Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Poézia ŠTÚR, ĽUDOVÍT (1815-1856) - Strana 3

ŠTÚR, ĽUDOVÍT (1815-1856) - Strana 3

Tlačiť
Obsah článku
ŠTÚR, ĽUDOVÍT (1815-1856)
Na Kriváň
Nezábudky (Liptovu)
Fragmenty
Celý článok

2. NEZÁBUDKY (LIPTOVU)

Ešte raz prenesiem
Po vás, kraje, oči,
Abych vás tam schvátil,
Kde sa Dunaj točí;
Jak ste celé, strany,
Z kraja vy do kraja

Poletíte so mnou
Na brehy Dunaja.

Dolina obdlžná,
Po nej Váh sa roní,
Na brehu mestečko
K dedine sa kloní;
S plťmi dolu letia
Bystré Váhu vody,
A po brehoch žijú
Pracovité rody.

Nad dolmi ozorné
Vrchy hlbokými,
A nad nimi Kriváň
Strie sa nad všetkými;
Kolom jeho hlavy
Mrákavy sa snujú,
Po nich hrajú hromy
A blesky križujú.

Jaké i ty, mračnom
Krytá Poludnica,
Vystieraš hrozivé
Ponad Liptov líca?
I keď zduníš v hromoch,
Pozor na končiny,
Kde žije ten našej
miláček rodiny.

Otvor sa mi ešte,
Prosiecka dolina,
Nech sa mi pred okom
Stráň divov rozvíňa,
I s tým dňom radostným,
I s tými drahými;
Lež za vrchami už
Zanikáš modrými.

A ešte sa ozvi,
Svätojánska veža,
nech tvoje ohlasy
až sem ku mne bežia,
odo mňa nech ďalej
koldokola letia,
čo nám odvetili,
nech všetkým odvetia.

Večer sa nad tichom
Rozložil pohorí,

Pod jazerom Štrbským
Tichý ohník horí,
Horí a navôkol
Živý spev sa vinie,
Jazerom sa nesie
A v horách pominie.

Kdeže ohník? Zhasol!
A kde spevcov kolo?
Pusto, jakoby ho
Tam nikdy nebolo;
Ale hľadím na vás,
Vy Kriváňa deti,
Načúvam, jak spev ten
Po jazere letí.

Ide slnko, skoro
K západu sa zvráti,
I vás oko moje
Už, kraje, potratí,
S jeho mi západom
I vy zapadnete,
Ale mi na mysli
Večne zostanete.

In: Stratený syn Slovenska. - Bratislava : Slov. spisovateľ, 1982, s. 77-78

 



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.