Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

ROY, VLADIMÍR (1885-1936)

Tlačiť
Obsah článku
ROY, VLADIMÍR (1885-1936)
Z tatranskej korešpondencie
Z korešpondencie Vladimíra Roya 1935
Celý článok
Koncom roku 1915 navštívil mladý kňaz a básnik Vladimír Roy (1885-1936) v Novom Smokovci blízkeho priateľa Jána Rumanna (1876-1925), ktorý tam počas vojny pôsobil ako veliteľ vojenského lazaretu. Rozprávali sa spolu o vážnych problémoch takmer celú noc. Roy vtedy nemohol tušiť, že priateľovo meno a váha osobnosti mu o dvadsať rokov neskôr, keď to bude najväčšmi potrebovať, otvoria dvere tatranského sanatória. Vtedy už Ján Rumann dávno nebude medzi živými. V to neskoré jesenné ráno, keď sa nad Tatrami už kde-tu belel sneh, si básnik odnášal z Tatier kúsok nádeje v úsvit lepších čias, pretože JUDr. Ján Rumann vedel v ťažkých chvíľach povzbudiť človeka. Po prevrate sa stal spišským, neskôr košickým županom a členom akciovej spoločnosti Sanatóriá dr. Szontagha. Po jeho predčasnej smrti Spoločnosť založila nadáciu Rumannova posteľ, na ktorej sa mohli zadarmo liečiť študenti a umelci. Roku 1934 využije túto možnosť okrem V. Roya aj Ľ. Ondrejov.
Do Nového Smokovca prichádza Vladimír Roy 21.6.1934. Zle sa cíti už dva roky, ale na jar 1934 dostane po dlhej a namáhavej túre na Bradlo krvácanie do pľúc, čo je vážne memento. V novosmokovskej Starej osade nie je cudzí a osamelý. Sanatórium lekársky vedie dr. Mikuláš Szontagh s mladým primárom dr. Viliamom Šimkom, synovcom Royovej manželky Viery, rod. Švehlovej. Okrem dr. Šimka ho pravidelne ošetruje aj mladá lekárka dr. Klára Henschová, vynikajúca lyžiarka, horolezkyňa a vzdelaná žena, ktorá každú voľnú chvíľu venuje náročným horolezeckým výstupom v Tatrách. Zdá sa, že liečba bude zdĺhavá, ale Roy je húževnatý a disciplinovaný pacient, neprepína svoje sily, venuje sa prekladom z maďarčiny a angličtiny. V Tatrách je krásne leto, stav sa mu zlepšuje, stýka sa s maliarmi Z. Palugyaom, M. Bazovským a literátom K. Rypáčkom. Odchádza 22.12.1934 s tým, že o pár mesiacov sa vráti na doliečenie. Po návrate domov sa horúčkovito pustí do práce. Vie, že nesmie prepínať sily, ale ustavične ho ťaží vedomie nezabezpečenej budúcnosti rodiny. Nahromadené a potláčané stresy spôsobia stav úplného vyčerpania. Jeho zdravotný stav sa zhorší natoľko, že od 10. novembra 1935 je znovu v Tatrách. Nikto, ani on sám netuší, že svieca života nezadržateľne dohára, že je to jeho posledná cesta. Ani v Tatrách to už nie je tá zlatá letná pohoda ako rok predtým. V tomto čase sa prostredníctvom listov zblíži s básnikom T. H. Florinom. V polovici decembra posiela Smrekovi do Prahy posledné korektúry svojej knižky a zbierka básní Výbor z poézie Vladimíra Roya vychádza ešte pred Vianocami 1935. Vladimír Roy zomiera na poludnie, 6. februára 1936 v sanatóriu Royal (Branisko), v izbe č. 15, v kruhu svojich najbližších. Jeho tatranská korešpondencia je živým autentickým svedectvom posledného úseku života.

1. Z tatranskej korešpondencie

Zore Royovej

Nový Smokovec 22./VI.1934

Milá Zorka!

Som tu od štvrtku a budem tu niekoľko týždňov. Je to ten istý Smokovec, kde si bola s nami. Mamička cestuje domov zajtra (v sobotu). Čoskoro prídeš aj Ty. Prídete ma potom navštíviť. Maj sa mi dobre a píš mi na vyššie udanú adresu. Objíma Ťa Tvoj oťo


Viere Royovej

Vidovdan (28-VI-1934)

Drahá Vierka!

Dnes je Vidov dan (28.VI.), keď sa bratia Juhoslovania rozpomínajú na nešťastnú bitku na Kosovom Poli, keď prehrajúc proti Turkom, stratili svoju štátnu samostatnosť. Je tomu práve dnes tiež 20 rokov, že sme sa išli v Porto Rose pozrieť na vojenské lode, ale nás už dôstojník nepustil na palubu, lebo došla zvesť, že bol zastrelený následník trónu... Ako čas uteká... Ďakujem za senickú karotku... Píš mi často. Na Ivankov list sa teším. Už som bez horúčosti, ale ešte musím ležať. Dnes ma navštívil Dr. Ďurčánsky, asistent na právnickej fakulte. Zajtra už odchodí domov, po dvojmesačnom pobyte zdravý! Vilko aj riaditeľ sú s mojím stavom spokojní. Ak nevystúpi nič rušivé, po týždni budem môcť pomaly vstávať. Písala mi aj Zorka. Ďakujem jej. Toto posielam na Bukovec, druhý lístok do Senice. Písal som Sommerovi, odpovedal mi hneď. Chystám sa na list. Objíma Vás Váš oťo

Pri otvorenom okne som stále i v noci a neprechladol som. Nemaj strach! Zorkin rodný list nájdeš medzi mojimi písomnosťami v dlhom fioku písacieho stola. Ak nie, musíš žiadať od Palica.


Viere Royovej

29/VI. 934

Milá Vierka, ďakujem za poslednú kartu zo Senice. - Temperatúra klesla na normál, jem riadne, len niekedy nedobre spím, ako i dnes v noci. Chystám sa napísať Ti list, ale to ťažko ide. - Na to sťahovanie nemôžeme toľko vydať! Je to ohromná starosť. I mňa to trápi a okrem toho aj iné veci. Ešte vždy ležím. Dnes sa budem vážiť. Objíma Vás oťo.

Pribral som za týždeň 1, 5 kg! Deti sú zdravé?! Píš mi!


Viere Royovej

N.S. 9.VII.934

Milá Vierka, dnes čakám od Vás list. O mojom terajšom stave si posledným listom informovaná, takže Ti o ňom ani nemám čo veľmi písať: celkové zlepšenie, ktorému však veľmi neslobodno tlieskať, lebo potrebuje ešte väčšieho vystupňovania. Je to veľmi pomalá liečba, vyžadujúca ohromnú trpezlivosť, ale jednako len napredujem, lebo mám húževnatú vôľu a držím sa prísne predpisov. Musím sa však chrániť rozčúlení, lebo každé i menšie rozrušenie veľmi nepriaznivo vplýva na pokrok liečby a hamuje ju. Spočiatku som sa v duchu vzrušoval, čo mi zapríčiňovalo stúpanie teploty; pomaly som sa zdisciplinoval, takže som spokojnejší a pokojnejší natoľko, že každý deň preložím 2-3 strany Čiernych diamantov... Veľmi zle som spával. Musel mi lekár dať tabletky. Priemerne som mal zlú každú tretiu noc, čo ma oslabovalo. - Medicínu proti bezsennosti neberiem každý deň, iba keď mi je nedobre; ale vcelku sa i to už napravilo. Ešte vždy opatrujem posteľ, kým sa temperatúra celkom ustáli. Posledné dva dni pršalo, bolo vlhko a hmlisto. Sestra mi vravela, že sa všetci pacienti ponosovali. Ja som to cítil len v tom, že som ráno väčšmi kašľal ako obyčajne... Nezabudni mi urýchlene v doporučenom liste poslať to, čo som žiadal v poslednom dopise! - Potrebujem nutne! - Objíma Vás Váš oťo.

Práve som dostal Tvoju karotku zo 7./VII. Dr. Kohútovi to pošlem, čo bude treba, len mi pošli v doporuč. liste to, čo som žiadal. Ináč to nepôjde.


Antonovi Štefánkovi

Nový Smokovec 22.VII.934

Milý Tonko, Tvoj list poslala mi moja žena z Bukovca sem, kde už štyri týždne ležím prikutý k lôžku s následkami zapálenia pohrudnice, ktoré som mal pred rokom. Keď som sem prišiel, vážil som v šatách 60 a 1/2 kg, za mesiac pribral som 4 kg; a horúčky, ktoré ma trápievali, po týždni klesli temer na normál, ale temperatúru nemám ešte ustálenú, preto musím tak dlho ležať, kým celkom nezosilniem a kým sa mi ustáli teplota tela. - Potom budem môcť ležiavať na balkóne a chodiť aj von. - Predbežne som väzňom a dobrý tatranský vzduch požívam len cez otvorené okno a dvere vo dne i v noci. Denne smiem vstať len na hodinu. Pracujem už síce asi 2 h. denne, ale ide to slabo, hoci som už von z býv. letargie a rozháranosti. Lekári sú s mojím stavom spokojní a nápravu označujú za skvelú. Budem tu ešte asi 2 mesiace. - Pri Tvojej práci Ti ochotne poslúžim tým, čím budem môcť - podľa pravdy! V náhlosti toľko; listovne viacej! Srdečne zdraví Tvoj Vlado


Ivanovi a Zore Royovcom

Nový Smokovec 9/VIII. 934

Zlaté duše! Ajhľa, naše báječné Tatry, vyčnievajúce víťazne z mora bielych oblakov a hmiel, ako symbol sily a zdravia! Tieto bralá boli vždy, i v ťažkej minulosti, predmetom našich roztúžených zrakov, ktoré na nich utkvievali s láskou, ako na nejakom bezpečnom prístave nádejí... Príďte sa aj Vy pokochať pohľadom na túto gigantickú krásu! Objíma Vás Váš oťo


Ivanovi a Zore Royovcom

10/VIII. 934

Milé deti, dnešnou poštou poslal som Vám v malom balíku, ktorý ide ako „vzorek bez ceny", 2 zrkadielka, 2 mydielka, jeden malý „odol", jeden náhrdelníček pre Zorku a 2 ihličky s tatranským plesnivcom. Okrem toho 2 fotografie s „oťom", dosť zlé. 1 snímok chlapčenského zboru, ktorý tu koncertoval. Bola to nádherná produkcia chovancov misijného ústavu pod vedením jedného farára. Pripojujem i program. - Odpíšte mi, či ste veci dostali. - Objíma oťo.

Zrkadielka a mydielka posiela ujo Búľovský. Rozdeľte sa v láske!


Viere Royovej

N. Smokovec 21.VIII. 934

Milá Vierka, jednu chybu robíš pri písaní listov, že zabudneš napísať dátum a tento nedostatok ma často konfunduje. Buď taká láskavá svoje riadky opatriť dátumom, aby som sa ľahšie orientovať mohol. - Už ledva čakám deň, keď od Vás dostanem lístok z Martina, čo, pravda, pred sobotou nebude. Oddýchnem si nesmierne, keď budete pod strechou v ulici svojho dedka a pradedka; viem, že tým ešte celý problém riešený nie je, ale jednako aspoň polovica. Prichodí mi to, akoby ste boli prešli cez more. - Predvčerom šiel okolo nás Cyril Harman, muž Oľgy Čobrdovej, teraz farár vo Švábovciach, ktoré sú od Popradu na 5 km. Bol u syna, ktorý je tu, na blízku, učiteľom. Sedeli sme potom asi hodinu v čitárni, kým mu šiel vlak, čiže električka. Spýtal som sa ho, čo je na tom pravdy, že u biskupovcov niečo očakávajú. Nuž smial sa, že či to vraj až k nám doletel ten bludný chýr. Tak nie je na tom pravdy ani zbla. - Tieto riadky som písal pri stolíku na našej chodbe a tu vidím, že ide okolo ved. Miško Korman so ženou --- boli u nás navštíviť švagrinú, ktorá je tu v opatere. Chcel vravieť s primárom. Zariadil som im vec. - Potom som bol s nimi asi hodinu. On je členom Kraj. výboru, ktorý mi s Pöstényim pomohli k tým 2000 Kč. Vravel mi, že ak budem tu dlhšie, aby som podal ešte raz prosbu, hoci i toho roku. Pravda, udelené treba zúčtovať. Čo urobím začiatkom sept. a podám znova. Posielam dnešnou poštou 300 Kč. - Píšte mi. - Objíma Vás Váš oťo - Vlado.

Má ma navštíviť holands. spis. Ritter, ev. prof.


Viere Royovej

24/VIII. 34

Milá Vierka, predobedom jedna obligátna karotka, popoludní druhá z výletu. U nášho zub. lekára (ktorý má ateliér v našom dome na prízemí) bol Frico Kafenda; zviezol som sa s ním autom (ako aj minule) za pár minút do Polianky, kde sme s prof. Ráthom a jeho synom Askoldom presedeli asi dve hodiny. Pred siedmou som už bol zasa doma. Bolo to príjemné! - ObjímaVáš oťo - Vlado.

Ráth mal zo mňa radosť, že ma vidí „v dobrej koži".


Viere Royovej

Nový Smokovec 24/VIII. 934

Milá Vierka,

veľmi by si ma potešila, keby si mi už z Martina napísala niekoľko riadkov; hlavne a v prvom rade, že ste všetci zdraví a potom, že sa v Martine, hoci aj nie ste celkom ešte usporiadaní, cítite ako doma, o 100% lepšie, ako v mojom niekdajšom pôsobisku. - Ľúto mi je veľmi, že ste aspoň niekoľko dní nemohli stráviť pod Tatrami, v mojej blízkosti, čomu som sa vopred tešieval... ale keď to nie je možné, musím sa i ja uspokojiť s nezmeniteľnosťou...

Dnes som bol (ako každých 14 dní) na generálnej prehliadke. Preskúmali všetko: krv, sputum (štiav), pľúca slúchadlami i röntgenovým presvietením. Výsledok veľmi uspokojujúci... Kvôli lepšiemu porozumeniu poznamenávam, že čím vyššie číslo, tým horšie! Keď som prišiel, vážil som: 60 kg 50 deka. Dnes: 66 kg 70 dk. - Keď som prišiel: krv: 52, dnes 15, blížim sa k normálu, ktorý je: 1 - 8. Pľúcny hlien pri príchode - nespočítateľné množstvo bacilov, dnes už len 5, ale musím docieliť = 0. - Fyzický stav dobrý. Na otázku, kedy budem môcť ísť domov, dostal som odpoveď, že to ešte tak skoro nebude; až, vraj, keď budem celkom zdravý; a potom vraj, že mi je tu predbežne lepšie ako v Martine, zažartoval Vilko. - Objíma Vás a o list prosí - Váš oťo - Vlado


Ivanovi Royovi

Nový Smokovec. Nedeľa. 26.VIII.1934

Milý Ivčo, myslím, že ste už šťastlivo dorazili do Martina. Hoci aj (tuším) s pozdením, ale jednako. Úfam sa, že ste všetci zdraví?! Posielam Ti pohľad na vodopád „Skok", ktorý od Štrby aj slobodným okom vidno, ako sa rúti z brál do Mlynickej doliny. Raz, asi pred 26-27 rokmi, po jeho balvanoch hore svahom vybehol som ako nič. Keď celkom vyzdraviem, pôjdeme si raz túto krásu spolu pozrieť. - Píšte! Objíma - Oťo - Vlado.


Ivanovi Royovi

28/VIII.1934

Veľaváženej Firme na Veľkovýrobu Mlčania: Pani Vierovej Royovej & spol. v Turč. Sv. Martine (v Ulici milo - starootcovskej) v nádeji pilnejšieho dopisovania najsrdečnejší pozdrav spod Tatier

x x x

Rádio nám hlásilo, že niekoľko dní nezvestná rodina básnika Roya vo vernom sprievode svojho nepostrádateľného pomocníka, dostala sa konečne pod dáždnik, „ktorého pravzor" na pripojenom obrázku (pod obrázkom Royov text: „John (Džon) Hanway. Ktorý prispel ku všeobecnému upotrebovaniu dáždnika." Pozn. Ľ.R.) i s jeho povestným popularizátorom úctive pripojujeme s poznámkou, že toto „chránidlo", po päťdňových sťahovacích námahách k väčšej sláve rodu postavené bolo v historickej ulici slovenských Athén pod Malým Kriváňom, očakávajúc, keď aj nie definitívny príchod, tak aspoň krátku návštevu hlavy rodiny: Oťa - Vlada. 67 kg.


Emilovi Boleslavovi Lukáčovi

Nový Smokovec 3/IX. 934

Drahý Emil, posielam preklad z Adyho „Spoveď Dunaja". Prekladať Adyho patrí k lúskaniu najtvrdších orechov. Každý preklad sa veľmi ťažko rodí. Najbližšie Ti chcem poslať „Az ős Kajana", len mi odpíš, či mám podržať pôvodinu mena „Kajan" a či ho preložiť asi ako: bohatier Besu, alebo Žasu, Desu a tomu podobne... Ináč myslím je to symbolicko - mytická perzonifikácia ... Napíš mi prosím o tom, čo vieš! -

Prikladám i pôvodnú báseň: „V predvečer!" Honorár - písal si sám o ňom - podľa Vašej sadzby robil by: 80 Kč. Nemohol by si mi ho dať hneď poukázať? Myslím, že to pôjde, keď zakročíš a uplatníš svoj vplyv. Spolieham naň.

Navštívil ma Kostolný. Ten Ti o mne a mojom zdrav. stave povie viacej. Pomaly sa zotavujem, takže budem musieť intenzívnejšie pracovať, prekladať a posielať rukopisy „Čiernych diamantov". -

Honorár mi ráč dať sem poslať: Nový Smokovec. Sanat. Dr. M. Szontagha. Nemohol by si mi zadovážiť (ako si mi sľúbil) dielo o Adym Ady E. Tragédiája"? Pomáhalo by mi to lepšie, hlbšie vniknúť do básní, ktoré mienim prekladať.

Prosiac ešte raz o láskavé vybavenie spomínaných vecí - Som so srdečným pozdravom Tvoj oddaný Vlado

Ak báseň „Hrudy husté dunia...", ktorú som Ti dávnejšie poslal, nemieniš uverejniť, oznám mi to, umiestnil by som ju inde! Si s ňou nespokojný? Prečo?


