Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

SILAN, JANKO (1914-1984) - Strana 2

Tlačiť
Obsah článku
SILAN, JANKO (1914-1984)
Z tatranskej korešpondencie
Z tatranských textov
Vianočný vinš deťom v Jurgove
Pred ždiarskym kostolom
Kňažná z Javoriny
Aj generáli plačú
Celý článok

1. Z TATRANSKEJ KOREŠPONDENCIE

Eugenovi Čadenému

Ždiar 16.X.1941
Veľactený pán Eugen Čadený, to je zvláštne; nedostali ste moju odhlášku? Tak Vám to vravím jasne a zreteľne a naposledy: pretože ste išli pri nahováraní ohľadom mojej prihlášky do poisťovne potuteľne a s patričnými úskokmi a trikmi agentov, ktorých vlastne treba ihneď vyhodiť z dverí: nie to je smerodajné, že ste ukradli môj podpis, ale moja vôľa, ktorá pri tom nebola. Nechcem mať nič spoločného s Vašou poisťovňou! A keď ešte príde od Vás dajaký list alebo správy - všetko poletí do koša neprečítané. A keď Vás diabol naháňa lákať odo mňa peniaze a Vy mu rád podliehate, aby ste si udržali živnosť, ak máte ešte toľko sily a priamosti ducha, tak mu povedzte dôrazne a jasne, ako ja teraz Vám vravím, že tu si cestu pomýlil, keď hľadá zlaťáky u chudobného básnika, ktorý žije ako vtáci z milosti božej. Táto odhláška je definitívna, na tom už nezáleží, či to beriete na vedomie alebo nie. Svätý Anton Paduánsky, chráň nás pred poisťovňami, lebo tu sa strácajú peniaze tak, že by si ich už ani [Ty] nenašiel. Ján Ďurka

Stanislavovi Mečiarovi

Ždiar, Vysoké Tatry 29. apríla 1942
Veľactený pán redaktor, na Vašu dávnu prosbu posielam Vám tieto dve básne pre Slov. pohľady. Pravdaže, budem pamätať na Vás, keď budem mať dajakú súcu zbierku básní; nateraz treba mi ešte veľa mlčať nad skúsenosťami, ktorými ma život obdarúva. Slovenské pohľady sa mi veľmi páčia. Ráčte prijať moje úprimné pozdravenie. Na stráž! J. Silan

Jánovi Harantovi

Milý Janko,
My sme tu Ty si tam.
Každý sen je iba klam,
ale tuná v tichom Ždiari
jas zostane Ti na tvári.
Po nedeli pošlem básne
a pozdravujem si Ťa krásne
Mikuláš Š.
Ešte Vás postrádame,
básnik, kňaz,
jarmo známe,
máme čas,
spomíname
na Váš hlas

Prepáčte, že som nestihol odpovedať. Ach, tie výlety... Srdečne si Vás pozdravujem. Napíšem najbližšie. J. Silan.

Stanislavovi Mečiarovi

Ždiar, Vysoké Tatry 20. aug. 1942
Veľactený pán redaktor, chystám pre Vás knižočku Piesne z Javoriny. Mohol by som Vám ju v jeseni poslať? Nateraz posielam Vám pre Slovenské pohľady tri básne ako ukážky z knihy, ktorá má vyjsť v Spolu sv. Vojtecha. Srdečne Vás pozdravujem Váš Janko Silan


Žandárskej stanici v Jurgove

Jurgov 16.VI.1943
Rím. kat. farský úrad čo najrozhodnejšie odmieta postup pri odvádzaní Gurníka. Ešte v sobotu odpoludnia ma zastavil pri pošte pán riaditeľ Zlatoň a povedal mi, že vrah sa už vrátil, že sa preobliekol a žiadal si kňaza. Keďže bol pozbavený osobnej slobody a Vy ste ho zlapali, bolo Vašou povinnosťou v tomto vyjsť mu v ústrety. Čakal som v sobotu, že predsa len sa nájde šľachetný človek a nebude brániť. Neviem, ako sa to stalo, jedno je isté, že stalo sa: kňaza ste mu nezavolali, hoci Vás o to prosil.
Páni, keď šuhaji pasúci ovce pod horou robia si fígle z náboženstva, človek mávne rukou a povie, že sú hlupáci; ja, prepytujem, tiež mám brata žandára a je mi smutno, že mám zas o jeden dôkaz viacej a poviem mu len tak: Vidíš, to môže urobiť len žandár. Treba ich učiť poriadku, týchto strážcov poriadku. Vec by sa bola asi ináč vyvinula a sotva by sa bol Gurník zavraždil, keby bol prišiel včas k nemu kňaz. Preto pokladám si za povinnosť upozorniť Vás, že farský úrad si veci musel všimnúť a že čaká patričné vysvetlenie. Na stráž! Ján Ďurka, správca fary

Stanislavovi Mečiarovi

Jurgov 3. aug. 1943
Veľactený pán redaktor,
neráčte sa hnevať, ale naozaj som nestihol v júni túto zbierku Vám odpísať. Vždy bola iná práca a teraz v lete zasa hostia. Ale dnes už Vám to ide. Sú to piesne pútnika. Chodil som do Javoriny peši učiť náboženstvo, už dva roky, zo Ždiaru je to 12 km.
A z týchto ciest je táto knižka, vlastne len výbor. Básne sú číslované. Prvé riadky básní môžu byť sádzané veľkými literami, namiesto nadpisov. Ráčte mi poslať zmluvu. S úprimným pozdravom J. Silan

Stanislavovi Mečiarovi

Jurgov 30. aug. 1943
Veľactený pán redaktor, k nám sa ide takto: z Kežmarku chodí autobus do Javoriny. Vystúpili by ste v Podspádach a poslal by som Vám voz, treba totiž ešte 8 km ísť vozom. To je jedna možnosť. Potom: z Tatranskej Lomnice chodí k nám pošta. Chyba je len tá, že od toho času, čo sa robí k nám cesta, poštové auto ide z T. Lomnice len do Ždiaru, odtiaľ treba ísť vozom do Podspád 8 km, z Podspád 8 km k nám. Poštové auto odchádza z Tatranskej Lomnice o 1/2 9 hod. ráno. Tam je teraz (neviem v ktorom hoteli) Karol Strmeň, on by Vás dobre poinformoval. Pán profesor Miškovič už nie je doma, bol tu 3 týždne. Keby to bolo pre Vás namáhavé, alebo nemali by ste toľko času, môžeme sa stretnúť v Tatranskej Lomnici u Strmeňa. No tento týždeň nemôžem cestovať, je prvý piatok, treba mi spovedať. Odísť môžem až 9. septembra. To je isté.
Ráčte sa porozprávať so Strmeňom. Nech je akokoľvek: i ja by som sa veľmi rád s Vami stretol. Preto čakám Vaše odkazy. Keby ste mali telefonovať, volajte Notársky úrad v Jurgove, pán notár hneď mi odkaz doručí.
Neviem, ako je dnes u Vás v Polianke. Ale u nás prší a prší. A to je vždy skľúčenosť. Tak som to napísal kdesi: Niet väčšej príšernosti, / ako keď v Tatrách prší. / To všetky vnútornosti / sa chvejú v duši... Zatiaľ príjemné chvíle Vám želám a do videnia, do skorého videnia . J. Silan

Stanislavovi Mečiarovi

24.IX. 1943
Veľactený pán doktor, posielam Vám ten spomínaný preklad z Rilkeho. Ach, škoda, večná škoda, že teraz tu nie ste. Až teraz je vlastne najkrajšia panoráma. Už sa začali jesenné dni, také jasné a priezračné, že až srdce bolí. Toto je to rilkeovské: ešte raz. A vlastne len raz. Teraz, keď všetko vädne a objavuje sa vo vlastnej podobe. Hory sa blížia a ozaj, každý deň sú blíž a blíž a vždy ináč a vždy viac ich je a teda to je bezpečný znak, že čoskoro ich tu nebude. V zime budú už neskonale ďaleko a na jar ešte ďalej, v lete najďalej ako márnotratný syn. No teraz tešme sa tomu: hory sú tu! Každý to vraví, kto zažije: Tatry sú pravé len koncom septembra a v októbri. Teraz. Preto teraz ste mali prísť. Obloha čistá, pri Bielke mráz a zeleň ešte raz svieža. A nad tým a v tom všade ticho, ticho napokon. Čakáme všetci, nielen zem, na zjavenie Pána nášho Ježiša Krista. A na Vás, pán doktor, tu v Jurgove, aby ste ešte raz videli panorámu. Na stráž! J. Silan

