Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

ROY, VLADIMÍR (1885-1936) - Strana 3

Tlačiť
Obsah článku
ROY, VLADIMÍR (1885-1936)
Z tatranskej korešpondencie
Z korešpondencie Vladimíra Roya 1935
Celý článok


Z korešpodencie Vladimíra Roya (1935)

Theo H. Florin

Slovenská moderna na čele s Ivanom Kraskom sa hlboko zakorenila do našich duší, ktorí dnes už máme „mladosť za sebou". Kraskove dve útle zbierky Nox et solitudo a Verše našli ozveny u nás, u študentov, vteda16-ročných, ktorí sme habkali ako začiatočníci v literatúre. Verne sme kopírovali tohto básnika noci a samoty, ktorý rozryl naše srdcia. Ale nie menším vplyvom zapôsobil na mladistvé duše i srdcia básnik Vladimír Roy.

Písal sa rok 1935. Na popud priateľov, aby som vydal zbierku svojich básní, že jej vydanie budú financovať, zozbieral som poniektoré básne v próze, ale môj strach z vydania zbierky predlžoval termín, ktorý som dostal od mecénov.

Jedného večera, čítajúc Rosou a tŕním, nepamätám sa už, ktorú báseň, akoby som dostal vnuknutie poslať verše do rúk básnika Roya. Ešte zahorúca som pripravil list a rukopis k odoslaniu. Nechcel som však, aby básnik, a hocikto iný na Slovensku (ja som zakotvil na na dlhé roky na brehoch Seiny v Paríži), mal čo len tušenie, kto ich píše. I vymyslel som si krycie meno, ktoré bude síce mať čosi do činenia s mojou osobou, ale predsa ma nevyzradí. Spojil som svoj pseudonym Ľubomír Teodor (krstné meno) a pridal pre zaujímavosť koncovku -ov, a mal som hotové krycie meno: Ľubomír Teodorov. A pod týmto menom poslal som 12. októbra 1935 rukopis zbierky básnikovi Vladimírovi Royovi.

Na moje veľké a milé prekvapenie básnik Vl. Roy mi hneď leteckým listom odpovedal. List bol písaný 19.10.1935 a už 21.10.1935 čítal som ho v Paríži. Bol som celý vzrušený, keď som otváral list. Bol vlastnoručne písaný, láskavý a úprimný.

V tom čase bol v Paríži básnik Hanuš Jelínek, s ktorým som sa denne stretával v Café de deux Magot na Bld. St. Germaine. Podľa nálady starého pána konali sme prechádzky okolo starého, dnes už zrúcaného Trocadéra v blízkosti Bois de Boulogne. Pri takejto jednej prechádzke priznal som sa mu s listom Royovým. Hanuš Jelínek ho prečítal a bol rád, že sa Roy ujal mojich vecí. I povedal čosi ako, že básnik Roy vyrástol nad slovenský horizont, že ho dobre pozná atď.

Koncom októbra sa v Paríži krátko zdržiaval (precestujúc Parížom z Anglicka) spisovateľ Gejza Vámoš. Znali sme sa oddávna. Vždy sa zastavil u mňa v úrade. Spomenuil som mu Royov list. Keď ho prečítal, poradil mi napísaťlist. ktorý som aj básnikovi poslal. Vámoš mi aj poradil, ako mám postupovať a sľúbil mi, že napokon on sám „vyzradí" Vladimírovi Royovi moje inkognito. Pri tejto príležitosti Gejza Vámoš na moju žiadosť , vybral aj niektoré anglické a francúzske knihy, ktoré som potom Royovi poslal.

Žiaľ, básnik Roy v čase, keď sa mi zbierka Z diaľky tlačila, vo februári 1936, umrel. Listy, dopisnice, fotografie, básne Vladimíra Roya uschovávam vo svojom literárnom archíve.