Viere Royovej

Nový Smokovec 5/IX. 934

Milá Vierka, včera som sa vážil, mám: 68 kg, 20 dkg; pribral som zasa 1 kg, 20 dkg. Už ma začínajú tiesniť límce, budem si musieť kúpiť väčšie. Ináč som zdravý, už pracujem pravidelne každý deň asi 3 hodiny, predbežne nemôžem viacej, lebo ma dlhšie sedenie pri písacom stole veľmi unaví. Musím to len postupne robiť. Včera som sa rozprával s našou lekárkou Dr. Henschovou, ktorá mi skúma bakteriologicky sputum (pľúcny hlien) a krv; vravela mi, že môj stav je veľmi dobrý, ale k úplnému vyliečeniu a stabilizovaniu zdravia aj pri všeobecnom zlepšení jednako potrebovať budem ešte asi 3 mesiace. To je jej mienka. Neviem, čo povedia ostatní. Koncom tohoto mesiaca rád by som Vás videl aspoň na jeden deň, budem musieť voliť taký, keď majú deti prázdno; prišiel by som asi v sobotu, zostal cez nedeľu a vrátil sa v pondelok popoludní, tak, aby som o 1/2 10-ej večer už bol „doma". Musím tak vravieť, lebo môj predbežný domov je toho času tuná. - Práve mi Vilko vravel, že telefonoval do mikulášskej nemocnice, kde leží náhle na žlč ochorevšia Ľudmila Šimková (Fraštacká) mali vraj o ňu strach, ale sa jej polepšilo, nuž je /nádej/, že sa zasa spraví. Vilko ta cestuje zajtra popoludní. Najhoršie je, že Oľga a Paľo sú na cestách v Rusku a nevedia okamžite ich miesto pobytu, kým sa sami budú zas hlásiť... Včera som Ti poslal ten účet... Ľúto mi je veľmi, že som ho hneď nemohol sám vyrovnať, však ale chvíľkovo to prevyšovalo moje schopnosti. Ale úfam, že okolo 15-ho - 17-ho budem Vám môcť poslať to, čo som sľúbil, pravda, nezáleží to len odo mňa. Zúfať však netreba. Komt Zeit, komt Rath! - Objíma a zdraví Vás - Oťo - Vlado.


Viere Royovej

Nový Smokovec (sobota) 8/IX.934

Milá Vierka, Vaše vytrvalé, už temer týždeň trvajúce mlčanie ma už tretí deň znepokojuje natoľko, že mám až nepokojné noci...

Rád by som už konečne vedel, ako sa máte, čo je s vami, čo robia deti, aký je ich pomer ku novej škole, ktorú navštevujú, či dobre poslúchajú, či sa pilne učia, aký je vcelku Váš zdravotný stav atď.? - Ako som Ti už aj písal, začínam trochu pracovať, hoci ma posledne trápieva z času na čas (v pleci, kolene a zlomenej ruke) aj reuma, ba pobolieva ma aj pruh na pravej strane, takže by sa mi menovite na prechádzky zišiel ten opasok i s podložkou... Mrzí ma, že ten účet ešte nie je v poriadku; povedali mi síce, že to nebeží a nespechá, ale mňa celá vec znervózňuje a rád by som ju dal čím skôr do poriadku. - Rád by som pracoval viacej, ale celý náš „zdravotný poriadok", totiž tzv. zdravotná životospráva je tak umne zostavená, že nám málo času ostáva pre duševnú a fyzickú námahu, ja však jednako musím vykumštovať tie maximálne 4 pracovné hodiny; posiaľ sa mi podarilo docieliť maximálne 3, ktoré znamenajú prácu „in continuo". Akokoľvek, prinútim sa dodržať tempo a vykúzlim ten lepší životný elán. - Ale musíte mi pomáhať aj Vy udržať rovnováhu duše tým, že mi budete riadne písať a nebudete ma znepokojovať dlhým mlčaním. - Včera som bol tak rozrušený, že by som bol najradšej odcestoval za Vami. Ale osviežiac sa nočným spaním - upokojil som sa zasa. - Najpokojnejší budem, keď budem mať celý Jókaiho román preložený a na radáš k tomu aj „Nevestu". Ale nesmiem sa vzrušovať, to len hatí a kazí dobrú vôľu i sily podrýva. Fakt je, že som už dávno nebol taký nepokojný ako včera. - Úfajúc sa, že skoro dostanem od Vás písemko, srdečne Vás pozdravujem a objímam Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 10/IX. 934

Milá Zorička, ďakujem Vám pekne za expres-lístok, ktorý som včera dostal. Nie nadarmo som sa celý týždeň znepokojoval pre Vás v beztak zlom počasí, ktoré mi svojou vlhkosťou vzbudzovalo utajený reumatizmus v ľavom pleci, v pravom boku i v pravom kolene; dávajúc mi pociťovať ťarchu 5 desaťročí, jednako som len dobre tušil, že je s Vami niečo v neporiadku, odhliadnuc od školských starostí, pridružila sa aj mamičkina nemoc, čo ma veľmi trápi. - Ďakujem za vyúčtovanie! Tunajší účet vyrovnám a keď už aj nie punktovne 15-ho, lebo pre bolesť v zlomenej a reumat. ruke nemôžem rýchlo a veľa písať - ale urýchlenou cestou skoro Vám pošlem grošíky. Mamička nech sa netrápi, nech sa poradí s lekárom, prihlásiac sa s legitimáciou u martinského okr. zboru lieč. fondu na okres. úrade. Musíme to už len nejako vydržať. Tento mesiac budú groše iste a na budúci pošlem tiež. Dnes sa vyčasilo, je lučezarný deň, slniečko spieva teplú pieseň života. Ak bude pekný, suchý september, prídem Vás aspoň na pár hodín navštíviť. - Učte sa pilne a mamičku nehnevajte. - Objíma Vás Oťo - Vlado.

Píšte mi pilnejšie! Pravidelnejšie!

 


 

Ľudovi Ondrejovi

Novaja Zemlja alias Nový Smokovec 10. IX. 934

Milý Nociar Jakubovie, až do pozdného večera budem celkom sám doma (môj druh je na Štrbskom)... Tak som samoderžavným vládcom porty i zemianskej kúrie - v chyži práve tak ako na balkóne s krásnym výhľadom na Kráľovu hoľu... Príď hneď po olovrante, dám Ti k dispozícii Sabbatos, totiž „lehátko" anebož ležiatko, čiže verandovú ličenku z nefalšovaného slov. vŕbového prútia, pletenú nie duchovnými, ale „vojenskými" slepcami... K orientálnemu pohodliu („sfingy" mám) chýba len pravá turecká káva, tú si budeš musieť domyslieť; musím s Tebou konferovať o vážnej veci, čo robiť neľzä v šerosvite Tvojej komnaty. S ex-námorníckym pozdravom Kapitán Voloďa

Prosím odpoveď!

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 11/IX. 1934

Drahá Vierka, ako každý deň píšem Vám aj dnes, hoci sa aj so mnou nijaké zvláštnosti nedejú... Včera som sa bol prejsť smerom ku Lomnici, ale musel som sa skryť v Baťovej kolonáde, lebo ma zachytil dážď na Krásnej vyhliadke, ale bola to len taká prechodná hučava. Dnes je zasa utešený deň. - Včera som sa stretol s ing. Droppom, ktorý prišiel sem na aute oznámiť Vilkovi, že chuderka Ľudmila Šimková dokonala; pred smrťou si dala zavolať kňaza, vyspovedala sa, urobila poslednú vôľu a prejavila vraj želanie, že chce byť v Martine po boku manžela pochovaná. - Paľovci konečne písali z Ruska, že prídu v stredu domov, teda rovno ku pohrebu, na ktorý aj Ty pôjdeš prirodzene a tak budeš mať príležitosť vravieť s Vilkom. - Včera som pilne pracoval predobedom i popoludní a hoci som sa aj prešiel, jednako som zle spal. Do 2 h. som nezažmúril oka a do rána som sa ustavične zobúdzal. Bolí ma od toho hlava. Ale snáď sa mi podarí zdriemnuť trochu na balkóne (teraz je ráno!) predobedom i popoludní, nuž to nejako predsa len dohoním a nahradím. Dnes mám zasa na programe kus roboty, i po kúskoch to už len nejako zmôžem všetko. - V lepšom počasí ustúpila trochu aj reuma. - Ako sa Ty máš? Či si poslúchla moju radu a bola si u lekára? Tešilo by ma, keby si už bola zasa zdravá. Neznepokojuj sa; veci - ako som Ti písal - dám do poriadku.

Objíma Vás všetkých - Oťo - Vlado

Nezabúdajte na mňa. Píšte často! -

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 13.IX. 934

Milá Vierka,

Vilko cestuje dnes do Mikuláša a potom do Martina na pohreb Ľudmilke, iste sa s ním stretneš, preto som ho požiadal, aby Ti odovzdal tento lístok.

Môžem Ťa uspokojiť, a myslím, Vilko len potvrdí moje slová, že sa môj zdravotný stav nehorší, ba naopak, postupne zlepšuje, takže denne bez ťažkosti a prekážky môžem pracovať 3 hodiny, ktoré potom využívam ku kondenzovanej usilovnosti, a tak sa mi pod rukou množia popísané hárky... Chvála Bohu! Nakladateľstvo ma už upomína, lebo termín vydania sa blíži. Čím skôr budem s vecou hotový, tým lepšie, lebo sa budem môcť chytiť zasa do Scotta a dokončiť „Nevestu". Zorke som písal, že peniaze pošlem, len musím mať dokončený ako podklad prvý zväzok, čo bude už skoro. Prosím teda do toho času o vzácnu trpezlivosť. A najdôležitejšou vecou je, aby ma nič nevyrušilo a prispejte ku tomuto stavu hrivnami svojej prevzácnej lásky aj Vy, zlaté duše!

Zarámoval som si Vašu poslednú fotografiu. Rámik som vyrezal

z hrubého kartonu, obrázok som, pravda, obstrihol tak, aby len Vaše rozkošné postavičky vynikli. Mám Vás na nočnom stolíku stále pred očami. Potreboval by som tu mať aspoň tie tmavobelasé nohavice ku „liegovaniu „, lebo sa tým šata kazí. I remeň (pás) by sa mi zišiel, ako som Ti už o tom písal, lebo bez neho pri prechádzke značne ustanem. Snáď by som si to všetko vzal potom, keď Vás prídem najbližšie navštíviť, ale tie staré nohavice a remeň by sa mi jednako zišli, ale nebudem Ťa tou vecou obťažovať... Ustarostený som o Tvoje zdravie. K môjmu uspokojeniu pošli mi prosím aspoň každý 2-3 deň; Kontakt je potrebný.

Zavše sa za Vami veľmi roztúžim, rád by som Vás už videl

vo Vašom novom bydlisku a prostredí. Nuž ale všetko má svoj čas, len treba trpezlivo vyčkať...

Pripojujem „Malé kultúrne dejiny dáždnika", je to zábavné

i potrebné. Prelož to deťom a odlož k mojim ostatným veciam. Musím chodiť ku zubnému lekárovi, lebo ma moje črepy znepokojujú, už je jeden von a musia ísť von radom. No už dokončím, lebo Vilko o štvrť na 10 odcestuje. Píšte prosím častejšie! Srdečne zdraví a objíma Vás Váš Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec, 20/IX. 934

Milá Vierka, minulá noc bola pomerne teplá, ale ráno sa ochladilo, bolo zaoblačené a len teraz k obedu vykuklo spoza mrakov slniečko. Ale hoci je aj temperatúra vzduchu nižšia a je trochu veterno, zato sa na balkóne dobre ležalo, na chvíľku som aj predpoludním zdriemol, hoci som spal znamenite. - Včera k večeru telefonoval nám od Štrbského plesa Zolo Palugyay (akad. maliar, ktorého poznáš z Piešťan), že býva v Móryho hoteli a príde nás navštíviť. Je to príjemný šuhaj, na ktorého sa budeš iste pamätať. - Ináč mám sa dobre, len som sa včera často vzrušoval pre Tvoj zdravotný stav. Úfam sa, že si už bola u Dr.Trokana, je to myjavský rodák, a má byť vraj dobrý internista. - Včera som Ti písal o tých penz. veciach, len Ťa prosím, daj mi láskavo odpoveď na tie otázky čím skôr, aby som mohol zakročiť. Stále na Vás myslím. Rád som, že som konečne videl naše hniezdo a mám o ňom jasný obraz, v rámci ktorého si Vás živo predstaviť môžem. Boli ste všetci naozaj veľmi milí, len škoda, že si Ty trpela... I návšteva hostí bola vzácna a zanechala vo mne jasnú stopu v spomienkach. Pracujem! Srdečne Vás objíma Oťo - Vlado

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 22.IX. 934

Milí! Dnes a včera je počasie ako v básni, ktorá vraví: „jedným okom slnce plače a druhým sa smeje!" Nepíšete mi a to ma znepokojuje. Dnes som bol na lekárskej prehliadke (predtým mi chemicky preskúmali spútum i krv!) a Vilko sa ma pýtal, či ma niečo nerozčuľuje, lebo vraj stopy vzrušenia vidno na krvi... Mám o Tvoje zdravie strach, ktorý sa zväčšuje tým, že mi nič nepíšete. Buďte pilnejší, aspoň 2 karotky do týždňa udržať riadne kontakt. Ináč moja liečba, podľa röntgenického skúmania, postupuje riadne a s prospechom k uzdraveniu. Dvorský začiatkom budúceho mesiaca už asi pôjde domov, hoci vraj krv tiež nemá zasa celkom v poriadku... a chceli by ho tu držať ešte dlhšie. Objíma Vás Oťo - Vlado

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec - v deň Sv. Václava. 28/IX.934

Milá Vierka, myslím, už som Ti zdelil, že som písal Dr. Dérerovi. Napísal som to tak od srdca a viacej vo familiárnom ako oficiálnom slohu, azda to urýchli vec. Poslal, či pripojil som aj našu terajšiu martinskú adresu, ale som poznamenal, že sa budem musieť ešte mesiace liečiť a veľmi šetriť atď. - Dnes ma prekvapil pán prof. Obrcian z Kežmarku aj s manželkou. Je z neďalekých Matejoviec, veľmi pekne hovorí slovensky, veru som nezbadal, že je rodená Nemka. Driečne žieňa. Urobili si výlet na Hrebienok a čakali v Smokovci na svojich, tesťa a švagrinú... Dozvedeli sa od riad. Ondreja Devečku, že som tu... Prechádzali sme sa spolu do príchodu električky, s ktorou prišli ich spoluvýletníci. Spomínali sme Čika Šimu a jeho hradný hostinček nad morom v Novom Vinodole, kde sme spolu (i s Ďorďom Kolanovom) trávili krásne večere pri nádhernej tureckej káve. Myslím, že sa ešte pamätáte na tie milé besedy na brale v mäkkej južnej noci... Premeny počasia zle účinkovali na mňa, ale už je zasa všetko v poriadku... Pani Dvorská si prišla pre muža. Cestujú domov v nedeľu... Ostanem sám, predbežne mi nepridelia nikoho. Objíma Vás Oťo

PÍŠTE!

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 29.IX. 934

Drahá Vierka, čakám od Vás denne nejaké písemko, ale ste akísi skúpi a to ma znepokojuje, lebo o Tvojom zdravotnom stave by som predsa rád mal častejšie zvesti. V ich nedostatku neostáva iné, ako nejaké úzkostlivejšie myšlienky na Vás a menovite na Teba. Navzdor tomu však jednako sa úfam, že to s Tebou zdravotne nie je horšie a chcem veriť, že Ti už lekár natrafil na blahodárne účinkujúci liek... Dnes bolo u nás „veľké balenie", lebo zajtra odchodí môj spoluobyvateľ Dvorský, predbežne - tak mi vravel Vilko - asi ostanem sám, čo mi je vítané, lebo potrebujem väčší pokoj, aby som román dokončiť mohol. Jednako sa to tu len s prekážkami pracuje, lebo ak mám presne dodržať predpisy kúry, nesmiem sa veľmi rozšvungovať pri práci, zbadal som totiž už viac ráz, že pri väčšom napätí a vzrušení mysle vždy sa mi trošku zvýši aj temperatúra. S prechádzkami je to tiež háklivé, nesmiem veľa chodiť; nuž robím to tak, že po piatej idem na hodinu von. Predobedom ležím, popoludní tiež.

Nezabúdajte na mňa, prosím a prihlasujte sa častejšie, hoci aj karotkou, ako to aj ja robím. Odo mňa máte každodennú zvesť, kdežto ja od Vás len veľmi nepravidelnú... Objíma Vás - Váš Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 30.IX. 934

Milá Vierka, dnes bolo naozaj veľkolepé ráno: Lomnický štít ako antracitový kryštál, Kráľova hoľa dymila zrána ako posvätná Fudžijama, potom sa vrcholec očistil, a len na úpätí sa stlalo pásmo hmiel, povetrie naozaj veľkolepé, že ho človek dychtivo hltal; Kvetov, hoci už uvädajú (lebo už boli mrazy), máme hojnosť. Ležal som celé doobedie na balkóne, hľadel na jasný azúr neba, na kvety, ktoré vykúkajú z balkóna nad mojou hlavou, chvíľami som čítal Axel Muntheho „Knihu o živote a smrti" (hlbokou životnou filozofiou presýtenú históriu St. Michele na Capri) a chvíľami som sníval, ale nespal... Na Tatrách ešte niet snehu a je naozaj nádherná jeseň.

Dnes ráno odcestovali Dvorskovci, odprevadil som ich ku elektr. stanici... Včera prišla Olinka Šimková... Po obede a večery vždy s nimi sedím... Dnes popoludní som bol u Vilovcov na čiernej káve... Olinka šla aj s ostatnými na malý výlet na Hrebienok, len tak na obrátenie, lebo cestuje o pol 5 h. domov. Vravela mi, aby som - ak chcem - poslal lístok, vraj Ti ho odovzdá. Chopil som sa teda príležitosti a posielam aj snímky , ktoré robil Gusto Dvorský. - Snímky odložte! Píšte častejšie! Objíma Vás - Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 4.X. 934

Milá Vierinka, včera som Ti poslal len pár riadkov, lebo som predobedom i navzdor vetru chcel využiť dobré, čisté, chutné povetrie, čo sa mi dokonale nepodarilo, lebo vietor sa vystupňoval až na víchor, temer mi odtrhnul na verande plátennú záclonu (ako nejaký uragán lodnú plachtu na rozbúrenom Atlantiku), ba napokon ma prinútil utiahnuť sa do izbičky na diván, na ktorom som, cez otvorené dvere nežne ovievaný, preležal, čítajúc Axel Muntheho históriu St. Michele, až do pol jednej. - S Vilovým dovolením o pol druhej popoludní s Ľudom Ondrejovom išiel som električkou vrátiť návštevu trom „námorníkom" ku Štrbskému plesu, do sídla Hotel Móryho, ležiaceho od Štr. Plesa na 10 minút a od elektr. zastávky (Nové Štr. Pleso) na 200 m. - Naši „námorníci" boli práve na pláži „len" 13 m hlbokého jazierka a vylievali z dvoch ohromných dvojveslových člnov oblačnú vodu, ktorou nás oblažil včerajší dáždik. Zaspieval som námornícku hymnu: „Hor sa, plavci, na palubu poďme, odchodu sa blíži hodina atď.", potom som zarecitoval svoju dalmatínsku baladu o námorníkoch a sadnúc do člna Zola Palugyayho, ktorý sa z maliara premenil na veslára, kým Ľudo s Milošom Bazovským zaujali druhú loďku, vyplávali sme na „šíre hlboké vody", na druhom brehu vynorila sa z lesa mohutná postava Karla Rypáčka, obťažili sme jeho váhou čln a krásne veslujúc (ja ovšem nie) potulovali sme sa v úplne tichom ovzduší, (napodiv tuná už vetra vôbec nebolo) asi hodinu. Potom sme si u Móryho (ktorý mal včera svadbu, ženil sa druhý raz; Komponista si vzal opernú speváčku!) v hotelovom byte našich výtvarníkov prezreli nádhernú zbierku tatr. pastelov (naozaj prvotriedne veci) a po olovrante pri praskotavom ohníku z voňavého tatr. dreva, odišli sme o 6. h. na stanicu. Predtým „námorníci" s umeleckou korisťou na chrbtoch vykročili smerom ku Štrbe (za hodinu boli už dolu pri vlaku), Rypáček vygravitoval po našom odjazde do hotela Kriváň ku Starému Štrb. Plesu a my sme sa mocou elektromagnetizmu skotúľali z tichej kotliny do veterného Smokovca. Spal som ako zabitý do 8. h. rána. - Zúfalý som, že nepíšete! Objíma Vás Oťo - Voloďa.

Moju tatranskú korešpondenciu odkladaj, prosím, budem ju potrebovať.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 6/X. 934

Milá Vierka, mám Vašu fotografiu na nočnom stolíku, často na ňu hľadím, lebo Vaše tvrdošijné mlčanie je mi často neznesiteľné; človek si nevie dobre vysvetliť jeho príčinu; obrazotvornosť pracuje, hádže rozličnými, hoci snáď aj neopodstatnenými, predpokladmi a predstavami a je z toho hotové utrpenie, ktoré by snáď - keby bolo istoty - aj vystať mohlo a vystalo by prirodzene vtedy, keby ste častejšie písali, ale Vy hrozne tvrdo mlčíte a mlčíte a mojich prosieb so vôbec nevšímate. Stačila by karotka s niekoľkými milými riadkami! Či sa jej dočkám? Či ma ešte dlho necháte v neistote a trápení sa o Vás?

Ako som Ti písal, už dosť riadne pracujem, hoci ak mám dodržať predpísanú kúru, robota ide zavše s prekážkami, lebo pri chorobe môjho rázu trpieva i duša, čo treba tiež premáhať, aby neupadalo telo, ale hlavu mám jednako jasnejšiu a bystrejšiu ako predtým. Odpíš mi podrobne, koľko posťahovali na strižku, obrátim sa na generál. biskupa, aby zakročil u Kraj. úradu. Ani ten §§ vládneho nariadenia si mi neposlala. Vrelo Vás objíma Váš Oťo-Vlado.

Po utešených a potom veterných dňoch - zasa hmla.

 


 

Emilovi Boleslavovi Lukáčovi

/9.X.1934/

Drahý Emil, človek sa kolíše (- bala sem, bala tam) na vlnách zdravotnej neistoty, hoci aj pribral na váhe 11 kg, stále visí nad hlavou Damoklov meč, čo bude v budúcnosti, hoci už má toľko sily, že zalezie do Polianky, ba hoci až pod Obrovský vodopád... Teraz je zradné počasie (hmlistá jeseň) a bárs je chladno, slnce však má bodavé a nebezpečné lúče, preto sa im treba vyhýbať, lebo sú možnosti prekvapujúceho krvácania u všetkých aj u najsilnejších a pomerne už zotavených, ku ktorým aj ja patrím... Treba užívať calcium laeticum, a dľa možnosti čím viacej a s čím väčšou chuťou jesť a ležať, ležať a zasa ležať aspoň 6 h. denne na balkóne na čerstvom vzduchu... Minulú sobotu som bol s Rypáčkom u Pullmanovcov pri Štrb. plese, poslali sme pozdrav už ženatému Jankovi Smrekovi... Mášenke umrel otecko, bola u nás včera... cestuje do Martina na pohreb. Preložili jej básne do maďarčiny... S prekladom Adyho básne (proti tvrdeniu, že sa to nedá dobre urobiť) vyhral som od Palugyaiho tatranský obraz (krajinku)... Bol tu (pri Novom Štrb. plese) aj Moľo Bazovský. S Palugyaym budú mať v Brat. výstavu s veľkými prekážkami, ponáhľam sa dokončiť Jókaiho... Už som tým aj značne znervóznel... Ale sanatoriálny poriadok je prísny... liekov sto a sto... Písali mi od Melantricha... Porto Bello vyúčtovali ako predplatok na minulý rok a „V predvečer" na tento... Dobre! Flikujem a látam to zhumpľované zdravie ako sa dá... Dávaj si naň dobrý pozor! Čakám sľúbený list! Teším sa mu vopred. Prečo mi Ondro Kostolný neodpovedá na kartu? Zdraví a objíma Ťa Tvoj Vlado

P.S.

Prosím Ťa zastaň sa ma v Akadémii; práca je draho vykúpená, temer s ohrozením zdravia a života... Neviete, čo je to?! Mám veľa starostí aj s rodinou a to starostí smutných...

 


 

Zore Royovej

Nový Smokovec 13.X. 1934

Milá Zorka, ak stihneš, napíš mi, prosím Ťa, pár riadkov, hoci ceruzkou na karotku. Bolo zlé počasie. Včera tak pršalo, že nebolo hodno ani nos vystrčiť z búdy, proboval som ležať na balkóne, ale ma to odohnalo a musel som ležať na pohovke pri otvorených dverách. - Na končiaroch sa už zjavil prvý sneh, len taký poprášok síce, ako keď šišku posýpeš cukrom, ale už začína zimou voňať van vetra, ktorý i dnes fúka, hoci je jasnejšie a neprší. Popoludní bolo i slniečko. Povedz mamičke, že tie §§ - už mám, nech mi len pošle tie strižky, aby som mohol písať ujovi Neckárovi do Prešova (bytné). Navštívi Vás (alebo už i navštívil) p. Ondrejov-Mistrík. Ináč mám sa obstojne, chyba je, že nesmiem veľa pracovať. Ujo Šimko ma od toho odrádza, dovoľuje len 2, najviacej 3 hodiny roboty, čo je veru málo. Ale aká pomoc! Udalosti posledných dní ma vzrušili. Každý priateľ Juhoslovanov a mieru musel stŕpnuť a zhroziť sa nad desným činom zbabelých synov tmy. Objíma Vás Oťo - Vlado

Ivanom milovaný a obdivovaný Petrík Karadjordjević je už kráľom!

 


 

Viere Royovej

Milá Vierka, človek má plnú hruď rozličných citov, ktoré by rád dostal na papier v umeleckej forme, ale sa mi to akosi nedarí a okrem prekladateľskej práce nenapísal som nič pôvodného; mám 2-3 fragmenty, ale tie tuším ostanú len troskovými pokusmi niečoho, čo by malo výjsť spod pera umelca, ale nevychodí... to preto je zavše i stesk v ubolenej duši... Cítim samotu, osamelosť a keby sa priatelia z redakčného kruhu Slov. smerov nehlásili častejšie (Lukáč, Kostolný atď.) a nepovzbudzovali ma, vari by som celkom zamrzol. Minule ma požiadali z redakcie „Politiky" (ale nie slovenskej), aby som im napísal niečo o Braxatorisovi-Sládkovičovom. Urobil som to, ale i to je všetko taká smutná robota rozpomienková. „Politiku" rediguje dr. Ruhmann s druhmi, je to mesačník. Huškovi som písal a žiadal som ho, skončiť tú vec. Úfam sa, že to urobí... Ak nie, tak to bude len znak úplnej bezcitnosti rozličných podnikov vydavateľských, ktoré sa o osud literáta voskrz nestarajú. Dnes je krásne, ale veľmi veterno, povetrie znamenité, na končiaroch zase viacej snehu ako bolo. Je nedeľa bez nedeľnej nálady! Objíma Vás Váš Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 16.X. 934

Drahá Vierka, divno mi to prichodí, že ste sa pred Mistríkom ponosovali, že nepíšem, kdežto skutočnosť je tá, že ja píšem veľmi často, až na nepatrnú výnimku, temer každý deň, kdežto Vy - súc zaujatí - nestihnete a zriedkavejšie sa ozývate! No nič, nevadí! Dorozumieme sa aj tak, vysvetľujem si Vašu poznámku len ako prejav láskavoj starostlivosti, ktorá o mňa neustále pečuje a je so mnou v duchu... Pen.-ze prídu, len prosím ešte trošku trpezlivosti. - Pre zlé počasie pár dní som nebol

na prechádzke, cíti to môj apetít. Pošli mi prosím Ťa dosť hrubú knihu s bielou obálkou a čiernymi fabrickými komínmi, ktorej autorom je Janko Pálka. Je v nej venovanie pôvodcu. Potrebujem ju veľmi!

Objíma Vás Váš Oťo - Vlado.

Pred pár dňami prišiel sem na liečbu muž ml. Marty Bodickej, podplukovník Škerl. Fajn človek!

 


 

Zore Royovej

N.S. 18.X. 934

Drahá Zorička, ďakujem Vám srdečne všetkým za dlhé listy. Odpoviem na všetko, len toľko Vám chcem v náhlosti napísať, aby ste sa o mapu nestarali, dostanete ju obratom od p. Trávnička zo Žiliny. Ale aj Vy mi musíte niečo urobiť, ale veľmi obratne a obratom. Pošlite mi, prosím, ten zväzok básní „Keď miznú hmly", v ktorom je na konci báseň

k „Sviatku slobody". Najlepšie bude, keď mi pošlete všetky štyri zväzky mojich básní. Teda všetky : Rosou a tŕním, Keď miznú hmly, Peruťou sudba máva, Cez závoj. Obratne a obratom! Vec je súrna! Povedz mamičke, aby mi poslala presný opis strižkov: august, sept., okt. 1934. Chcem písať ujovi Neckárovi a bez toho sa nemôžem hnúť. Chvála Bohu, mrzne. Vzduch je nádherný, cítim sa v ňom dobre! Buďte zdraví. - Objíma Vás - Oťo - Vlado

 


 

Viere Royovej

N.S. 29.X. 934

Drahá Vierka, včera (28-ho) sme mali aj my v kine veľkú slávnosť, na ktorej som aj ja recitoval svoju báseň, ktorú včera večer Borodáčová-Országhová recitovala na slávnosti v Bratislave, ktorá bola rozhlasovaná rádiovým signálom. Vyšla v nedeľnom čísle Denníka - nová vec, ktorá mala pekný úspech. Predsa niečo a jednako len nejako aj ten chorý človek môže účasť brať na živote a ovplyvňovať ho svojimi myšlienkami a citmi. Tu zavládli zasa hmly. Dobre sa majte! Srdečne zdraví a objíma Vás Váš Oťo - Vlado. Žalúdok je už celkom v poriadku

 


 

Viere Royovej

N.S. 30.X. 934

Drahé duše,

v duchu s Vami. Boh pomáhaj. Neckár zariadi vec. Zajtra viac. Objíma Vlado

Trpím pre Vás úzkosti. Píšte obratom. Čo lekár?

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 1.XI. 934; Na Dušičky

Drahá Vierka, dnes si pripomínam starého otecka Horvátha, babičku Horváthovú, otecka Švehlu, st. mamičku Ľudmilu, ľudomilnú i milú, vzornú, láskavú, nezapomenuteľnú, nežnú tetu Idu, trpiteľku a pomocnicu Vajanského, neohrozeného bojovníka, ktorý má pred Maticou nepodarenú sochu. Svojho otca a svoju mať... Spomínam a som v duchu s Vami... Prší jednotvárne, od rána bola stále tma! Príroda smúti tiež! Píšte ako sa máte?! Nepíšete a to ma mučí! - Pracujem. Písal som aj Valáškovi ... Neckárovi a do Bratislavy... veci prídu s istotou do úplnej rovnováhy. Neslobodno tratiť trpezlivosť. Boh pomôže! Objíma Vás - Oťo - Vlado.

 


 

Zore a Ivanovi Royovcom

Nový Smokovec 3.XI. 934

Drahá Zorička, milý Ivanko, zlatá mamička, píšte mi, ako sa máte; už dni o Vás nechyrovať. Aj ja som mal nádchu, ale mi šťastlivo prešla.

Na končiaroch bol sneh, ale v teplom a hmlistom počasí zmizol... Teraz sú už naše vrchy zasa biele, minulú noc bol mráz, noc bola hviezdnatá a jasná, dnes je obloha bez mráčika, už zasa vidím pred sebou Kráľovu hoľu v plnej slnečnej kráse i striebornú stuhu rozvodneného Popradu. - Pilne pracujem! Boh Vás chráň od zlého. Objíma Vás: Váš Oťo - Voloďa

 


 

Ivanovi Royovi

N.S. 4.XI. 934

Zlaťáci! Sapelóde, sapelóde! Potrebovali ste, študáci, atlas, nemali ste ho, hrozila Vám preto v škole pokuta. Žejó?! Kvílilo sa teda, samosebou, žejó?! Oťo - spisovateľ a ujo nakladateľ (v Žiline) samozrejme sa postarali o to, aby vystal výprask v škole. Bolo to ináč celkom prirodzené, lebo jeden je Slovák a druhý Čech a tak spoločnými silami ČS docielili želaného výsledku. Roj zabzučal nad „Trávníčkom" a vec bola v poriadku. Sapelóde, Ivčíku! Ale co to dělá budoucí spravodaj některé tlačové kanceláře, že na tatínkův dotaz, zdali obdržel žádanou věc, pro kterou se musel potit nad dlouhým příspěvkem pro noviny, kvůli zaokrytí koupné ceny toho atlasu - neodpovídá třebaže kratičkým, ale výrazným „áno", ale v posledním psaní mlčí o věci, jakoby nic. Milý kluku, takhle se z Tebe nestane hbitý zpravodaj v době aera a radiové telegrafie. Jaká je to vojenská disciplína, jaká námořnícká dochvilnost?! Přečtěte si, ale jistě dnešní nedělní číslo Slov. Deníku. Besednicu „Dvaja slov. maliari a Tatry". A příště obratem! Zdraví - Oťo.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 6.XI. 934

Zlaté duše, ďakujem za košovú zásielku, vec si prvotriedne riešila; veľmi dobre si mi urobila s tými kožušinami, už som ich na balkóne zvrchovane potreboval. Vyležal som v nich odpoludňajší turnus a vrele som si ich pochvaľoval a prirodzene v duchu chválil aj Teba za láskavosť. - List som dostal a naozaj nemôžem za to, že sa tie veci tak ťažko riešia, hoci som hneď expresne zakročil na celej čiare, naozaj nemôžem za nič. Som presvedčený, že všetko príde do žiadúcej koľaje, len ešte vyčkať trochu. Ráč mi bezodkladne poslať výpis - tak, ako som to minule žiadal - celého árendového lajstra, bez neho sa nemôžem hnúť. Je to naozaj poburujúce, čo tí ľudia robia. Uznám Tvoje ťažké položenie, ale veci, o ktorých hrôzyplne píšeš by nič nepomohli. Preto sa upokoj, ja ešte raz hneď nasadím všetky páky, aby som upravenie pomerov urýchlil. - Nemôžem za svoju povahu, ale list ma veľmi rozrušil. Ja mám svedomie čisté, ale ľudia sú bez súcitu a sobci prvotriedne cynickí. Ale nijaké zúfanie nepomôže, iba rozumné a cieľavedomé jednanie. - Ďakujem za list, najbližšie naň obšírne odpoviem. Teraz práve toľko, aby si vedela, že som veci i list dostal a že hneď reagujem.

Objíma Oťo - Vlado.

 


 

Zore Royovej

N. Smokovec 8.XI. 934

Milá Zorka, dostal som práve čestný výtisk, ministrom schválenej čítanky pre jednoročné učebné kurzy pri meštianskych školách slovenských, do ktorej som aj ja v hojnej miere prispel svojimi prekladmi (prózou i veršom). Ak by ste túto knihu „Vernosť" (IV. diel) aj Vy potrebovali (mám viazaný výtisk za 28 Kč.) poslal by som Ti ju; je veľmi pekná, siaha temer na 300 strán. Nuž odpíš mi, a keď ju celú prečítam, pošlem Ti ju; azda Ti tým, vlastne obidvom, urobím malú radosť. Som načisto zaujatý kúrou a prácou, že predbežne nestihnem napísať mamičke sľúbený dlhší list. Prosím ju, keby bola taká dobrá a poslala mi tie presné zoznamy árendových poplatkov, aby som už konečne poriadok urobiť mohol. - Predvčerom tu bola na aute Máňa Markovičová-Lacková z Lipt. Sv. Mikuláša. Navštívila ma. A zaujímala sa o Vás, ako sa máte, aby sme ich vraj raz navštívili. - Srdečne Vás všetkých objímam a som Váš - Oťo - Vlado

Odpíš mi, kde a čo recitovali z mojich básní 28. okt. u Vás!?

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 11.XI. /1/934. Nedeľa

„A jsou jen vroucná přání,

druh pro druha jež má,

dříme, co nemá stání, tvá úzkost, úzkost má...

„Housle a xxxx" od St. Hanuša

Duša zlatá, včera som nepísal, ani nebolo o čom; dnes vlastne zasa niet o čom (myslím na zovnútroný svet, hoci aj ten núka materiál), lebo u mňa sa jeden deň podobá druhému ako vajce k vajcu (hoci aj to nie je celkom pravda, veď nejaké zmeny a odchýlky sú vždy). Myslím to tak, že niet väčších, významnejších, zaujímavejších udalostí, o ktorých by som mohol písať. Už tri dni veje fön, južný vietor, ktorý veľmi dráždi nervy, cítime to všetci, hoci je povetrie aj čisté, takže slobodným okom vidím jazierka, ktoré urobil rozvodnený Poprad. Sedím doma, ležím, pracujem a niekedy aj - trpím, zvlášť keď je ten „fön", vteda mám vzrušené nervy, ale hlavná vec je, že človek netratí nádej. Bol som na prehliadke, výsledok obstojný, takže pred Vianocami, asi 22. prídem domov. Uvidíme, ako to bude so mnou doma, pri dodržiavaní predpisov. Budem sa musieť vraj šetriť... Práve bola u mňa Dr. Henschová a poklopkajúc na dvere, povedala: Dobre vyzeráte, unberufen! ...Teda tak... Neckárovi som sa poďakoval a sľúbil som, že keď mi vyhľadáš, tie žiadané dokumenty, pošlem mu ich hneď. Tak prosím o ne čím skôr! Ako vidíš, hľadím s Vami udržať nepretržitý kontakt. - Notár Smetana mi sľúbil predvolať si arendátorov a vyšetriť, či zaplatili árendu a komu! - Prosil som seniorsky i biskupský úrad o zakročenie ohľadom tej obstávky, lebo už vznikol preplatok. Robím, čo môžem! - Objíma Vás Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

N.S. 16. XI. 934

Milá Vierka, neviem o tom nič, že by u nás bol niekto É. - Toľko je pravda, že ml. R. v sanitnom aute zaviezli domov, lebo bol veľmi slabý pre srdečnú vadu, ktorá zaťažovala jeho pľúcny neduh a tunajšie podnebie pre neho bolo, tuším, priostré. Čo sa mňa týka, predpisy dodržujem a budem ich dodržiavať aj doma, to je jediná cesta k úplnému vybŕdnutiu z neutešeného závozu, v ktorom som sa ocitol. Len by som si prial, aby som mohol viacej pracovať; dá Boh, že aj to bude. Ale stal som sa hodne citovým, čo je v dnešnej dobe nie móda.

