn Slovenska. - Bratislava : Slov. spisovateľ, 1982, s. 59.

Keby si, drahá, videla tie mračná,
Čo vôkol Tatry hrozivo sa valia,
Zastrela by sa aj tvár tvoja krásna!
Náš pohľad je však pevný ako skala.
Nech hromy bijú; Tatra je naša mať,
My pri nej v búrkach budeme verne stáť!

Tatra sa halí, mládenec sa rmúti.
Čo by si mala z mládenca smutného,
Ktorého osud je už rozhodnutý;
Víchrice, búrky čakajú na neho;
On v hromoch, bleskoch zabudne na svet zlý,
Len občas kradmo na drahých pomyslí.

In: Rozlúčenie. In: Stratený syn Slovenska. - Bratislava : Slov. spisovateľ, 1982, s. 62-63.



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.