Stanislavovi Mečiarovi

29. sept. 1943
Veľactený pán doktor, nech Vás, prosím, nezarmúti tento môj list. Brat sa mi žení teraz v októbri, potrebujem peniaze, preto si dovoľujem popýtať Vás, ak je to možné, keby ste mi láskave na konto Piesní z Javoriny poukázali z Matice aspoň 200 Ks. Nepokladajte, prosím, za obťažovanie tieto moje riadky, ale chápte, prosím, že treba sa mi hlásiť už vopred o honorár. Ždiarsky kaplán je najchudobnejší na Slovensku a Vy viete, že tu v Jurgove ma aj tak honorujú: habeo officium sine beneficio. Keby nebolo tej bratovej svadby, nuž nech ho pes pobije. Ja vždy viem žiť tu v horách bez peňazí - bo kaplánsky plat prepiť a minúť hneď po prvom - to je najľahšia vec. Preto ráčte vyplniť moju prosbu. Srdečná vďaka! Úprimne Vás pozdravuje Váš J. Silan

Jánovi Vojtaššákovi

Jurgov, dňa 22. novembra 1943
Vaša Excelencia, chcem z Jurgova odísť, preto moje veci, tvrdenia, ktoré Vám napíšem, chcú mať patričnú a objektívnu váhu. Nebudem písať o tom, že veci v Jurgove sa majú celkom ináč, než Vám to predostierajú, veď tie deputácie alebo listy nie sú spravodlivé, len nastrojené, ľud nestojí za dp. Bakeszom. To je pravda, ale mňa táto vec nepáli, nuž ju ani nehasím; takisto ani to, že Vaša Excelencia nie je jednomyseľná straniva obsadenia jurgovskej fary so štátom, vravím: ani to nie je mojou úlohou riešiť, hoci, keďže ja odchádzam stadiaľto a bol som tu dosť dlho, vedel by som všeličo objasniť, i to, prečo dp. Bakesz sa vonkoncom do Jurgova nehodí, ba objektívne povedané, tu škodí.
Ale ja chcem Vám len odpovedať na list. Ráčili ste mi napísať, aby som vydržal ešte pár dní. Dnes je už 22. novembra, prešli teda už tri týždne - a dp. Bakesz sa ešte neobjavil a zdá sa mi, že to nik nevie, kedy sa objaví, nuž preto Vám píšem poznove. Prosím Vašu Excelenciu, ak je to ozaj len trochu možné (ak nie, nuž čo robiť, budem trpieť), ráčte vec dajako riešiť. Som ochotný dnes už kdekoľvek nastúpiť kaplánsku službu, ale tu, v TAKOMTO POSTAVENÍ, s takýmto titulom zástupcu správcu fary - to je hrozné. Vo Vašom liste, Vaša Excelencia, bola aj táto veta: „Divná vec, že doteraz dp. Bakesz sa ešte neobjavil". Prvej som nechcel ísť s vecami na svetlo, čo všetko ja viem, no teraz som nútený aj ja k tomu dačo poznamenať. Dozvedel som sa veľmi dávno, ešte v prvej polovici októbra, a mám objektívne informácie, že vtedy, to jest začiatkom októbra už dávno dp. Bakesz bol v Trenčíne a v Nemšovej pri vojsku, teda už naspäť z Ruska. Tam ma verejne ohováral, aký je on ukrivdený, má vraj tam v Jurgove kaplána, ten mu zavádza nové poriadky, vláči hostí a všeličo vystrája proti jeho vôli atď., veď načo to spomínať, to už súvisí s kuchyňou a klebetami a teda vec súkromná. No sem do Jurgova píše, akoby ešte stále bojoval za vlasť dakde v Rusku. Z Ruska (podľa jeho posledného listu) má ísť asi do Francúzska alebo do Talianska. No v Bratislave sa to zas ináč šušká. Je nezvestný nielen pre Biskupský úrad, ale aj pre Ministerstvo národnej obrany. Druhí zas vravia, že to on má trest, treba mu dosluhovať, lebo sa vraj tam na vojne veľmi rozkrikoval... A že teda je otázne, či sa vonkoncom vráti. Kto vie, ako je to vlastne. Jedno je isté, ako už aj Vaša excelencia v liste mi poznamenala, že je to divné - a druhé isté je zas to, že začiatkom októbra skutočne sa zdržoval v Trenčíne a že mu tam bolo tak dobre, že to bolo nápadné aj plukovníkovi, že ešte sa neberie domov. To viem od dôstojníkov, ktorí s ním tam vtedy bývali a tým verím. Ach, to Slovensko je také maličké, všetci sa poznáme...
Mňa ste ráčili menovať za jeho ZÁSTUPCU, to znamená, že on je správcom fary i teraz; má dôchodky, ja len prácu. Nesťažujem si, lebo peňazí mi netreba, mne, horskému človekovi. Ale ide tu o to, že tento stav je neznesiteľný. Nielen preto sa beriem a chcem ísť hneď preč, že je tu veľa práce a som pomerne slabý, nielen preto, ale pre kuchyňu. On tu má svojich ľudí, tí gazdujú, mne dávajú stravu a človek má dosť príčin cítiť sa ako príživník. Veď nemožno rozkázať ani slúžke, ktorej sa písavali z Ruska listy a medzi iným aj to, že mňa nemusí poslúchať. Ach, ďalej nehovorme!
Skrátka a dobre: mám len jedno želanie, jednu úpenlivú prosbu k Vašej Excelencii: Ráčte ma oslobodiť od zastupovania v Jurgove a menovať tu dakoho druhého za správcu fary, prosím Vás. Budem Vám veľmi vďačný. Očakávam skorú odpoveď a zostávam s výrazom synovskej lásky a úcty Váš oddaný syn v Kristu J. Ďurka, kaplán

Stanislavovi Mečiarovi

Ždiar 28. dec. 1943
Veľactený pán redaktor, veľmi pekne Vám ďakujem za poslané Piesne z Javoriny. Krásne ste to urobili, vydanie sa mi naozaj páči. Len v texte je jedna veľká chyba, čo ruší význam - a to na strane 53; namiesto pýr je pár. Škoda! Veľmi milo ste ma prekvapili, práve na Štedrý deň knižka došla.
Pre Slovenské pohľady Vám tu pripravujem dve také malé hračky; iné teraz nemám nič také súce. Nenahnevám sa, keď ani toto neuverejníte. To si môžete byť istý, ja sa nikdy nehnevám, keď mi verše zahodia, ba redaktorov vždy si ctím, že toľko vystoja, musia mať dobré oči, keď chcú všetko prečítať, čo im ľudia poposielajú...
Potom tu ešte prikladám zoznam kníh, ktoré by som chcel dostať od Matice slovenskej za polovičnú cenu. Mám tam totiž u Vás ešte dajaký zvyšok honoráru, nuž prosím veľmi snažne, veľactený pán doktor, ráčte sa za mňa prihovoriť, aby mi poslali veci čo najskôr. Najmä o to orodujem, či by som nemohol dostať z tých Piesní z Javoriny 20 exemplárov za polovičnú cenu. Keby už medzitým pokladnica MS vyplatila zvyšok honoráru, ja za knihy hneď zaplatím. Ak však peniaze ešte nepoukázala, nech mi to strhnú z toho honoráru. Za vybavenie veľmi krásne Vám ďakujem.
Po Troch kráľoch pôjdem do Bratislavy a domov asi na týždeň. Ak stihnem, zastavím sa aj v Martine. Bolo by mi treba ísť k pánu primárovi Pajtášovi s tými očami. Keby som teraz nemohol cestou do Bratislavy, bude to neskôr, čo nevidieť. Veď tu v Ždiari budem mať už viac času ako v Jurgove. Rozhodne, ak budem v Martine, nezabudnem sa kuknúť aj k Vám, zatiaľ všetko najlepšie Vám prajem, v novom roku hojné požehnanie božie, dostatok slaniny a múky a všakovakých iných vecí, ktorých Vám treba. Na stráž! Janko Silan


Pavlovi Spišákovi

Ždiar 28. marca 1944

Veľactený pán farár, prečítal som si tieto básne na počesť sv. Cyrila a Metoda a páčia sa mi. U nás naozaj ešte nik tak vrúcne neoslávil účinkovanie svätých bratov solúnskych. Pravdaže, bude dobre tieto básne vydať tlačou. Súčasne Vám pripojujem aj svoju knižku Piesne z Javoriny. Na Vernár prísť teraz veru nemám kedy. Pán farár ždiarsky dostal faru v Starej Ľubovni a v apríli sa tam má už presťahovať. Kto príde do Ždiaru, ešte nevedno.
Ráčte prijať moje úprimné pozdravenie, pozdravujem i dievčatká a želám Vám všetkým radostné veľkonočné sviatky. J. Silan

Bernej správe v Kežmarku

Ždiar 27.VII.1944

Na Vašu ctenú výzvu, aby som podal priznanie k dani, dovoľujem si poslať Vám odpoveď v tom zmysle, že je tu omyl a teda výzvu k priznaniu daní treba pokladať za bezpredmetnú.
Pôsobím ako kaplán v Ždiari už tretí rok nepretržite. Môj základný plat činí mesačne 799.- Ks, teraz teda s druhotným prídavkom dostávam 1 269.- Ks mesačne, žiadnych miestnych príjmov nemám, o čom sa môže každý veľmi ľahko presvedčiť; veď predsa kaplánka v Ždiari, i keď je najkrajšia, je najslabšia v našom biskupstve spišskom. Mňa sem dali zo zdravotných dôvodov, lebo tu nie je práca a sú to Vysoké Tatry. Tuším však, že ste mi ráčili poslať vyzvanie k priznaniu daní len preto, že som zastupoval lanského roku od 8. marca do 1. decembra správcu fary v Jurgove, ktorý si odsluhoval vojenčinu. To je tiež známa vec, že ja som v Jurgove správcom fary nebol, ja som tam bol poslaný, vo funkcii kaplána ždiarskeho, zastupovať neprítomného kňaza, teda môj titul podľa prípisu J.E. ndp. pána biskupa bol „administrator spiritualibus" čo bolo aj publikované v Diecezánskom našom obežníku takto: Absentem Supplens - v preklade: neprítomného zastupujúci. To znamená, že som nemal túto faru, ja som tam len duchovné práce vykonával ako kaplán ždiarsky. Dôkazom toho je aj to, že pán farár Bakesz, ktorý bol na vojne a ktorého som zastupoval, mal tam stále svoju domácnosť a bral úžitky z tohto benefícia. To sú veci známe a netreba ich dokazovať. Jediný úžitok som odtiaľ mal, že pri odchode mi [pán farár] odpustil stravu a nechal poplatky za pohreby a krsty; to však bola taká malá suma, že je otázne, či je zdaniteľná. Pán dekan Vojtas je tiež svedkom, že ja som si z dôchodkov Jurgova nič neodniesol, ani z lesa, ani z koledy, ani z iných zbierok a poplatkov.
Ak by ste však neráčili toto uznať, pošlem Vám na vyzvanie prípis J.E. ndp. biskupa, kde je jasne povedané, kto mal právo úžitky z jurgovskej fary brať a kto ich de facto aj bral. Kaplán ždiarsky ešte nemal žiadne obročie. V úcte a s pozdravom Na stráž! Ján Ďurka

Pavlovi G. Hlbinovi

Ždiar 24. dec. 1944
Milostiplné vianočné sviatky Ti vinšujem a nech Ťa milý Pán Boh opatruje zdravého i v novom roku, aby sme sa znovu stretli v Ždiari. J. Silan

In: Silan, Janko: Tatranské listy. - Poprad : Podtatranská knižnica,



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.