Ako sa má baťko Škultéty? Snívalo sa mi, že je chorý. Karhal ma pre niečo a zazlieval mi niečo, už ani neviem čo! Nezabudni mi napísať, ako sa má? - O tom, o čom si mi písala, uvažoval som aj sám, robím a budem robiť, čo sa dá! Objíma Vás - Oťo.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 21. XI. 934

Milá Vierka, u nás je už biely svet, ale len od dvoch dní; máme už trochu snehu i mrazu. Zvedavý som, ako je to u nás doma. O mesiac už sa budem chystať na cestu do Martina. Od zajtra už začnem počítať zrovna dni ako študent, ktorý má ísť domov na Vianoce. Teším sa na Vás z tej duše, lebo Vás už veľmi postrádam. Myslím, že ste tú učebnicu dostali!? - Poslal som Ti aj tú potvrdenku, svedčiacu o tom, že ľudia árendu družstvu zaplatili. Pošli mi ju, ak by som ju náhodou potreboval. Objíma Vás - Váš oddaný Oťo.

 


 

Viere Royovej

N.S. 23.XI. 934

Drahé duše, dnes bol Rudkov pohreb... 66 rokov! Keby som aspoň toľko dožiť mohol! - Ani nie natoľko kvôli sebe - hoci aj to, veď žiť je dobre - ale kvôli Vám. - Pracujem síce, ale mi to ide dosť pomaly, musím držať značné pauzy, ale jednako to len akosi napreduje. Chvála Bohu, že aspoň duša a duch fungujú ako treba. Prihlasujem sa čo len týmito krátkymi riadkami. Rád by som už bol medzi Vami čím skôr. Objíma: Oťo

 


 

Viere Royovej

N.S. - 24.XI. 934

Milí, vychutnávam už mrazivejší vzduch, hoci niekedy, keď slniečko roztopí sneh, stáva sa i vlhkým, alebo i hmlistým; ale sneh sa už zo dňa na deň vždy väčšmi stabilizuje na horách, pribúda ho. Nastane čoskoro pravá zima. Na tenisovom ihrisku už idú robiť klzisko. Ku „FIS", vlastne ku svetovým závodom, ktoré budú vo februári budúceho roku pri mostíku nad Štrb. Plesom, ku závodom lyžiarskym čakajú tuná spústu hostí zo všetkých strán sveta. - Čo nepíšete?! - Pomaly pracujem, hoci aj veľkú čiastku dňa preležím. - Objíma Vás Oťo

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 29.XI. 934

Zlaté duše, dnes ujec Vlado splnil v liste daný sľub a prišiel ráno 8,18 do Starého Smokovca. Bol som mu oproti. Išli sme potom na prechádzku. Ukázal som mu tu všetky pozoruhodnosti. Potom sme besedovali do pol 11-ej v sanatóriu. Bol veľmi milý a rodinný. Prirodzene som mu poďakoval a vraveli sme aj o Vladovi- vyslancovi, ktorého navštívi vraj po tieto dni na „partičku" v Piešťanoch. Píšem mu dnes, prišiel som aj sám - ináč vďaka za upozornenie - na myšlienku, poďakovať mu za zásielku. Oľga cestovala na návštevu do Ameriky a tak je tu sám, býva v Palace Thermia. - Ohľadom tej krvi nemaj strach, lebo to nie je také zlé. Po 2-3 mesiacoch pobytu doma sa zase vrátim ešte sem asi na pol roka, upevniť zdravie. Budeme aspoň nejaký čas zasa spolu. Tých 1 000 di(nárov), vravel ujec, že dostaneme, stará sa o to Lajo Černo, ktorý je už 2 roky v prezídiu Minister. rady v Prahe. Radil mi - ukázal som mu dokumenty, dekrét a ustálenie penz. ústavu - aby som písal Lackovi do Brat., okrem Neckára zakročí aj on, aby sa to vytiahlo na tých navrhnutých pôvodných 13 000 Kč. Ujec vravel, že som si zaslúžil vraj byť tam, kde nie som, a nie je to vraj v poriadku, že nie som tam. Čo sa týka nafúkanosti toho pána ... za ňou duní len prázdnota. Na budúce si podám i na hlavný úrad prosbu. Dostanem vraj. Objíma Vás Oťo - Vlado

Popoludní ma vraj príde navštíviť Horňanský.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 30.XI. 34

Drahá Vierka, po odchode uja Vlada bol ma popoludní navštíviť Dr. Hornyánszky s lic. Fizélym . Potom išli autom ďalej ku Štrb. Plesu, vidieť krásny kraj. Dajú Ťa, i deti, srdečne pozdravovať. Po nich, asi o pol hodiny, prišiel Boor a senior Bobál, posledný sa chcel poradiť s lekárom, či by sem nemohol poslať svoju 20 r. dcéru. - Umožnil som mu, aby sa mohol rozprávať s Vilkom. Boor mi vravel, že Malvína mala hnisavú angínu, v čom zase utrpela na krehkom zdraví i váhe atď. - O 3 h. odcestovali zasa autom napred do Lomnice, lebo mali podporovňové zasadnutie. - Vladovi Hurbanovi som písal do Piešťan, Olinke Nedobrej-Delingovej už prv. -

Objíma Vás - Oťo




Z korešpodencie Vladimíra Roya (1935)

Theo H. Florin

Slovenská moderna na čele s Ivanom Kraskom sa hlboko zakorenila do našich duší, ktorí dnes už máme „mladosť za sebou". Kraskove dve útle zbierky Nox et solitudo a Verše našli ozveny u nás, u študentov, vteda16-ročných, ktorí sme habkali ako začiatočníci v literatúre. Verne sme kopírovali tohto básnika noci a samoty, ktorý rozryl naše srdcia. Ale nie menším vplyvom zapôsobil na mladistvé duše i srdcia básnik Vladimír Roy.

Písal sa rok 1935. Na popud priateľov, aby som vydal zbierku svojich básní, že jej vydanie budú financovať, zozbieral som poniektoré básne v próze, ale môj strach z vydania zbierky predlžoval termín, ktorý som dostal od mecénov.

Jedného večera, čítajúc Rosou a tŕním, nepamätám sa už, ktorú báseň, akoby som dostal vnuknutie poslať verše do rúk básnika Roya. Ešte zahorúca som pripravil list a rukopis k odoslaniu. Nechcel som však, aby básnik, a hocikto iný na Slovensku (ja som zakotvil na na dlhé roky na brehoch Seiny v Paríži), mal čo len tušenie, kto ich píše. I vymyslel som si krycie meno, ktoré bude síce mať čosi do činenia s mojou osobou, ale predsa ma nevyzradí. Spojil som svoj pseudonym Ľubomír Teodor (krstné meno) a pridal pre zaujímavosť koncovku -ov, a mal som hotové krycie meno: Ľubomír Teodorov. A pod týmto menom poslal som 12. októbra 1935 rukopis zbierky básnikovi Vladimírovi Royovi.

Na moje veľké a milé prekvapenie básnik Vl. Roy mi hneď leteckým listom odpovedal. List bol písaný 19.10.1935 a už 21.10.1935 čítal som ho v Paríži. Bol som celý vzrušený, keď som otváral list. Bol vlastnoručne písaný, láskavý a úprimný.

V tom čase bol v Paríži básnik Hanuš Jelínek, s ktorým som sa denne stretával v Café de deux Magot na Bld. St. Germaine. Podľa nálady starého pána konali sme prechádzky okolo starého, dnes už zrúcaného Trocadéra v blízkosti Bois de Boulogne. Pri takejto jednej prechádzke priznal som sa mu s listom Royovým. Hanuš Jelínek ho prečítal a bol rád, že sa Roy ujal mojich vecí. I povedal čosi ako, že básnik Roy vyrástol nad slovenský horizont, že ho dobre pozná atď.

Koncom októbra sa v Paríži krátko zdržiaval (precestujúc Parížom z Anglicka) spisovateľ Gejza Vámoš. Znali sme sa oddávna. Vždy sa zastavil u mňa v úrade. Spomenuil som mu Royov list. Keď ho prečítal, poradil mi napísaťlist. ktorý som aj básnikovi poslal. Vámoš mi aj poradil, ako mám postupovať a sľúbil mi, že napokon on sám „vyzradí" Vladimírovi Royovi moje inkognito. Pri tejto príležitosti Gejza Vámoš na moju žiadosť , vybral aj niektoré anglické a francúzske knihy, ktoré som potom Royovi poslal.

Žiaľ, básnik Roy v čase, keď sa mi zbierka Z diaľky tlačila, vo februári 1936, umrel. Listy, dopisnice, fotografie, básne Vladimíra Roya uschovávam vo svojom literárnom archíve.

Z bohatej korešpondencie básnika Vladimíra Roya, ktorá sa začala listom dňa 19.10.1935 a končila sa kartou 7.1.1936, mesiac pred jeho smrťou, predkladáme vo výbere niekoľko listov a dopisníc, ktoré ťažko chorý básnik písal v Novom Smokovci, vo vysokej horúčke.

In: Slovenská literatúra, 7, 1960, č.4, s.476

 


 

Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec /1/4.XI. 35

Milý priateľ Ľubomír, odpustite, že na Váš krajne intímny list tak neskoro odpovedám, ale „ostnu osudu" sa darmo chce človek brániť, nemožno mu vyhnúť. Zdravotne som zase prežil 2 veľmi kritické dni, ale ako temer vždy i teraz ma ratovali ženy. Dobrá, veľmi vzdelaná ošetrovateľka (staršia dáma-vdova), znamenité stvorenie so srdečným humorom, mladá lekárka, môjho spolužiaka sesternica, keď bolo treba, prispeli pomocou i v noci. A mojej ženy príbuzná, ktorá je tu úradníčkou prišla ma povzbudiť láskavým slovom a jednostranným „rozhovorom o literatúre", lebo ja som musel mlčať a poznámky len písať na papier, aby som nenamáhal pľúca a hrdlo. O svojom kritickom položení som domov nepísal nič, nechcel som naľakať ženu, ktorá má už za sebou celú kalváriu utrpenia.

Dva dni som ležal bez pohnutia, ale teraz sa už smiem trošku aj pohybovať, ale v posteli je to všetko nemotorné. Keď sa zase zviecham, napíšem Vám dlhý list a pošlem aj zrevidovaný rukopis a odpoviem na rad otázok. Vami poslané knihy sú už doma. Angl. noviny a magazíny som tiež dostal. Nerobte si so mnou zbytočné výdavky. Mrzí ma, že ste už toľko peňazí vynaložili na mňa. Tie franc. denníky a ten ilustr. časopis ma veľmi pobavili. Číta ich aj moja lekárka.

Pripojene posielam starú snímku, celú rodinu. Na druhej strane pohľadnice je text. Všimnite si ho prosím. Objíma Vás Váš V. Roy

Najbližšie viacej! Buďte zdravý!

Text na rube rodinnej fotografie:

Snímka bola robená v Luhačoviciach v lete 1927. - Pravda, od toho času deti vyrástli. Zorka je v I. roč. učit. prípravne v B. Štiavnici, Ivko chodí do II. tr. v Martine (13 ročný bude na Vianoce). - Rodina ma má prísť sem na Vianoce navštíviť. Ak to pôjde, dáme sa odfotografovať a pošleme Vám najnovšiu snímku...

 


 

Viere Royovej

N.S. 15.XI. 935

Drahá Vierka, čakal som do dneska s písaním, aby som Ti mohol dať na vedomie, aký je môj stav. V deň po Tvojom odchode, teda včera, temperatúra bola pomerne dobrá, pohybovala sa medzi 37,3 a 37,7. Kašeľ ma veľmi nemoril. S hrdlom je to tiež lepšie, lebo mi dali dva „vstreky" (Eisprizungy), predobedom mentholový olej a večer nejaký iný. Užil som len jednu tabletku a spal som nepretržite sedem hodín (od pol dvanástej do pol siedmej). Chuť som mal lepšiu, takže som pojedol všetko na obed i večer. Ak to takto pôjde i v budúcnosti, skoro zosilniem a budem môcť aj pracovať. Teraz len čítam. - 13-ho bola premiéra môjho prekladu „Môže sa stať i v najlepšej rodine" . Sledujte v Politike v kultúrnej rubrike kritiku. Vystrihnite ju a pošlite mi ju! Objíma Vás Váš Oťo.

Pošlite mi korešpondenciu!

 


 

Viere Royovej

N.S. - 15.XI. /1935/ piatok večer o 9.

Drahá Vierka, večer som dostal lístok od Teba i od Smreka. Tú xxx vec som hneď vybavil, list išiel ešte večernou poštou do Žiliny. Dobre si urobila, že si písala, ale nakoľko ich razítko ukazovalo 11-ho a lehota bola týždňová, teda do 18-ho to iste dostanú. Balík žiadal som poslať do Martina, aby ste vec aj Vy videli. - Dôležitá vec! - Obratom pošty pošli Brtáňovi tie rukopisy, lebo tým urýchliš výjdenie mojich básní (u Mazáča). Adresa: Dr. Rudo Brtáň, profesor, Bratislava, Prayová ul. 10. Písal som mu a jemným spôsobom opravil tie neladné veci. Dohodli sa so Smrekom keď bol v Prahe prednášať. Smrek mu dal úpravy. Napíše úvod (20 str.) a Mečiar doslov (8 strán.). Pošli mu tie rukopisy obratom! Iste! Iste! Písal som mu, že tak urobíš. Pošli to ako balík na sprievodku, je to lacnejšie a istejšie. Obal označ: rukopis! Nájdeš ho v tom čiernom bloku. Zajtra píšem Smrekovi aj o tie groše. - Pozerajúc rukopis našiel som v ňom dva listy, krásne a dojímavé, jedon z 22 okt. a druhý 1-ho novembra. Ako len vie krivdiť človek blížnemu! Pošle vraj i peniaze na portá. Totiž náš Parížan. - Hrdlo ma už netrápi. V Sl. Denníku bola priaznivejšia kritika. - O veselohre!

Cítim sa obstojne. - Dnes 37,3 - 37,6.

 


 

Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 15.XI.1935

Veľavážený priateľu, dnes ste už mali mať v rukách rukopis, žiaľ, okolnosti znemožnili môj dobrý úmysel. Odpustite! - Veď keď som Vám prvý raz písal, už som niekoľko týždňov ležal povážlive chorý, o krátky čas na to musel som celkom prestať pracovať. Od 10-ho novembra liečim sa v Tatrách. Som v Sanatoriume dr. Szontagha v Novom Smokovci, kde je primárom synovec mojej ženy. Budem musieť ležať ešte asi mesiac a zostanem tu pravdepodobne hodne dlho. - Dnes som dostal od ženy ku podpisu osvedčenie poštového colného úradu zo Žiliny ohľadom Vašej zásielky. Veľká vďaka za všetko! Ste nesmierne láskavý! V každom smere Vám vyhoviem!

Myslím totiž na veci, o ktorých píšete v listoch. Úfam sa, že o týždeň Vám už budem môcť poslať rukopis, lebo už začínam pracovať. Odpíšte mi obratom, že sa nehneváte! Listovne viac!

Srdečne zdraví: Vl. Roy

 


 

Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 19.11.1935

Veľavážený priateľu, zásielka je už tu a leží na poštovom colnom úrade v Žiline, ktorý ma žiadal predložiť devízové osvedčenie. Musel som ho teda žiadať od devíz. oddel. „B" Národ. banky Čsl. v Prahe. Posiaľ som ho ešte nedostal, takže balík (5 kg 500 g ako mi to zo Žiliny úradne oznámili) leží neotvorený na poštovom úrade v Žiline, pošlú mi ho s ustálením colného poplatku až potom, keď im pošlem devíz. osvedčenie, až ho dostanem a odovzdám colnému úradu atď., len potom Vám budem môcť zdeliť, či kníhkupec poslal to, čo ste žiadali. Našim žilinským starostlivcom som písal, aby s knihami nežne zaobchodili, menovite s Baudelairovým dielom, v ktorom je zeleň z autorovho hrobu. Azda pochopia! - Trpím nespavosťou; nastala zmena počasia, konečne padol sneh, a táto zmena zapríčinila, že som minulú noc nespal. Tento môj stav je na príčine, že som Vám ešte neposlal rukopis. Svojho nakladateľa nejako zmierte. Noviny prosím ráčte sem posielať a nie do Martina. Jedno ilustrované číslo došlo do kvart., keď som bol ešte doma. Budem tu asi pár mesiacov. Napíšem Vám i dlhý list, keď trošku zosilniem. Srdečne zdraví - Vl. Roy

Mrzko píšem, lebo sa mi ruky trasú! Pošlem Vám môj preklad Kiplingovej básne „If".


Ivanovi Royovi

Nový Smokovec 20.XI. 935

Milý podpredseda, blahoželáme Ti ku novému úradu, ktorý Ti dôvera Tvojich druhov zverila, konaj svedomito svoje povinnosti ku cti svojho rodu.

Ďakujem Ti za poslanú vecičku, ku ktorej sa ešte vrátim. Povedz drahej mamičke, že list pošlem zajtra. P. Dr. Hálkovi som písal. Stav môj sa zlepšuje, už aj lepšie spím. So srdečným pozdravom

Tvoj otec Vlad. Roy


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 20.XI.35

Milý priateľu, dostal som Váš posledný, lietadlom poslaný list, a hoci som starý vojak, ktorý vo veľkej vojne chodil po frontoch a po prevrate bol jedným z vodcov slov. dobrovoľníkov a bol účastníkom štyroch ofenzív (v r. 1916 - 17 - 18) a posiaľ je v zväzku čs. armády (Rap. d. s. v. z.), jednako sa mi slzy tisli do očí od dojatosti a súcitu, nielen preto, že sa rmútite nad mojou chorobou, ale v prvom rade od ľútosti nad faktom, že upotrebujete utišujúce prostriedky proti reumatickým bolestiam kokain a hašiš... Nikdy v živote som tieto zhubne pôsobiace jedy neochutnal, pod vplyvom narkotika neviem vôbec nič tvoriť, keď tvorím, musím mať absolútne jasnú hlavu. Do svojho 20-ho roku som nepil ani víno ani pivo, potom áno, ale aj to nie riadne, len z času na čas. Od 17. apr. 1910 - apríla 1916 bol som 100% abstinent, potom nie, ale škoda, že som ním neostal. Pil som hodne čiernej kávy a zbytočne ňou dráždil srdce a nervy a veľa som fajčil. Aj to som nemal robiť. A víno a koňak som tiež nemal piť, lebo ma to len hubilo. - 1932 v zime dostal som laryngitídu, ale som sa nešetril, na jar 1933 dostal som zapálenie pohrudnice a zase som sa nešetril, neposlúchol som lekára, ktorý mi chcel dobre, na jar 1934 po 24 km túre začal som krvácať z pľúc, vyliečili ma, ale v júli 1934 musel som už do Tatier, lebo som mal vysoké temperatúry. Tu ma zreparovali za 1/2 roka tak, že som pribral 8 kg. Pustili ma domov (medzitým od aug. 34 stal som sa penzistom) s pokynom o 3-4 mesiace vrátiť sa späť. Nedal som si pozor, hoci ma žena chránila i pred vetrom, prepracoval som sa a po jednom duševnom otrase obľahol som znova nervovo vyčerpaný. Od 10. sept. počnúc zriekol som sa alkoholu, nikotinu, kofeinu a úfam, že pri tejto zdržanlivosti už teraz vydržím. Pijem len čaj s mliekom, ako som kedysi píjaval v Škótsku, v Anglii. Mám v ľavom boku malý exsudát kašlem, zle spím, ale verím, že zase prídem k sebe a zotavím sa. Už je mi i teraz lepšie, len si musím ešte trošku poležať v posteli, lebo mám zvýšené teploty, tie musia prestať, ale odteraz si už vskutku dám veľký pozor, lebo vidím, že sa so zdravím neslobodno hrať.

Dnes je utešený deň, povetrie nádherné, vstal som, aby som Vám pri stole mohol napísať tento list, lebo v posteli to ťažko ide. Mám otvorené okno a keď pozriem von oblokom, vidím končiare tatranských štítov: pokryté snehom jagajú sa v slnku ako kryštály obrovských pyritov; z času na čas sú celkom takej farby, ako kocôčka pyritu na nočnom stolíku, ktorú mi daroval môj 13 ročný syn, o ktorom mi píše žena, že si ho kamaráti v doraste Združenia ev. mládeže zvolili za podpredsedu; poslal mi krátky výklad o 12 ročnom Ježišovi v chráme jeruzalemskom. Píše tam medzi iným: „A hľa, div divúci, malý Ježiš sedí v chráme medzi učiteľmi a kňazmi, ktorí sa nevedia prenačudovať jeho múdrosti a dôvtipu atď..." Nič nového, veď je to trochu inými slovami podané v Evanjeliu, ale tuším toto 13 ročné chlapča ide misionovať medzi nami ako malý boží poslík a žiada ma, aby som mu napísal peknú modlitbičku, že sa ju bude modliť s kamarátmi. Nuž napíšem ju a poviem v nej i to, aby Boh zachránil a spasil všetkých, ktorí trpia, či duševne či telesne pre svoje hriechy a snáď i pre hriechy iných a pre hriech dedičný (peccatum originale), aby mi dal sily obrátiť oči k tomu múdremu Ježišovi, ktorý poučuje aj mudrcov a učiteľov a vie uzdraviť chorých, čo sú v zajatí rozličných náruživostí a ťažko sa dopracovávajú k duševnému mieru. Napíšem: „modlime sa za svojich otcov a starších bratov, aby ich Boh zachoval od zlého a vyviedol z pokušenia."

Prosím Vás, nechajte ten zhubný hašiš a kokain! To Vám nepomôže, to je všetko len zdánlivá útecha. Chcem byť Vaším otcovským priateľom, len Vás prosím, buďte taký dobrý, vystúpte z inkognita, ktoré na mňa rušivo pôsobí, pošlite mi svoju fotografiu. Som diskrétny človek, preto sa nemáte čoho obávať; keď vo svojej poslednej básni píšete také úžasné veci, ktoré musím psychoanalyticky rozoberať, aby som vnikol do do záhady Vašej duše, ale sa mi to akosi nedarí, lebo ma slová básne stále mystifikujú... tak potom môžete vravieť bez obalu... „Tabes - prečo nezdochneš..." „tri nedele nemal som v ústach ani molka (chleba)..." Je to len symbolika, čo je v pozadí atď.? Pekne-krásne napíšte mi svoje nacionále, kde ste sa narodili, kedy, kto sú Vaši rodičia, kde ste študovali, čo robíte teraz v Paríži. Krátko a stručne číro-čistú pravdu. Či je Ľubomír Teodor Vaše pravé meno a nie pseudonym? Lebo takto, nevediac o Vás nič reálne, ako mám byť Vaším otcom-vodcom?

Hoci som protestant, vyznávam každý deň apoštolské vierovyznanie a tam stojí: „verím v Sv. Cirkev obecnú." K tejto všeobecnej kresť. cirkvi chcem patriť v živote i pri smrti, patríte k nej aj Vy, hoci by ste snáď mali pochybnosti. Tie sú len zrnkom viery! Máte v srdci veľa lásky, to cítim, ale to nestačí, treba dobrou životosprávou upravovať pomery... Hlavne nechať tie narkotiká! - Končím, lebo už nevládzem viacej písať.

Uspokojte moju zvedavosť a uvidíte, že Vám budem vskutku dobrým starším bratom, ako som bol mnohým. Vďaka za knihy, ktoré ešte vždy ležia v Žiline, predbežne nemôžem, lebo ani neviem od Vás čo povedať! Chcem sa najprv postarať o harmóniu Vašej duše! A poraďte sa s dobrým lekárom! Kto je to ten pán Comandant Lauwick? Angličan?

Prosiac o láskavú odpoveď, som s pozdravom Váš Vlad. Roy

Poznáte sa s naším vyslancom Dr. Osuským?!


Theovi H. Florinovi

20.XI.1935

Srdečný pozdrav z vodopádu Vladimír Roy


Antonovi Granatierovi

Nový Smokovec 20. XI. 35, Sanatorium Dr. Szontagha 15

Milý Tonko, som zase v N. Smokovci od 10-ho novembra. Sľubujú mi, že ma zase zreparujú ako vlani a ja verím, že sa tak stane. Veď viera uzdravuje. Lepšie rečeno, ako to chýrny lekár napísal v úvode svojej knihy: Lekár lieči a Boh uzdravuje!

Nebudem o sebe písať, lebo skúsení lekári nám hovoria, aby sme o svojej chorobe nehovorili, ani na ňu nemysleli, ale poslúchali ich rady. Jedno však poznamenávam, od pár čias trpím nespavosťou, ktorá prejde, keď zosilniem. A tak minulú noc som v duchu Milanovi Hodžovi a Tebe napísal ohromný list. Listy, pravda, nebudú nikdy napísané, dosť na tom, že som pri ich koncipovaní, súc teraz veľmi citlivý, plakal ako dieťa od dojatosti. Ale teraz o niečom inom. Mrzí ma, že o tom musím písať. Súvisí to so slávnosťami Jána Hollého. Piešťanskému odboru dal som ku dispozícii pre zborové recitovanie svoju báseň „Ján Hollý", pôvodne písanú pre Maticu slov. Jeden oklep poslal som hr. okr. komisárovi Minárikovi a druhý ústrediu. Ústredie mi písalo a žiadalo ma, aby som si určil honorár. Neurobil som to, lebo to nikdy nerobievam, mysliac si, že veď ľudia majú i rozum i srdce na mieste. Potom som však jednako písal Minárikovi opytujúc sa, že aký osud stihol báseň. (Báseň to je ako decko a treba sa o ňu starať.) Neviem totiž doteraz, či ju recitovali na slávnosti ako to bolo na programe určené, či ju uverejnil orgán Sl. Ligy, ako som si to žiadal a či ju Meluzína uchytila s honorárom. Pán hl. k. Minárik mi totiž neodpovedal a ja o osude básne neviem nič! Opytoval som sa ženy, či v mojej neprítomnosti (ako som ju všakver k tomu oprávnil) neprijala nijaký honorár za ňu, hovorí, že nie. Musím jej veriť. Ale ak zabudla na to pri rozličných starostiach, ktorých má hrúzu? Vieš, ako je to, keď človek v sanatóriu potrebuje groše. Vybav mi, prosím Ťa, tú vec nejako diskrétne a opýtaj sa ústredia, či mi ono, alebo či mi snáď odbor piešťanský neposlal do Turč. Sv. Martina nejaký honorár, ktorý mi ústredie samo ponúklo. (Mám v rukách od ústredia list). Ak áno, dobre, vec je v poriadku, nevrav nič ďalej, tak ho prijala (honorár) mnou oprávnená osoba. Bravo, bravissimo! Rozumieš ma, však! - Ale ak honorár neposlali, tak im povedz svoje, že ak niečo sľúbia, nech to aj splnia a nerobia si z človeka blázna. Ak bola báseň uverejnená v orgáne Slov. ligy, ráč mi sem dať poslať číslo, i honorár nech mi sem pošlú... Svojho času písal mi odbor trnavský, aby som im napísal text ku pochodu Sl. ligy pre Schneidera, pravda, nedal som im ani odpoveď, dovolil som si byť grobiansky. Dočítal som sa, že ho napísal Dilong. V poriadku.

A ešte mi ráč láskavo zdeliť, lebo sa to nemôžem dozvedieť, či moju báseň „Ján Hollý" na slávnosti vôbec recitovali?! Napísal by som Ti ešte 20 strán, ale lekár sa už na mňa hnevá, že veľa čarbem a ženie ma do postele. Odpusti, že Ťa obťažujem, ale veď si môj starý kamarát a neraz som poslúchol Tvoje „národné vozkazy". Prosiac o láskavú odpoveď objíma ŤaTvoj Vlado Roy


Viere Royovej

N.S. 23.XI. 35

Drahé mamuliatenenko a milé Zoričiatko, sľúbený list príde. Dostanete ho asi v pondelok. Budem ho písať dnes a modlitbičku až v nedeľu, v deň Boží. Svojím listom a Ivankovou zásielkou ste ma nesmierne dojali, pohnuli... Vystarával som sa o rozličné hmotné veci, ktoré sa mi podarilo s pomocou Božou a Janka Smreka zariadiť. Dnes som dostal od neho list, datovaný 22-ho, v ktorom píše: „možno, že už dnešnou poštou, ak nie, tak zajtrajšou (23-ho) expres posielame Tvojej panej do Mart. - Kč. 500. - atď. Honorár za celú knihu až potom vyrátame, keď vyjde." Čo bude, dodávam ja, ešte pred Vianocami. Moje básne sú už v tlači. Brtáň pošle štúdiu do 1-ho dec. Titul ešte nevieme. Vymyslí ho Janko Smrek. Dušátko, nezabudni v liste vždy napísať dátum, ono mi pomáha veci lepšie pochopiť. Prosím Vás, len nie rozčuľujúce veci; pomaly už pevniem. Včera temperatúra 370-37,50. Dnes ráno 370. Je hmliste. Spím lepšie! Jem lepšie. Kašlem síce, ale ľahšie a menej, už ma tak nepridúša. Sestra Baloghová je nesmierne dobrá evanjelická duša; Starajú sa o mňa ako o maľované vajíčko. Objíma Vás Ocinko.

Nebola si s Vilkom? Dnes ma - práve teraz - prezrel p. Dr. Szontagh a konštatoval zlepšenie.


Viere Royovej

Nový Smokovec 26. XI. 935

Drahá Vierušenka, milý Ivanečko, včera som dostal od Zoruliatka karotku, datovanú 23. XI. 35. Píše mi, že je chvála Bohu, zdravá. Pred týždňom že mala - ako to pred konfer. býva - „hrozne" moc roboty. Odpovedal som jej hneď! (Prosím Ťa, ako sa menuje podľa muža (Izáková) pani „osvícená" a aký titul má jej muž?) Že majú veľa snehu! Tu tiež sneží dnes. Ráno o 6 h. zobudila ma tajomná krása zo sna, ktorý bol dosť hlboký. Vychodilo slnce a polievalo horu, ktorú vidím z okna, ohnivým šarlátom. Končiare sa vynorili až neskôr (Gerlachovka a Slavkovský štít). Bol to taký posilňujúci prejav božskej krásy. Dostali ste z Prahy to, čo malo prísť? Dostali ste môj list? Dnes ma röntgenoval Vilko. Prezrel mi zas aj hrdlo. Buď spokojná! Žiadal o predlženie pobytu o ďalšie 2 mesiace u Fondu totiž. Objíma Oťo.

Ponáhľam, aby karta odišla. Dnes som aj ustatý, je večer. Najbližšie viacej. Túžobne čakám Tvoj list.


Theovi H. Florinovi

N.S. 27.XI. polnoc /1935/

Drahý Ľubomírko, ako to napíšem tak, ale už písať musím. Konečne som našiel Vašu adresu, ktorá bude asi správna, veď je z Vášho posledného listu. Nepísal som, lebo som nemohol, prekonával som v tomto stále premenlivom ovzduší akúsi krízu, až sa mi zdalo, že skoro bude koniec, ale lekár vraví, že mám srdce silné a hoci musím moc trpieť krátkym dychom, horúčkami a bolesťami hrdla, jednako som len junák, ktorý to ešte prevládzem. Bola u mňa túto sobotu, nedeľu a pondelok doobeda do pol 10-ej aj žena, upokojil som sa pri tejto zlatej a silnej duši. Príde ma zase o 2 týždne navštíviť. Tak húževnato ma povzbudzovala, že som tým bol až k slzám dojatý. Taká matka dvoch detí, čo vie dať svojmu mužovi v svojej iskrennej prostote a vskutku nesmiernej, nezištnej láske! Pokračujem na druhom lístku.


Theovi H. Florinovi

27.XI./19/35. Polnoc

Drahý Ľubomírko, pokračujem; všetko bude dobré ako to Vy ustálite, aj pseudon. Miriami Mirjamov. Letáčik zostavíme spolu, len mi musíte dať úpravy, ako by ste si to spolu s naklad. priali. Brtáňovi a Garajovi vec jednoducho pošlete a upozorníte na to. Prof. dr. Rudo Brtáň Bratislava, Prayova ul. 10. - Dr. J. Garaj, referent Matice Sl., Turč. Sv. Martin. Pre Slov. Denník by som Vám už ja napísal recenziu. Hoci nebolo by od veci, keby o knižke napísal svoje i dr. Zvěřina - Anthologiu poézie Kathollíckej aj s obrázkami som dostal. - Prečo ste, ako mi na karte píšete, poslali tie kefové odtlačky na adresu dr. Szontagha? Ako ich od neho dostanem! Chudák, leží ťažko chorý na obličky. Nebude s tým galamuta, a či ste mu písali, aby mi kef. odtlačky dal doručiť? Slovom, všetko usporiadame, „jen když pán Bůh zdraví dá!" Nezabudnite mi poslať potom čísla „Le jour" a „Paris livre"! V nich budú xxx Vášho diela. Vďaka za spomienku ku 50-ke. Objíma Vlado


Viere Royovej

N.S. 1. XII. 935. Nedeľa

Duše zlaté, je veľmi zlé počasie, sneh sa topí, nálada je neradostná, viacej novembra je v tom prvom decembri, ako pravej decembrovej zimy. Aj na dušu zaľahne nejaká dusivá hmla. Do toho šera treba vniesť veľa svetla, láskavého, dobrotivého. Chcem to robiť aj ja a priať Vám z tej duše hojnosti toho životodárneho Svetla, ktoré vo veľkých chvíľach očakávania zavítalo k ľuďom ešte pred 1935 rokmi. - „Prídi, Pane, lkáme, roznieť viery jas!" Potrebujeme jeho pravdu, jeho svetlo v zvrchovanej miere, zvlášť dnes. Toto hlásal drobný kazateľ Ivko svojim kamarátom v túto nedeľu. - Pán Boh Vám pomáhaj. Omnia vincit Amor. Láska premôže všetky ťažkosti! Hore srdiečka!

Rukopis básní je v pergamenových obálkach. Bude vari na mojom písacom stole. Veď sa stratiť nemohol. A či by som ho bol nechal v detskej izbe? Ľubomír ma zahrňuje franc. a anglickou lektúrou. Píše skvelé listy. - Najbližšie viacej v liste. Objíma oddaný Oťo. -


Ivanovi Royovi

N.S. 2.XII. 935

Ivanko predrahý, Tvoju karotku, ktorú si napísal 29.XI., teda v piatok, a ktorá podľa martinského razítka (30.XI.) odišla v sobotu, dostal som až dnes, v pondelok, lebo v nedeľu listy neroznášajú. Doručili mi ju ráno a preto hneď odpovedám na ňu. - Píšem len karotku, lebo teraz som Ti to už na celej čiare zariadil celkom podľa rady Dr. Hálka. So sestrou Baloghovou, ktorá následkom operácie zvlášť keď je vlhko trochu nedopočuje, rozprávam sa pomocou ceruzky. Všetko píšem, čo je výborný spôsob, ktorý často upotrebúvam aj pri druhých, aby som nenamáhal hlasivky a pľúca... U nás sa sneh topí, cez obed boli 4 stupne C. Zlé počasie. Kašle sa na celej čiare. - Dávaj si pozor, aby Ti nezvlhli nohy a nedostal si influenzu, alebo chrípku. - Tvoje správy ma potešili a čakám na sľúbené listy. - Včera si prednášal, vykladal si, modlil si sa ako malý kazateľ. Bol by som Ťa rád počul. Nikdy som Ťa nepočul ani len v našej škole, kde Ťa učiteľ R. obchodil a nepridelil Ti na škol. slávnostiach nijakú úlohu. - Píšte mi, ako sa Ti vystúpenie podarilo. - Vrele Vás zdraví a objíma Oťo.


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 10. XII. 1935

Drahý Ľubomír, na Váš list (7.XII.1935), ktorý som dostal včera k večeru, začal som hneď odpovedať, žiaľ, od 5. h. ma zase začala mučiť horúčosť, hoci som už dva dni mal celkom pokoj, a vystúpila mi až na 38,2, takže som nestihol napísať viacej ako 2 str. (Váš listový formát) a musel som pre nevoľnosť písanie odložiť. Obšírny list budem musieť napísať po kusoch, sľubujem podobný i žene, ale žiaľ, ešte sa mi to nepodarilo, lebo moja korešpodencia je dosť rozsiahla a musím ju vybaviť pre praktické a iné príčiny. Odpustite teda, že pre rozličné prekážky moje dopisovanie sa neraz na všeličom hatle. Napíšem Vám zaujímavé veci, ktoré som sa dozvedel a ktoré Vás budú interesovať. To však v liste! Poznáte sa s mojím bratrancom zo St. Pazovej V. Hurbanom? Písali ste mi, že ste boli na Balkáne. Našich popredných Slovákov v S.H.S. asi budete poznať. Mal som švagra Srba. Menoval sa Popovič Lale. Zahynul tragicky. Objíma Vás Váš Vladimír Roy


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 9.XII. 935. Večer

Milý brat Ľubomír, dnes ma preskúmal primár (mojej ženy synovec) a potešil ma, že po dvoch týždňoch, práve tak ako vlani, ukazuje sa značná náprava proti tomu, čo bolo pri príchode (pred mesiacom), môj organizmus je vraj veľmi húževnatý a vraj mám pevnú vôľu chcieť žiť. Ale ako mi zas môj osobný priateľ, šedivý starý praktik primár dr. Ivan Hálek povedal, aj choroba sama je benignentná.

Moje telo i dušu v svetovom uragane ošľahli všetky mrazivé i ohnivé vetriská a hoci som len subtílnej konštrukcie, vydržal som viac, ako „ohniví draci". Ale aj Siegfried, hoci sa natrel dračou krvou proti zraneniu, jednako, tam kde mu padol na chrbát lístok zo stromu, bol zraniteľný, o čom vedel len Hagen. Nuž aj môj Osud a všetci jeho pomáhači i vo mne našli zraniteľné miesto. Oštep ma trafil, ranil, ale nezabil. Žijem, hoci ma už pár ráz pochovali. Keď som bol v lete v mojej doline, v púchovsko-zariečskej, kde môj rod pôsobí už od r. 1767, a kde som aj ja 12 r. pôsobil, hoci som chcel chodiť inkognito (čo sa mi čiastočne aj darilo, veď som tam nebol už od r. 1925) a ukázať deťom kadečo, „moji sedliaci", keď sa dozvedeli, že som v doline, lebo si mysleli, že som umrel (legionári a dobrovoľníci, ale i šediví starci) vyhľadali ma nielen v hoteli, ale šli za mnou aj do súkromných domov (pravda, ku svojim známym), kde som bol na návšteve a ohromne sa tešili, že žijem a potom mi ukazovali na zrelé ovocie mojej tvrdej roboty. Stalo sa, že známi mužskí ma stretli, obišli, nepoznali, hoci mi desaťročie hľadeli do tváre, keď som ich poučoval, budil, tešil, chlácholil i rozveseľoval, nesúc s nimi bremeno dňa i údelu.

Jednoducjho nepoznali ma alebo mysleli, že som mŕtvy. Pravda, boli aj výnimky. Ale ani jedna zo žien, ktoré som sobášil, deti im krstil atď. nezabudla na moju tvár, a keď ma stretla na ulici, hneď zastala a vítala ma srdečne. U nás ženy neraz dokazujú viacej rozumu i vtipu, rozvahy i citu, ako mužskí. A mojim deťom preukazovali nesmierne dojemné sympatie. Deti majú viacej južný ako severanský temperament a od malička zvyknuté s národom (ľudom) žiť, sú láskavé a zdielne, bez „lačnej pýchy", ako treba dobre vychovanému dieťaťu; obnovovali sa im detské rozpomienky, Ivan fotografoval „tetky a strýkov" a bola veľká radosť v Izraeli. Takýto je pomer ľudu, ktorý ma pozná, tam kde ma pozná, k mojej osobe. So slov. inteligenciou je to celkom ináč. Ale dnes musím prestať, lebo hoci som dva dni mal s temperatúrou pokoj, dnes od 5. h. popoludní ma znepokojuje horúčosť 38 až 38,2. Budem pokračovať zajtra. Je večer. 8 h.

10.XII.1935

Ktosi raz povedal o mne, že hoci som zdánlivo tichý a dobroprajný, keď príde na to, svojou pravdomluvnosťou vraj viem byť ako „ohnivý šíp", poznať vraj, že som vnuk dr. J. M. Hurbana. Vtedy som mal 20 rokov, keď to o mne povedal slov. amer. novinár, ktorý ma tým nechcel chváliť, lebo s ujcom Vajanským bol v stálych rozporoch a nemali sa radi. Patričný pán, ktorý potom záhadne a veľmi tragicky zahynul, urobil tú poznámku po mojej reči, ktorú som povedal, súc povzbudený staršími, večer po otvorení skalického Katolíckeho domu, ktorý bol majetkom čiste slov. národovcov. A preto, že som vskutku ostal takým „ohnivým šípom" alebo ako ma nazval dr. Menšík (univ. prof. v Prahe) „vtákom búrlivákom", s tzv. „slovenskou" inteligenciou mal som neraz kruté boje pre kocúrkovčinu a malichernú závisť i lakotu.

11.XII./19/35

Prečítal som predchádzajúce riadky a konštatujem, že keď má človek horúčosť, nemá písať. Veď to nie je ani poriadne skoncipované. Chvála Bohu, dnes je mi lepšie, ale hoci aj nemám horúčosť, obávam sa, že príde, lebo je odmäk, 7 stupňov C nad nulou a preto ma ráno aj väčšmi kašeľ dusil. Juga (föhn) na mňa zle pôsobí.

Píšete mi zábavnú historku o tom slov. vynálezcovi. Moji bratranci: ing. Vlado Lorenc a ing. Viktor Lorenc boli spolupracovníkmi ešte žijúceho nestora letcov Blériota. Starší Vlado sa oženil, vzal si Parížanku a zahynul na úpal, keď bol pri vypuknutí svetovej vojny s rodinou i bratom v nejakom tábore internovaný. Ženu s dieťaťom po jeho smrti prepustili. Viktor cez celú vojnu pracoval v nejakej fabrike, pravda internovaný, lebo bol uh. občanom a k tomu námor. dôstojníkom r.u. armády, ing. a letcom - sám bol antimilitarista). Za 1 fr. mzdu denne a zaopatrenie. Šaty a bielizeň sme mu smeli poslať prostredníctvom Červ. kríža. Hoci bol majiteľom 28 vynálezov, z nich ťažili druhí, bol nemajetný. Bol si tomu sám na príčine, lebo mal také zásady, súc členom nejakej pytagorejsko--vegetariánskej spoločnosti. Po vojne ho prijali do štátneho ústavu na patentovanie vynálezov. Mal zaistenú existenciu. Sám obrábal 3000 m2 poľa na ktorom mal vystavený skromný domček, kde mu domácnosť viedla tiež prívženkyňa jeho vedy. Plody jeho poľnohospodárskej roboty tvorili základ domácej stravy. Raz jeho kamarát bol bez zamestnania, prepustil mu teda svoje dobre dotované miesto a sám žil z úspor. Ale zažiadalo sa mu odpočinúť, lebo bol prepracovaný. Za 230 hodín vraj bol vstave urobiť toľko, ako jeho kolegovia za 360. Pripisoval túto svoju schopnosť svojim vegetariánskym a nie božím darom a hrivnám, ktorými bol bohato obdarovaný. Jeho sekta mala medziiným aj tú zásadu, že keď človek zunuje jestvovať tu na zemi, má si právo vziať život. Podľahol tomuto ohromnému bludu a zastrelil sa... Mal asi 52 - 53 rokov. Jeho ideálna družka (ktorá bola vskutku Poľka nepekného vzhľadu) vraj vydala o ňom po jeho smrti nejakú brožúru. O tomto všetkom dozvedel som sa od synovcov, ktorí študovali v Paríži a boli s nebohým Viktorom v osobnom styku. Ináč bratranec mi písal niekoľko ráz, ešte i mojej nebohej mame, ktorá ho po sestrinej smrti i s bratom vzala k sebe. Chlapci - ešte pred mojím narodením, lebo ja som sa narodil až v 16 r. manželstva - bývali u mojich rodičov, kým sa ich otec druhý raz neoženil. Ich otec, tiež ing. Viktor Lorenc (pôvodom z Hanej. ktorého predok prišiel na Moravu zo sev. Itálie za čias Márie Terézie) v býv. Uhorsku vystavil 500 horských píl. Dlhé časy sídlil pod Tatrami a ako výtečný horolezec odhalil niekoľko tatranských priesmykov. Napokon presídlil do Pešti, bol veľmi hľadaný inžinier a zo synov zrovna násilím (prinútil ich) vychoval inžinierov, ba - dajúc im k dispozícii potrebný kapitál - aj vynálezcov. Ale to všetko neslúžilo k ich osobnému šťastiu. Predvojnové Uhorsko sa im protivilo, vysťahovali sa teda bratia Lorencovci (vždy svorní ako Castor a Polux) a tam to napokon všetko išlo tiež krkolomne. Od Vladovej smrti Viktor stratil os života a blúdil. Hlásili sa vždy ako Slováci, hoci napokon už tá ich slovenčina bola všelijaká. Patrili k priebojnej garde novátorov na poli myslenia i techniky. - Viktor, vychovaný v detstve na ev. fare, chcel byť pôvodne kňazom, a keď ho otec zapísal na reálku, zutekal a prišiel až do Kežmarku, kde sa hlásil, že chce vstúpiť do gymnázia. Pravda, chlapca kuvertovali a tak sa dostal zase naspäť do rod. domu. Potom študoval s vyznamenaním, ale so svojou životnou dráhou nikdy spokojný nebol. Skončilo to tragicky. Odpustite mi túto pridlhú históriu.

Vyzývate ma, aby som napísal informačný článok a slov. literatúre. Pred pár mesiacmi napísal som pre radiojournal vedeckú úvahu „Slov. preklady z angličtiny", ktorú potom uverejnili v Slov. smeroch, orgáne Sp. sl. spisovateľov. To bola moja posledná práca lit. histor. druhu. Od toho času som len prekladal z angličtiny. Waltera Scotta 500 str. román pre Maticu sl., Nevestu z Lammermooru, pre Sl. Nár. Divadlo, angloamer. veselohru Barryho „Môže sa stať v najlepšej rodine". A poslovenčil som pre radio-journal Ibsenovho „Staviteľa Sollnesa". A napísal som divad. recenziu o predstavení martinského Spevokolu, ktorý teraz dostal prvú cenu na div. závodoch. Recenzoval som mu predstavenie Sv. Johanky od B. Shawa. Ako vidíte, mám slabý kontakt s dneš. liter. ruchom Slovenska. Bývam teraz na labuťom vrchu, ktorý sa belie snehom; pod ním je ohromné antracénové more, na ktorom sa boria o slávu snežní bohatieri literárneho Slovenska, od najstarších, po najmladších. Ja nie som medzi nimi. Vyhýbam sa bárkam, na nich sa plavia moji druhovia. Je to nepekná trma-vrma na tom antracénovom mori! Koľko velikášstva a koľko pigmejstva! Ruky preč! Nad slov. surrealistami (Dilong, Hlbina) zúfam. To je len zabíjanie božích darov. A to jeden z nich je mních a druhý kat. kňaz.

O spôsoboch ako sa u nás honorujú osvedčení literáti, nechcem písať. Len príklad. Preklad pripojenej básne Rud. Kiplinga si objednal p. vrch. odb. radca škol. ref. Dr. Heřmanský pre Čítanku, ktorá vyjde najmenej v 10 000 ex. Musel byť za 2 dni hotový. S 38 stupňovou horúčosťou som prácu spravil, poslal som ju načas. Honorár? Poslal mi 50 Kčs. Ziskuchtivé prasce! Pravda, vec som nenechal tam a odkázal im svoju mienku po svojom mladom recenzentovi Dr. Brtáňovi. - Vyhovárali sa, že to bol len foršus. Nato som žiadal doplniť honorár, ale mlčia. Tak isto pokračovala Sl. liga, ktorej som prepustil svoju báseň ku Hollého oslavám. Sľúbili honorár. Neposlali. Báseň mala byť zborovo recitovaná. Bola v novinách na programe. Ale nikde som sa nedočítal, že by ju boli predniesli. Snáď im smrdela luteranizmom. Písal som jednému z predsedov Sl. ligy o veci, pravda s veľkým pohoršením. Ale môj osobný priateľ už 3 týždne mlčí (ináč legionár).

Už po tejto afére trnavský zbor Sl. ligy ma žiadal, aby som im pre Schneidera - Trnavského napísal text hymny Sl. ligy, jeho kompozícia bude vraj spievaná na trnavskom kongrese spolku. Urazený, pravda, nedal som odpoveď. Text hymny napísali naši surrealisti Dilong a Fábry. Dobre, ale nebárs. Vyšlo to v orgáne spolku, ktorý nesie tiež meno Slov. liga. Veľká talafatka. Nezrozumiteľné absurdná vedia zložiť do veršov, ale jednoduchú, peknú, ľúbozvučnú, rozumnú /hymnu/ pre celý národ - to nie.

To je rub mince. Ale veď ona má aj líce. Myslím na honoráre. Za „Staviteľa Solnesa" som dostal 600 Kč. - raz navždy. Za preklad americ. veselohry 500 Kč. raz navždy, a nijaké tantiémy. - Tento mesiac som i ja veľmi bohatý, lebo ma na Mikuláša prekvapilo Radio (600Kč.) Za románové preklady z angl. alebo nemčiny i maďarčiny, dostávam za tlačený hárok (16 strán) 150 Kč. Pravda, je to robota niekoľko mesiacov trvajúca, tvrdá a zodpovedná, ktorá zaujme celého človeka. Zaslúžilá práca. Za „Nevestu z Lammermooru" dostanem asi 4500 Kč. Práca niekoľkých mesiacov.

Mazáč vydáva výber z mojich veršov (34). Úvod od Dr. Brtáňa (asi 24 strán). Výťah je z „Rosou a tŕním" a „Keď miznú hmly" . Už je to novinami oznamované. (Viďte pripojený výstrižok). O pár dní by to malo byť na knižnom trhu. Vynesie mi to maximum 2 400 Kč. - Autorský zákon nás síce chráni, ale nakladatelia a noviny ho slabo rešpektujú. - V takýchto pomeroch, keď mne leží v rukopise už 4 r. zväzok básní „Zvlnený prameň" (Matica vydáva verše len svojim protekčným deťom (Kniž. Sl. pohľadov): Rázus (člen výboru), Jesenský, bud. správca, teraz šiel do penzie ako viceprezident.) a keď na rukopisný večierok mladých nejdú starí literáti, a keď rukopisný večierok starých spisovateľov (Jesenský, Gregor) bojkotujú mladí, veru mne sa o slov. literatúre písať nechce. Úprimné slovo nik neznesie a kritika nie je, česť výnimkám, objektívne tvorivá. Napr. red. dr. Mráz chcejúc zachytiť mladú a najmladšiu básnickú gardu, v Sl. P. prepúšťa veci neuveriteľne slabučké. Mladší kolegovia mi vravia, že z ich vecí, ktoré mu dajú prezrieť, neraz vyhovujú práve tie slabšie. Akoby nemal dostatok citu pre poéziu. V Matici máme ľudí, ktorí sa veci rozumejú, dr. Mečiar, dr. Garaj, ale keď som ich prosil, aby zakročili, povedali mi, že ochotne a bezplatne pomohli by Mrázovi redigovať Pohľady, ale vraj Sl. P. sú doménou, do ktorej si nedovolí siahať ani najdobroprajnejším.

Mám ohromné šťastie, že autor hodnotenia mojej lit. činnosti, dr. Brtáň, mi vopred poslal svoje náčrtky a žiadal ma, aby som v rukopise, ak treba, nemilosrdne škrtal. Žiaľ, rukopisy ma ohromne rozladili. Obsahovali aj nemožné tvrdenia. Ale premohol som sa a vybavil som vec s tolstojovskou láskavosťou. Upozornil som v záujme pravdy na všetky (veru i hrubé) chyby a opravil som, čo bolo treba opraviť. Autor bol vďačný; keby sa toto nebolo stalo, v záujme pravdy „ohnivý šíp" bol by musel vydať o veci brožúru, ktorou by bol musel kompromitovať niekoľko ľudí a usvedčiť ich z nevedomosti. Nevedomosť a indiferentizmus sú najhoršou rakovinou našej mladej generácie. Stali sa mi prípady, že ma v mojom obore chceli poučovať 20 roční nedoukovia, a nezbadali, akí sú ohromne neslušní a smiešni alebo keď mňa ťažko hovoriaceho, ktorý som ich k sebe dobromyseľne pripustil, vprostred vety prerušovali atď. Pre takéto a podobné skúsenosti musel som sa celkom uzavrieť. Osuského ako kandidáta na prezid. stolec počúvam spomínať v našich kruhoch už 10 rokov. Spomínajú ho i teraz, ale vec nemožno brať ešte vážne, keďže nič pozitívne nevedieť. Prezident je síce pomerne svieži, ale - počúvam z miesta dosť kompetentného - pre vysoký vek by sa jednako len chcel utiahnuť; pravda, ešte kým je celkom svieži chcel by vedieť, kto, akí ľudia prevezmú do rúk vedenie republiky. Preto medzi vládou, min. prezídiom a vládou sa stále vyjednáva. Dr. Hodža teraz vôbec nepríjma. Nič určitého nepresiaka cez pečlivo tapetované dvere štátnikov a diplomatov. Všetko ostatné sú len dohady.

Antológiu svojich básní Vám pošlem. Poslal by som Vám aj niektoré slov. a české revue a ilustr. noviny, ale neviem čo máte, a čo by ste si priali mať. Napíšte mi úprimne.

Nehnevajte sa, že som ešte Váš rukopis nezostavil definitívne, ale i teraz mám už zase 37,7. - Bude to! len keď sa mi trochu od horúčky hlava vyjasní. Na franc. Juh sa neopovážim myslieť. To je belasý sen! Lekári mi vravia, že mňa slnce zabíja. Musím mu vyhýbať. Ono provokuje vraj krvácanie pľúc.

Neznáte náhodou Mičátkovcov? Ale - ešte vždy neviem - tuším ste xxx. Tak snáď. Od Ľudovíta dostal som nedávno z Prahy list, bol u nich v Trenčíne, pani je moja príbuzná. Píše mi: „Dear oncle Vlado, with my sister we are enjoying our beautiful capittal /city/. atď.", slovom pozdrav a že sa radi rozpomínajú na deň, ktorý som v lete s nimi strávil. Mali tam práve hosťa, Francúza z juž. Francúzska (Montpellier) Montagnac. Ivan sa s ním ohromne interesantne zabával, pravda obidvaja mávali rukami, nohami, očami, lebo slovom až na niekoľko výrazov, sa dohovoriť nemohli. Patričný pán si otvára advok. kanceláriu. - Ľud. Mičátek bol tam jeho hosťom a teraz zase on bol na návšteve u neho. Ľudovít bol vlani v Oxforde. Píšem o ňom, akoby ste ho poznali. Ale mám dojem, že ich aspoň po mene poznáte. Moja rodina ma na Vianoce navštívi, práve som im v penzionáte Legionbanky vybavoval byt a zaopatrenie. Na druhú slávnosť vianočnú už budú asi tuná. Čakám Vaše foto. Svoje (lanskú letnú snímku) Vám pošlem čoskoro. - Ale už som ustatý. Dosť. Je tak teplo, že z končiarov začína miznúť sneh. Píšte, či ste dostali kartu a zvlášť tento list. Objíma Vás Váš báťa Vlado


Viere Royovej

N.S. 14. XII. 35

Milá Vierka, všetko príde do poriadku. Honorár 40 K. od Smerov stiahli na predplatné. To je v poriadku. Slov. Poh. vyplatím príspevkom. V pondelok dostaneš z Prahy od nakladateľstva 800 Kč. - Mne pošlú sem, aby som nebol bez peňazí 200 Kč. Mám výdavky i ja: prádlo, pošta (hodne), papiere, drobnosti. Musel som si kúpiť u Bányáza vlnené pyžamo, za 55 Kč., lebo je tu zima, už býva 10-14 stupňov. - Sveter, ako sa presvedčíš, nezodpovedá kvalitatívne, pára sa, preplatili sme ho. V posteli som ho nemohol mať. Kdežto pyžamo sa dá prať. Vybrala, pomohla mi ho vybrať sestra Baloghová, verná evanjelická duša. Parkhotel som tiež vyplatil 77 Kč., aj jednu 20 Kč. pozíciu v Martine. Brt. vyplatím najbližšie. Odkázal som jej, že sľúbené pošlem stadeto. - Žijem len Bohu, Vám a literatúre. Ivanečkove riadky ma potešili. Buďte pokojní. Nerozlaďujte sa, Boh je mocný a dobrý. „Až dosud pomáhal nám Hospodin". Treba sa držať výroku generála Gedeona (starozákonného hrdinu) „ja a dům můj slúžiti budeme Hospodinu!" - Nebojte sa ničoho. Vilko bol u mňa a vraví, že sa proces ukľudňuje. Chvála Pánu Bohu za všetko! Chcel som to poslať takto, ale radšej riskujem stratu 50 h. a dám to do obálky. - Píšte, kedy prídete!? Objíma Váš Oťo.

Od Roľ. osvety 60 Kč. došlo?! Prosím presnú odpoveď na otázky v liste obsiahnuté. Súrne to potrebujem! Karol Križan mi poslal o našom Royovskom rode peknú genealógiu i pramene. Hugenotský pôvod nesporný.


Viere Royovej

N.S. 17. XII. 935

Drahá Vierka, financie Ti vysvetlím, keď prídeš; do Vianoc už nič nečakaj, len mi odpíš, či si dostala „Pražskú zásielku". - Vidíš, všakver, že robím, čo sa dá. O budúcnosť sa nestrachuj. Všetko bude zase dobre. - U mňa sa temperatúra normalizuje na 36,9 - 37,3. Skoky sa už nevyskytujú, dosiahlo sa to bez pyramidonu naturálnou cestou. Hrdlo prišlo pomaly do poriadku, zato, pravda, musím užívať liek proti častému kašľaniu, ktorý kašeľ lokalizuje na jedno obyč. ranné odstraňovanie hlienu, čo byť musí. Okrem toho musím podľa potreby každodenne brať luminaletky (drobné tabletky). Zaujímavé veci si nechám pre osobné rozhovory, mám všetko poznačené, čo Ti, či Vám chcem rozprávať. Ďakujem za poslané veci, sú to akurát tie, ktoré som čakal. - Ivanečkove srdečné, hoci i prikrátke, riadočky boli mi veľmi milé. „Obeť" je záverečnou básňou mojej antológie (Mazáč) Keď prídete, dám Vám niekoľko výtiskov, pošlú mi ich, vraj pod stromček. Objíma Oťo.

Len dones, prosím, Neckárov a Molecov list. Nezabudni na rukopis Bezsenných nocí a na anglic. hrubú bibliu s vysvetlivkami.


Viere Royovej

N.S. 18. XII. 935

Drahé duše, nepíšete mi a to ma trápi. Mám veľké starosti o Ivanka! Nemám už 2 dni nijakú zvesť! - Prečo ma nechávate v neistote? Nesmierne ma to potom znepokojuje a škodí mi to. Trpím pod tým mravne i nervove.!

Môj optimizmus potom klesá a s tým aj sila k ďalšiemu... Prosím si odpoveď obratom! Ináč by som musel telegrafovať! Objíma Oťo. Kedy prídete?!


Viere Royovej

N.S. 19. XII. 35

Drahá Vierka, veci išli expr. rek. do Prešova. - Škrovinovi som písal, že členské príspevky si Hurb. spol. stiahne z honoráru, ktorý dostanem za „Bezsenné noci". Prečo si mi neposlala Neckárov list, bez toho nemôžem nič písať okr. úradu, lebo si mi nijaký § neposlala?! Treba ma počúvať!!! Prosím Ťa, pošli mi to, čo žiadam! Svoju vďaku som prejavil v listoch. Vieš, že nepatrím medzi nevďačníkov! - Práve mi písal Brtáň, že ho bijú pre štúdiu „Mladí" - Katolíci. - To sa samo sebou rozumie! Znáša to odvážne. Aj ľudácka Lud. politika rýpe, aj „Postup". Ničevo! - Trápim sa pre Ivčíka! Chúďatko. Byt už máte v Sibíri zaistený. Kedy mienite prísť?! Neprekvapujte ma! Boh pomáhaj. - Zdraví Oťo.


Andrejovi Mrázovi

20.XII.1935

Milý priateľ, v redakcii Sl. P. leží mi už temer rok rukopis prekladu škótskej balady „Eduard, Eduard...". Mrzí ma to, prirodzene, že práve moju prácu stíha takýto krutý osud. Prečo? Neviem! A bol by som rád, keby si mi to láskavo vysvetlil. Ale na každý pád Ťa prosím, vrátiť mi láskavo rukopis, lebo nemá zmyslu, aby v redakcii ležal toľké časy, keď sa oň inde zaujímajú. Ľúto mi je, že starších niekdajších spolupracovníkov Sl. P. , ktorí by boli ochotní prispievať, nejaký duch odhŕňa stranou. Všetko dobré Ti praje, milosť panej ruku ľúba Tvoj oddaný Vlado


Viere Royovej

N.S. 22. XII. 35. Nedeľa

Milá Vierka, včera ešte vždy až 38,6 do 12 h. v noci. Noc bola nepokojná! Môj nepokoj stupňuje okolnosť, že o Ivankovi nič neviem, ako sa má, ani to, kedy chcete prísť. - Dnes ráno 37,2. Teraz o pol 10-ej 37,6. Bojím sa, že na poludnie bude z toho zase fíber : 38,3.

Prosím pekne nezabudni priniesť so sebou Slovenské Pohľady, všetky čísla počnúc od septembra až po najnovšie. - Milé sviatky. - Objíma V.

Škrovina mi odpovedal, že vec s potvrdenkami je v poriadku. Aj to ostatné!


Theovi H. Florinovi

24.12.1935

Drahý Ľubomír -

Nemýli nás,

že je aj mráz

na tom biednom svete

ktorý kvety -------

páli v zime, v lete V. R.

Dnes som bol na „veľkej" prehliadke (röntgen atď.) - sú spokojní, hoci som ešte od uzdravenia veľmi ďaleko. Snáď o pol roka. Xxx Prosím odpoveď, či ste spokojný. Spravím aj prvú korektúru. S Bohom.

Pred Štedrým večerom

Odpusťte, že tak neskoro. Teraz to už môže ísť do tlače. Nebáť sa ničoho! Literárnych oplanov a škodcov je plný svet. Cítim to na svojom tele krute, ale na druhej strane dostávam satisfakciu. Aj s Vami to tak bude.

Vianoce 1935

Milé a veselé Vianoce 1935. Vďaka za miniatúru, je veľkolepá. Obdivujú ju všetci.

Text na fotografii:

Pánu Ľubomírovi Teodorovi, spisovateľovi v Paríži Vladimír Roy narodil sa v Kochanovciach na Považí, 17. apríla 1885


Hane Hurbanovej

Nový Smokovec 26.XII. /1/935

Drahé sestričky, duše zlaté, nesmierne dobre mi padlo čítať Vaše milé riadky; taký sa cítim cez sviatky opustený, keď tu nemám svoju rodinu, že pôsobili na mňa ako hojivý balzam; mám takú ubolenú dušu, citlivú a na všetko živo reagujúcu, že ma to neraz stojí veľké premáhanie môcť utajiť pre ľuďmi vnútorné pohnutia, ktorými je preplnená moja hruď. - Nie je mi najhoršie (bývalo mi totiž už aj horšie), len zlé počasie vplýva na temperatúru a zvyšuje ju. Pred pár dňami vyskočila mi zavše až na 38,6, čo pretým nebývalo. Maximum 37,8 - 38. Ale nie div, keď polmetrový sneh sa temer celkom roztopil, končiare sú v dvoch tretinách holé, na cestách preteká voda, prší hustý dážď a hmla sa stelie vôkol. Cez okno vidí Gerlachovku a Slavkovský štít; stratili takmer celkom grandiózne šediny. Primár Dr. Šimko (syn Jankov), ženin synovec, bol dnes u mňa a vravel, že sa aj zdravým zle dýcha. - Tu je ohromný nával hostí, vydaná je aj najmenšia chyžka najmenšej vilky, obsadené sú všetky ohromné hotely, Grand, hubkovský nový zdravotný dom Palace (64 izieb), ba nakoľko sme mali v sanatóriu niekoľko prázdnych izieb s povolením direktória aj u nás sa usalašili zdraví ľudia, fešácki dôstojníci atď. - Už ležím od 12-ho septembra, najprv doma a od 10-ho nov. tuná, vcelku temer pol štvrta mesiaca. Včera mi lekár dovolil vstať. Bol som hore 2 h., ale ma to vyčerpalo, takže po obede (hoci ináč trpím značnou nespavosťou) spal som nepretržite 3 h. a zobudil som sa so zvýšenou temperatúrou, práve o 5 h., keď si musím temp. merať Musím to robiť a všetko presne do knižočky zaznačiť ráno o 8, potom o 12; popoludní o piatej a večer o 9 h.

Dostal so už 45 injekcií; jeden deň dostávam gáfrovú do svalu (10m3) a druhý deň zasa (10m3) kalcium intervenózne. Pôsobí to dobre a veľmi liečivo. Prišiel som sem s exsudátom v ľavom boku, ten celkom zmizol a aj proces xxx sa nepomerne zlepšil, napadnutý pravý hrot sa pomaly kalcimuje (vápnenie). Röntgenické snímky (röntgenujú ma každých 14 dní) ukazujú nápravu a výsledky inostranného skúmania pomocou rozličných počúvacích inštrumentov to tiež potvrdzujú. Lekári sú spokojní, ale budem musieť ležať (pravda pri otvorenom alebo aspoň poodchýlenom okne ako posiaľ) ešte tak dlho, kým zvýšené temp. neklesnú celkom, slovom, kým nastane tzv. normalizácia , ujednostajnenie a prestanú tie skoky z 36,6 na 380. Pred týždňom sa už zdalo, že nastane urovnanie, ale prišla juga, ktorá je naším postrachom tuná v zime i v lete a stav sa, pravda len prechodne, zhoršil. Ležanie je jediný spôsob liečenia (okrem injekcií atď). Všetci sa zhodujú v odbornej lekárskej mienke, že choroba je benignentná, organizmus vraj znamenite vzdoruje, to je vraj moje šťastie; k tomu môj energicky pozitívny a aktívny vzťah k životu a práci tiež pomáha.

Mazáč mi teraz práve vydal „Výbor z poézie Vladimíra Roya". Úvodnú štúdiu napísal mladý estét Rudo Brtáň (na 22 strán), „Výbor" (44 str.) z dvoch prvých zväzkov „Rosou a tŕním" a „Keď miznú hmly". Ak dovolíte, pošlem Vám výtlačok a na faru tiež, ale musel som ich rozposlať hŕbu, takže to pár dní potrvá, kým dostanem novšie výtlačky od nakladateľa. Pošlem Vám aj foto. Na faru som poslal, snáď ste ho aj videli. V Paríži chystajú francúzsky preklad mojich niektorých lyrických vecí, preklad má urobiť prekladateľ českého básnika Březinu. Poliaci mi preložili monografiu, ktorú som napísal o Štefánikovi, celú a veľmi krásne. Do esperanta preložili už tiež niekoľko mojich veršov. V maďarskom preklade vyšlo asi 25 mojich básní. 26 ich je zhudobnených. - Pracujem i ležiac. Prekladám xxx „xxx", Vlani v Klasic. bibliotéke pred pár mesiacmi vyšiel v mojom preklade Jókaiho veľký román „Čierne diamanty". Dokončujem (chybí mi ešte niekoľko strán) Scottov 800 str. román „Nevesta z Lammermooru", na fare si abonujú vari, vydá ho prekl. knižnica Matice sl. v T. Sv. Martine.

S potešením som čítal Vladkov článok v Cirk. listoch, taký originálny a nesmierne úprimný. Od toho času ako som preč z domu som C.L. nečítal. Žena mi ich donesie i Sl. Pohľady... Ináč tuná dostávam od ženiných príbuzných, lekárnika Samka Búľovského a od Hubkovcov celé haldy novín. Z Paríža mi posielajú xxx noviny a raz do týždňa aj významnejšie čísla denníkov. Chodia mi aj americké noviny slov. a dostávam aj znamenité „The New York Times Boot Review" a kopu magazínov. Som teda v kontakte so svetom a mám rozsiahlu korešpondenciu. Činohra v SND vari ešte v nov. hrala v mojom preklade (z rukopisu) F. Barryho veselohru „Môže sa stať i v najlepšej rodine". Malo to vraj úspech. Radiový rozhlas zasa vysielal v mojom poslovenčení Ibsenovho „Staviteľa Solnessa", pravda, o 1/3 skráteného. Doniesli mi do izby rádiový aparát, zažali ho na prúd, takže som si to mohol vypočuť, škoda, že boli časté poruchy, čomu bol na príčine aparát. „Solnessa" som robil už ležiac doma.

Zajtra má prísť Vierka s deťmi. Byt som im už dávnejšie zariadil. Budú bývať v Penzióne „Sibír", ktorý je majetkom Legionbanky, budú tam mať aj celé zaopatrenie. Ivko mal influenzu pred dvoma týždňami, Zorinka mi písala, že už vstáva, len je poblednutý vraj a slabý. To bolo pred 4 dňami. Čakám ich teda, azda len nenastane v Ivkovom zdrav. stave zhoršenie. Som už veľmi netrpezlivý. Zorica je už I. roč. preparandistka v B. Štiavnici. Vysoká ako mama a tenká ako svíbik. Ivčo je plný a závažnejší. Práve mal 13 rokov. Zorke minulo 15.

Už som Vám toho veľa načmáral a aspoň čiastočne nahradil svoje dlhé mlčanie, ktoré však bolo preniknuté stálymi vrelými myšlienkami na Vás. Nemusím Vás vari ubezpečovať, že okrem svojich (žena, deti) k Vám „Pazovanom" lniem s najväčšou láskou. Veď okrem Vás nemám bližších bytosti na svete. Ľudka mi tiež písala minule, ale poslala len karotku s „Pazovanmi". Ako vždy len pár riadkov. Odpovedal som temer obratom a poslal svoje foto, pravda v liste a dlhší prívet... spomínal som i Vás. Snáď viete?! Viera častejšie písava Ľudke. Naše deti Vás často spomínajú... Ivan je celý zaľúbený do Juhoslávie a všetci koľko nás je sme Vašimi veľkými prívržencami. Večne budeme želieť za veľkým kráľom Slovanov Alexandrom zjednotiteľom. Našlo sa však aj u nás pár gaunerov, ktorí nepokryto prejavovali súhlas s jeho ukrutným zavraždením. Ľudácky „Slovák" žiaľ o Vašich pomeroch má zlé informácie a otravuje verejnú mienku. Ináč by sme proti ľudákom nemali nič, len nás zastrašuje ich otvorené alebo zle maskované nepriateľstvo proti slov. evanjelikom. To by nemalo byť! U Vás toho niet. - Ináč u nás xxx konzervatívna paráda na celej čiare. Impozantný katol. kongres je toho dôkazom, ktorého vedúce osobnosti (ináč xxx) skut. pápež. komorník Dr. xxx je takou autoritou, že vlastne on rozhodol svojim vplyvom za koho majú hlasovať ľudáci, hoci aj nie je ani v Šrámkovej ani v Hlinkovej strane organizovaný. - Pri voľbe prezidenta, ako štátnici vraj dokázali sa len Slováci bez rozdielu strán. To je všeobecná mienka, ktorú aj Česi prizvukujú. Sme na postupe na celej čiare. V lone agr. strany bola veľká bitka slov. agr. Temer by sa boli odtiahli a boli by založili novú slov. stranu, lebo proti Hodžovi intrigoval ohromne preds. strany Beran a iní. Novinárske stránky vec len okrašľujú, fakt je, že len zmužnosti Hodžovej je čo ďakovať za dnešný stav, pri ktorom Slováci získali víťazstvo na celej čiare. Objíma Vás všetkých Váš verný Vlado

P.S.

Napíšte mi prosím o sebe niečo viacej ako na karotke


Viere Royovej

Nový Smokovec 7. I. 1936

Duše zlaté, dostal som žilinskú milú karotku. Podľa Editinho písma súdiac, grafologicky predpokladám, že je tiež nervózna a veľa stratila v trápeniach zo svojej pôvodnej energie. Ty si proti nej ohromná heroinu, hoci zavše i so slzami v očiach, ale si! Pán Boh Ťa živ dlhé desaťročia ku prospechu našich drahých detičiek! - Počasie je stále vlhké, hoci posledné dva dni aj slniečko svieti a trošku mrzne a napadlo trošku snehu; atmosféra je vzdor tomu nepriaznivá! Preto aj mňa ešte vždy stíhajú a prekvapujú vysoké teploty (39). Pridružil sa mi aj bronchitis, ktorý ma veľmi mučí. Raz som v noci tak kašľal, že Ropp (ktorý je na I. posch. sanatória (teda u susedov) trávi noci v ordinačke kvôli jednej ťažko chorej pacientke) o 5 h. ráno poslal ku mne sest. Mary, aby mi obľahčila stav. Kázal užiť dikovid atď. Aký to musel byť kašeľ, keď ma v tichej noci bolo počuť až do sanatória. - Vilko mi preto predpísal, kvôli takýmto záchvatom, resp. na utíšenie srdca a dýchacích orgánov Coramin (dusil som sa znovu) 1 kubik. cm kvapák denne v dvoch dávkach a proti vysokým teplotám prášky. K tomu 6 luminaletiek denne a 2 dikovidy pri káve a večer pri mlieku. - Dobre spávam, len ma kašeľ vyruší raz v noci okolo 2 - 3 - 4 ráno. Odŕham spravidla 1 h. aj pol a ráno zasa. Stolica je v poriadku (denne). - Henschová Klára prišla včera. Zase budem konečne riadne dostávať injekcie. - Napíš mi, ako ste bačovali v Žiline. Podľa karty súdiac, boli ste tam vari ešte aj na druhý deň!! Čo s očkami? Čo vravel na list Andrej? Objíma Vás Váš oddaný Oťo. -

Klinčeky sa krásne držia, Zoruliatko Vám už odcestovalo. - Píšte mi riadne! I ja budem.


Viere Royovej

N.S. 7. I. 1936

Drahá duša, ráno som Ti napísal expres. karotku, ktorú dostaneš 8-ho o 8 h. ráno. Túto píšem po lekárskej prehliadke, ku ktorej ma o pol 12-ej Vilko neočakávane povolal, ale píšem ju len o 5-ej popoludní, lebo ma čakanie na ambulanciu, kde bolo dosť chladno, i sama prehliadka značne vyčerpali, takže som od triašky ťažko zjedol obed a po ňom ma zima tak drvila, že mi musela pomôcť zobliecť sa chyžná. Zababušil som sa do pyžama a prikrývadla, ale triaška aj po použití prášku len trvala, kým som sa neuhrial a nezaspal až do štvrť na 4, keď ma zobudilo planutie líc, mal som 38,9. Podľa predpisu, každú 3 h. som užil prášok proti horúčosti, bez ktorého štvrť na 4 , ako vždy predtým, bol by som mal iste zase 390 . Teraz je 8 h. a mám ešte úžehy: 37,6! Výsledok röntgenickej prehliadky: Vilko „tvrdí", že katarálny (hroty) stav pľúc sa navzdor všetkým vysokým temp. a bronchitisu, rozhodne zlepšil, zlepšenie je pomerne značné. Ležaním som, pravda, zoslabol, na váhe som stratil 1 kg, miesto 62 kg mám 61 kg., ale to sa dohoní . Objíma Vás Oťo.


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 7. I./19/36

Drahý Ľubomír, bolo mi zase veľmi zle; z návštevy mojej rodiny mal som veľmi málo (bola tu týždeň), lebo ma trápili ohromné hlavy bôle a vysoké horúčosti (až 39,3); pridružila sa bronchitída ktorá ma ešte vždy sužuje. Musím užívať kopu liekov: Coramin 2 cm kub. denne vo vode, 6 tabletiek Luminaletiek denne, 3 prášky proti vysokej horúčosti denne, 2 Dikovidové tabletky ráno a večer na zmiernenie kašľu. Každý druhý deň dostávam Calciovú injekciu; takto sa akosi držím na povrchu; žiaľ, zakazujú mi lekári pracovať, čo je psychologická nemožnosť. Robím to s náležitou mierou (s termometrom v ústach zavše, či nestúpa temperatúra). Dr. Szontagh vyslovil pred ženou obdiv nad tým, že aj s 38 - 39 píšem veci rozumné a cenné. - List z 2.I.36 došiel rýchlo, mal som ho už o 4 h. popoludní. - Súhlasím s vynechaním vecí. List z Paríža Vám vrátim, ale neprial by som si ho mať v zbierke! - Motto si ráčte opraviť, myslím dátum: nie 1910 - ale 1911. Viď úvod. citát „Návrat". - Odpustite, že tak úryvkovite píšem, som práve v ordinačke, majú ma prežiarovať röntgenovými lúčami. - Za fotografie rozmnožené pomocou klišé bol by som veľmi vďačný, lebo darúvanie fot. s autogramami (čomu je sa mi ťažko vyhnúť) stojí ma veľa peňazí; jedno foto 5 Kčs. - Nehnevajte sa pre finančnú poznámku. Knihy a časopisy som dostal. - Vaše stesky „o veľkosti" môjho výberu ma dojali. Výbor zostavovali Dr. Mečiar, Dr. Brtáň. Obidvaja chceli najmenej 120 básní. Ja som ich ohľadom na kalkuláciu ceny a 24 str. úvod. štúdiu zredukoval na 72. Smrek (redaktor Elánu a red. zbierok básnických vych. u Mazáča) na 47. - Konečne sme sa dohodli na tom, čo je. Rozhodoval rozsah knihy, ktorá nesmela mať ani 100 strán... Pseudonym? Ponechajte si môj: Slavian. Upotrebil som ho len raz (Magdaléna)... Ak nekonvenuje, vymyslíme druhý. Momentálne neviem čo, ale budem hľadať niečo pekné. Píšte! Nech žije operovaný stroj. - Buďte zdravý. Objíma Vás Váš báťa Vlado

Posledná karta adresovaná V. Royom T.H. Florinovi. Dňa 1. februára 1936 mu napísal dr. Szontagh, primár sanatória: „Odpovedajúc na Vaše ct. riadky zo dňa m. m. Vám v prílohe vraciam obálku, určenú pre pána spisovateľa Vladimíra Roya; s poľutovaním Vám zdeľujem, že sa pán Roy vo veľmi povážlivom zdravotnom stave nachádza, takže som za lepšie uznával zásielku mu neodovzdať. Pán Roy sa má čo deň horšie." (pozn. T. H. Florin)


Viere Royovej

10. I. 36

Zlatá duša,

celý deň horúčka 38 , prší! Dr. zubár mi dal do poriadku tie črepy a dezinf. ústa, zbavil bolesti, museli ma dolu zniesť na seddačke. Bacherovcov pozdravujem. Vás objíma Oťo.

Pošlem Ti zajtra krásny list Andrejov, na kt. som hneď odp. a Dr. Hornyánszkeho, ktorému som vypracoval tie doplnky. Tvoj expr. list a ob. kartu som dostal!


Viere Royovej

Nový Smokovec 13. I. 1936

Drahá Vierka, včera (v nedeľu) ste asi mali milých hostí boli u Vás Bacherovci, čo ma teší, lebo sa zasa trochu preberieš zo svojich ustavičných starostí a trápení, ktoré na Teba každodenne doliehajú. V nedeľu ráno si asi dostala môj exprčs list, v ktorom okrem krátkej zdravotnej zvesti bol pripojený Andrejov i Dr. Hornyánszkeho list; obidva prosím po prečítaní vrátiť, lebo ich potrebujem, zvlášť Hornyánszkeho, na ktorý som ešte neodpovedal a budem musieť odpovedať.

Dr. Ropp mi prišiel na liek, ktorým možno úspešne znížiť vysokú horúčosť. Tie jeho pastilky užívam od soboty a veľmi dobre pôsobia, lebo mi tie fíbre už celkom rozrušovali nervstvo, takže som taký stesk často končil v hojných slzách a plači. V nedeľu

12. I. 37,3-38; 37,7-38; 37,6-37,7

13. I. 37,4; 37,5; 37. Dnes je temperatúra aj preto nižšia, hoci som užil od rána do 5 h. len dve pastilky, lebo bolo krásne, veľmi suché a slnečné počasie, ráno s nádychom mrazu. Moje fíbre sa napravia len vteda, ak sa tu tiež napraví počasie, žiaľ, za tie dva mesiace (10-ho) ako som tuná, nezažili sme vari ani týždeň pekného, vskutku zimného počasia. A u mňa všetko od toho závisí. Ústnu dutinu, ktorú mám chorú, chodí mi liečiť, pinzlovať a tuptovať Dr. Ropp i Dr. Freisz, na jazyku, na pravej strane práve pod korunkou mám 2 cm dlhý vredový útvar, pre ktorý musím dostávať zvlášť pripravené jedlá, kaše, pyré, jabĺčkové kaše, na drobno posekané mäso atď. Tento útvar mi tuptujú mliečnou kyselinou, ktorá na stav liečivo pôsobí, len treba s ňou opatrne narábať, lebo je to veľmi silná žieravina. - Dnes ráno som Vám poslal v balíčku tlačivá výstrižky z Neu Yorského denníka, román v pokračovaniach aj iné zaujímavé veci.

Zorkine klince ešte vždy majú sviežu farbu a prekvitajú! Strojím sa jej písať. Celý deň musím len pokojne preležať, ak nechcem zvýšiť temperatúru. Najbližšie viacej! - Píšte mi, ako bolo v Žiline a čo ste vykonali u očného lekára?! Aj o pobyte Bacherovcov u nás tiež trošku zvesti. Srdečne Vás objíma Váš oddaný oťo.


Viere Royovej

N.S. 21. jan. 36

Milé duše, podal som expres list a v ňom opisy prosieb. Pošli mi ich potom nazad aj Hornyánszkeho list aj Andrejov. - Sved. od okr. lekára dostanem najneskôr v stredu, lebo som písal Tvarůžkovi, aby vec hneď vybavili. Takže najneskôr v piatok bude expres - rek. na referáte. Zdravotný stav v zlom počasí zlý. 38 st. celý deň, noci nepokojné, muka na tele a duchu. Píšte mi, som veľmi biedny. Bozkáva Vlado.


Viere Royovej

N.S. 29. I. 1936 Večer o pol 11-ej

Milá Vierka, taký som bol celé dnešné popoludnie nesmierne dojatý užitočným, skromným a pracovitým životom zosnulého anglického kráľa a tiež i jeho vznešeným spôsobom úmrtia, keď som opis posledného čítal, musel som plakať, ale tie slzy pôsobili mi veľké obľahčenie; keď som tak veľmi prekypujúci v citoch, vždy je dobre, keď ma niečo vznešené, milé alebo majestátne dojme, aby s prúdmi sĺz odplávala všelijaká tieseň a obľahčilo sa mi na duši. Ty vieš, že ja žijem veľmi intenzívnym citovým životom, ktorý za nejaký čas vytvorí v mojom vnútri takú zvláštnu atmosféru, a potom z pacientov vraj najväčšmi reagujem na zmeny počasia a taký fön (juhozápadný vietor, ktorý prináša odmäk) cítim o pol dňa prv ako iní, preto musím viacej trpieť. Takéhoto nenormálneho počasia nebolo tu ani nevedno kedy, nemá pamätníka. Minister Rudolf Bechyně chodí i do Merana i sem do Smokovca, ten aj rozprával Samkovi (bol dnes u mňa), že pred fönom v Merane jednoducho odídu, lebo už ho vraj nervy nevydržia, zatiaľ čo Smokovec má tú výhodu, že je to tu všetko oveľa miernejšie a znesiteľnejšie, hoci si pre fön nervóznejší ľudia aj viacej potrpia. A ku tým patrím i ja a to je (to) čo znemožňuje ustálenie tej prognózy pozri si Riegerov (starší) náučný slovník = prognóza (česky prognose). Tam to bude dôkladne vysvetlené.

Hoci je už pol 12-ej, a hoci som užil 12 kvapiek heroinu - a tento liek aj nervy učičíka, lebo je takej utíšujúcej povahy, ešte mi sen nesadá na riasy, lebo pred večerom začalo ma pri kašľaní, ba neskôr i pri hlbšom dýchaní bodať na pravom boku, pohrudnica alebo niečo tomu podobné, ťažilo ma to, preto som si dal zavolať Dr. Roppa, aby mi tie bodavé, stále trvajúce bolesti trochu zmiernil. - Musí vraj ešte k pacientom a oholiť sa a potom už niečo urobí, i tak bude lepšie, že neskôr, lebo účinok bude trvalejší. - A vskutku, asi o 9-ej večer prišiel, už salónne preoblečený so striekačkou a dal mi injekciu. Čo to bolo, neviem, isté je, že som už nemal také bodavé bolesti a mohol som ľahko odkašliavať, i tá injekcia ma iste tak rozfibrovala, takže ani 12 kvapiek Heroinu (a to je silný liek), ktoré som nedávno užil, mi ešte nepriniesli únavu na viečka. Ale myslím, že písaním listu sa trochu unavím a potom zaspím. - Jem všetko, Vierka, hoci aj s kruštami pre vredy a boľavé hrdlo, ktoré mi doktorka Klára lieči vstrekmi každodenne. Pomaly sa to lepší! Len musím byť veľmi heroický, musím len veriť Bohu a jeho milosti; pitie Vincentky mi tiež dobre robí, pijem ju ohriatu i s mliekom, takže to hrdlo akosi utíšim, keď som ho, chúďa boľavé od kašľu rozdráždil zavše aj 2-3 hodiny s prestávkami, a(le) vyhadzovanie hlienu neslobodno celkom zastaviť, lebo by sa ohrozil normálny život chorých, ale jednako denne liekmi posilňovaných a očisťovaných pľúc (zvlášť gáfrovými injekciami). Cez deň, pravda, keď je už s kašľom až hanba, musím ho aj násilne zastaviť užitím Dicovidu. Vilo mi povedal, aby som sa nebál dľa potreby (keď je toho už priveľa) užiť aj viacej ako 3 kusy denne, čo ja aj robím, lebo keby som kašeľ nechal divočiť podľa jeho ľubovôle, bol by som natoľko vyčerpaný, že by som ležal ako kus vreca s krátkym dychom! Ak je astmatického dýchania priveľa, užijem 1 cm Coraminu, ktorý povzbudí srdce a 6 luminaletiek denne reguluje nervy, niekedy stačia aj štyri, tak to robím podľa potreby. Teraz večer mimoriadne užijem ešte 3 tabletky, Vilo mi ich kázal na večer užiť o 1 viacej. Pýtaš sa, či by som si raz jedno, raz druhé dieťa nechcel vidieť - Zorka je teraz doma? - Bože! Veď je to pre mňa sviatok, ak za mnou túži, prídi teraz s ňou, lebo A. Bacher, ako z listu vidno, príde až neskôr. Najlepšie je nechať ho, aby on určil všetko, je tiež zaujatý! - Ba je aj chorľavý! - Kedy príde ku mne, bude tu vraj telegrafovať!! Naplňte si teda peňaženku a prídite mi so Zorkou, kým je čas! (Štyri dni rýchlo minú. Píš expres alebo telegraficky, kedy prídete), lebo Vás už túžobne čakám ako svoje drahé svetlá života!! Mám štyri krásne klince s asparágusom, kedysi som napísal o klinčekoch

„a môj kvet klinček červeňou sa smeje,

že aké krehké sú ľudské nádeje."

Ale láska, pravá láska nie je krehká.

„Die Liebe muss sein

so stark wie der Stein"

Ja len v takúto, v dobrom slova zmysle „kamennú", neoblomnú lásku verím... Ja len takouto silnou láskou sa živím v tejto hroznej borbe o život... Verím v Boha, že je láska. Len skrze lásku prebýva v nás všemohúci Pán Boh, vec záhadná, že on silný, všemocný, spravodlivý, v podstate je láskou a milosťou... Tak to prežil Luther a s ním aj ja! - Drž sa, prosím, úprav Bacherovho listu, ale prídite sem na každý pád! Ty a Zorka nateraz. Druhý raz nejako zase Junáček Ivanko, môj drahý, milovaný nešťastníček! Boh pomôže i jemu, len musí túto krízu premôcť, krízu rozličných doháňaní v učive! Len aby bolo zdravé! U koho bude, drahé decko, u Belky a Tety? Povedz Tete, že jej budem písať, len aby prepáčila teraz moje pozdenie a pripísala ho vyčerpanosti. - Na cestu sa opatrite primerane. Tu začína byť zimšie! Len mi už neodmietnite Vašu návštevu, bol by som veľmi nešťastný! Posielam Ti Andrejov list, Oľginu kartu. Musím jej to napísať, hoci neviem, či si už prosbu o započítanie podala, lebo ona ostáva nejasná a len (nečit.), myslím, že času by bolo dosť. Keď je to zrovna zákon, u nej by mali stačiť tie rozličné odporúčania, ktoré spomína... Napíšem jej to tak, že to zrovna nebude na Dr. Hodžu ale aj na Min. školstva, kde si môjho slova všimnú, zvlášť ak to ide cez referát. Nejasná je, a to je galiba.

Nasleduje preškrtnutý, nečitateľný 7-riadkový odstavec. (pozn. Ľ.R.).

Škoda! Bolí ma to, lebo mám rád v takýchto veciach korektnosť.

Nuž ale už je po 12 hodine, pyramidon mi zrazil, práve som si meral horúčosť až na 37,2. Pravda, ráno to pôjde zas dohora, lebo o 4. h. alebo 5. h. ma rozfibruje ťažký dych, aj na pár hodín zastavený kašeľ.

Pane Bože dobrotivý, dávaj láskavo sily mne úbožiakovi, aby som túto krízu k lepšiemu prekonal! V tých Andrejových listoch ma prekvapila jeho silná dôvera vo veľkú pomoc Božej milosti! -

Hospodin jest mé útočiště i síla, pomoc vždy daná

Hospodin jest můj pastýř, nebudu mítí nedostatku!

Po pastvách zelených pase mne, k vodám tichým mne privodí -

Byť by se mi dostalo jítí i přes údolí stínů smrti, nebuduť se báti zlého, nebo ty se mnou jsi; prout tvůj a hůl tvá, toť mne potešuje...

Takýmto údolím tieňov smrti na fronte kráčal som neraz, ani nevediac vlastne, v akom veľkom nebezpečenstve je človek... Pán vytrhol. I od toho času v rozličných formách pomáhal, pritúlil svojou silnou rukou, že to neraz aj zabolelo, ale len s láskou. Božskou láskou. Pane, odpusť mi viny! A on pomáha a ja som prečkal v pokoji túto noc. Objíma Vás silnou láskou milujúceho muža a otca.

(Listy mi dones nazad i kartu!) Medzi listami krstného otca je franc. známka, Ivo.


Viere Royovej

N.S. 29. I. 36

Drahá Vierka, práve došiel teraz okolo pol 6-ej Tvoj expr. list, ale mňa práve tak unavil polhodinový kašeľ, že som ho nestihol ešte prečítať, lebo lapám vzduch. Temp. 37,0 - 38,4; užívam pyramidon, bez neho bola by vyššia. Dali mi nový liek Heroin, včera večer 12 kvapiek, nuž od neho som spal do 4-ej rána. Potom som do 6-ej kašľal a potom do 8-ej zase spal. Doobeda zbila ma zima, musel som užiť pyramidon, teraz po 3 dávkach 37,4. - Popoludní som nemohol spať, potil som sa a bol som strašne vyčerpaný! Zajtra viac. Bacher písal. Budeme sa držať jeho úprav. Objíma Oťo.

In: Roy, Vladimír: Tatranské listy. - Poprad : Podtatranská knižnica,

 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.