Z bohatej korešpondencie básnika Vladimíra Roya, ktorá sa začala listom dňa 19.10.1935 a končila sa kartou 7.1.1936, mesiac pred jeho smrťou, predkladáme vo výbere niekoľko listov a dopisníc, ktoré ťažko chorý básnik písal v Novom Smokovci, vo vysokej horúčke.

In: Slovenská literatúra, 7, 1960, č.4, s.476

 


 

Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec /1/4.XI. 35

Milý priateľ Ľubomír, odpustite, že na Váš krajne intímny list tak neskoro odpovedám, ale „ostnu osudu" sa darmo chce človek brániť, nemožno mu vyhnúť. Zdravotne som zase prežil 2 veľmi kritické dni, ale ako temer vždy i teraz ma ratovali ženy. Dobrá, veľmi vzdelaná ošetrovateľka (staršia dáma-vdova), znamenité stvorenie so srdečným humorom, mladá lekárka, môjho spolužiaka sesternica, keď bolo treba, prispeli pomocou i v noci. A mojej ženy príbuzná, ktorá je tu úradníčkou prišla ma povzbudiť láskavým slovom a jednostranným „rozhovorom o literatúre", lebo ja som musel mlčať a poznámky len písať na papier, aby som nenamáhal pľúca a hrdlo. O svojom kritickom položení som domov nepísal nič, nechcel som naľakať ženu, ktorá má už za sebou celú kalváriu utrpenia.

Dva dni som ležal bez pohnutia, ale teraz sa už smiem trošku aj pohybovať, ale v posteli je to všetko nemotorné. Keď sa zase zviecham, napíšem Vám dlhý list a pošlem aj zrevidovaný rukopis a odpoviem na rad otázok. Vami poslané knihy sú už doma. Angl. noviny a magazíny som tiež dostal. Nerobte si so mnou zbytočné výdavky. Mrzí ma, že ste už toľko peňazí vynaložili na mňa. Tie franc. denníky a ten ilustr. časopis ma veľmi pobavili. Číta ich aj moja lekárka.

Pripojene posielam starú snímku, celú rodinu. Na druhej strane pohľadnice je text. Všimnite si ho prosím. Objíma Vás Váš V. Roy

Najbližšie viacej! Buďte zdravý!

Text na rube rodinnej fotografie:

Snímka bola robená v Luhačoviciach v lete 1927. - Pravda, od toho času deti vyrástli. Zorka je v I. roč. učit. prípravne v B. Štiavnici, Ivko chodí do II. tr. v Martine (13 ročný bude na Vianoce). - Rodina ma má prísť sem na Vianoce navštíviť. Ak to pôjde, dáme sa odfotografovať a pošleme Vám najnovšiu snímku...

 


 

Viere Royovej

N.S. 15.XI. 935

Drahá Vierka, čakal som do dneska s písaním, aby som Ti mohol dať na vedomie, aký je môj stav. V deň po Tvojom odchode, teda včera, temperatúra bola pomerne dobrá, pohybovala sa medzi 37,3 a 37,7. Kašeľ ma veľmi nemoril. S hrdlom je to tiež lepšie, lebo mi dali dva „vstreky" (Eisprizungy), predobedom mentholový olej a večer nejaký iný. Užil som len jednu tabletku a spal som nepretržite sedem hodín (od pol dvanástej do pol siedmej). Chuť som mal lepšiu, takže som pojedol všetko na obed i večer. Ak to takto pôjde i v budúcnosti, skoro zosilniem a budem môcť aj pracovať. Teraz len čítam. - 13-ho bola premiéra môjho prekladu „Môže sa stať i v najlepšej rodine" . Sledujte v Politike v kultúrnej rubrike kritiku. Vystrihnite ju a pošlite mi ju! Objíma Vás Váš Oťo.

Pošlite mi korešpondenciu!

 


 

Viere Royovej

N.S. - 15.XI. /1935/ piatok večer o 9.

