Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Memoáre, biografie ŠOLTÉSOVÁ, ELENA MARÓTHY (1855-1939)

ŠOLTÉSOVÁ, ELENA MARÓTHY (1855-1939)

Tlačiť
Obsah článku
ŠOLTÉSOVÁ, ELENA MARÓTHY (1855-1939)
Sedemdesiat rokov života
Dumka Krivánska
Celý článok
Elena Maróthy sa narodila v Krupine 6. januára 1855. Jej otcom bol štúrovský básnik Daniel Maróthy, ktorý práve v tom roku prešiel aj s rodinou do Ľuboreče v Novohrade, kde pôsobil ako ev. kňaz. Tu, s menšími prestávkami, prežila autorka detstvo a mladosť. Roku 1855 jej zomrela matka, rod. Hudcová a otec sa neskôr oženil s Lujzou Bauerovou. Po ukončení ľudovej školy v Ľuboreči navštevovala obecnú maďarskú kalvínsku školu v Lučenci kvôli maďarčine a pol roka nemecký ústav Viedenčanky slečny Janety Friedlovej kvôli základom nemčiny a spoločenskému správaniu (1864-1865). V nasledujúcom školskom roku hneď po prázdninách prišla na desať mesiacov do Veľkej pri Poprade, aby sa zdokonalila v nemčine (1865-1866). Počas svojho pobytu navštívila aj Dianiškovcov v Batizovciach a ich priateľov v Levoči. Potom sa ešte na rok vrátila do ústavu slečny Friedlovej v Lučenci, aby sa zbavila spišského dialektu a získala vedomosti zo zemepisu, dejepisu a prírodných vied). Tým sa v trinástich rokoch skončila jej školská výchova. Ale veľmi veľa čítala a sama sa vzdelávala. Roku 1875 sa vydala za obchodníka Ľudovíta Šoltésa do Martina, vtedajšieho centra slovenského národného života. Tu sa jej narodili a zomreli dve deti Elenka a Ivan, tu začala literárne pracovať, mnoho rokov stála na čele spolku Živena, redigovala časopis Živena. Tu všetky svoje sily upriamila na oddanú službu národu takmer až do konca 11. februára 1939, keď vo veku 84 rokov v Martine zomrela.
Pamätníky v regióne: Pamätná tabuľa na starej škole vo Veľkej.


 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde