Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

ROY, VLADIMÍR (1885-1936)

Tlačiť
Obsah článku
ROY, VLADIMÍR (1885-1936)
Z tatranskej korešpondencie
Z korešpondencie Vladimíra Roya 1935
Celý článok
Koncom roku 1915 navštívil mladý kňaz a básnik Vladimír Roy (1885-1936) v Novom Smokovci blízkeho priateľa Jána Rumanna (1876-1925), ktorý tam počas vojny pôsobil ako veliteľ vojenského lazaretu. Rozprávali sa spolu o vážnych problémoch takmer celú noc. Roy vtedy nemohol tušiť, že priateľovo meno a váha osobnosti mu o dvadsať rokov neskôr, keď to bude najväčšmi potrebovať, otvoria dvere tatranského sanatória. Vtedy už Ján Rumann dávno nebude medzi živými. V to neskoré jesenné ráno, keď sa nad Tatrami už kde-tu belel sneh, si básnik odnášal z Tatier kúsok nádeje v úsvit lepších čias, pretože JUDr. Ján Rumann vedel v ťažkých chvíľach povzbudiť človeka. Po prevrate sa stal spišským, neskôr košickým županom a členom akciovej spoločnosti Sanatóriá dr. Szontagha. Po jeho predčasnej smrti Spoločnosť založila nadáciu Rumannova posteľ, na ktorej sa mohli zadarmo liečiť študenti a umelci. Roku 1934 využije túto možnosť okrem V. Roya aj Ľ. Ondrejov.
Do Nového Smokovca prichádza Vladimír Roy 21.6.1934. Zle sa cíti už dva roky, ale na jar 1934 dostane po dlhej a namáhavej túre na Bradlo krvácanie do pľúc, čo je vážne memento. V novosmokovskej Starej osade nie je cudzí a osamelý. Sanatórium lekársky vedie dr. Mikuláš Szontagh s mladým primárom dr. Viliamom Šimkom, synovcom Royovej manželky Viery, rod. Švehlovej. Okrem dr. Šimka ho pravidelne ošetruje aj mladá lekárka dr. Klára Henschová, vynikajúca lyžiarka, horolezkyňa a vzdelaná žena, ktorá každú voľnú chvíľu venuje náročným horolezeckým výstupom v Tatrách. Zdá sa, že liečba bude zdĺhavá, ale Roy je húževnatý a disciplinovaný pacient, neprepína svoje sily, venuje sa prekladom z maďarčiny a angličtiny. V Tatrách je krásne leto, stav sa mu zlepšuje, stýka sa s maliarmi Z. Palugyaom, M. Bazovským a literátom K. Rypáčkom. Odchádza 22.12.1934 s tým, že o pár mesiacov sa vráti na doliečenie. Po návrate domov sa horúčkovito pustí do práce. Vie, že nesmie prepínať sily, ale ustavične ho ťaží vedomie nezabezpečenej budúcnosti rodiny. Nahromadené a potláčané stresy spôsobia stav úplného vyčerpania. Jeho zdravotný stav sa zhorší natoľko, že od 10. novembra 1935 je znovu v Tatrách. Nikto, ani on sám netuší, že svieca života nezadržateľne dohára, že je to jeho posledná cesta. Ani v Tatrách to už nie je tá zlatá letná pohoda ako rok predtým. V tomto čase sa prostredníctvom listov zblíži s básnikom T. H. Florinom. V polovici decembra posiela Smrekovi do Prahy posledné korektúry svojej knižky a zbierka básní Výbor z poézie Vladimíra Roya vychádza ešte pred Vianocami 1935. Vladimír Roy zomiera na poludnie, 6. februára 1936 v sanatóriu Royal (Branisko), v izbe č. 15, v kruhu svojich najbližších. Jeho tatranská korešpondencia je živým autentickým svedectvom posledného úseku života.


 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.