Drahá Vierka, večer som dostal lístok od Teba i od Smreka. Tú xxx vec som hneď vybavil, list išiel ešte večernou poštou do Žiliny. Dobre si urobila, že si písala, ale nakoľko ich razítko ukazovalo 11-ho a lehota bola týždňová, teda do 18-ho to iste dostanú. Balík žiadal som poslať do Martina, aby ste vec aj Vy videli. - Dôležitá vec! - Obratom pošty pošli Brtáňovi tie rukopisy, lebo tým urýchliš výjdenie mojich básní (u Mazáča). Adresa: Dr. Rudo Brtáň, profesor, Bratislava, Prayová ul. 10. Písal som mu a jemným spôsobom opravil tie neladné veci. Dohodli sa so Smrekom keď bol v Prahe prednášať. Smrek mu dal úpravy. Napíše úvod (20 str.) a Mečiar doslov (8 strán.). Pošli mu tie rukopisy obratom! Iste! Iste! Písal som mu, že tak urobíš. Pošli to ako balík na sprievodku, je to lacnejšie a istejšie. Obal označ: rukopis! Nájdeš ho v tom čiernom bloku. Zajtra píšem Smrekovi aj o tie groše. - Pozerajúc rukopis našiel som v ňom dva listy, krásne a dojímavé, jedon z 22 okt. a druhý 1-ho novembra. Ako len vie krivdiť človek blížnemu! Pošle vraj i peniaze na portá. Totiž náš Parížan. - Hrdlo ma už netrápi. V Sl. Denníku bola priaznivejšia kritika. - O veselohre!

Cítim sa obstojne. - Dnes 37,3 - 37,6.

 


 

Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 15.XI.1935

Veľavážený priateľu, dnes ste už mali mať v rukách rukopis, žiaľ, okolnosti znemožnili môj dobrý úmysel. Odpustite! - Veď keď som Vám prvý raz písal, už som niekoľko týždňov ležal povážlive chorý, o krátky čas na to musel som celkom prestať pracovať. Od 10-ho novembra liečim sa v Tatrách. Som v Sanatoriume dr. Szontagha v Novom Smokovci, kde je primárom synovec mojej ženy. Budem musieť ležať ešte asi mesiac a zostanem tu pravdepodobne hodne dlho. - Dnes som dostal od ženy ku podpisu osvedčenie poštového colného úradu zo Žiliny ohľadom Vašej zásielky. Veľká vďaka za všetko! Ste nesmierne láskavý! V každom smere Vám vyhoviem!

Myslím totiž na veci, o ktorých píšete v listoch. Úfam sa, že o týždeň Vám už budem môcť poslať rukopis, lebo už začínam pracovať. Odpíšte mi obratom, že sa nehneváte! Listovne viac!

Srdečne zdraví: Vl. Roy

 


 

Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 19.11.1935

Veľavážený priateľu, zásielka je už tu a leží na poštovom colnom úrade v Žiline, ktorý ma žiadal predložiť devízové osvedčenie. Musel som ho teda žiadať od devíz. oddel. „B" Národ. banky Čsl. v Prahe. Posiaľ som ho ešte nedostal, takže balík (5 kg 500 g ako mi to zo Žiliny úradne oznámili) leží neotvorený na poštovom úrade v Žiline, pošlú mi ho s ustálením colného poplatku až potom, keď im pošlem devíz. osvedčenie, až ho dostanem a odovzdám colnému úradu atď., len potom Vám budem môcť zdeliť, či kníhkupec poslal to, čo ste žiadali. Našim žilinským starostlivcom som písal, aby s knihami nežne zaobchodili, menovite s Baudelairovým dielom, v ktorom je zeleň z autorovho hrobu. Azda pochopia! - Trpím nespavosťou; nastala zmena počasia, konečne padol sneh, a táto zmena zapríčinila, že som minulú noc nespal. Tento môj stav je na príčine, že som Vám ešte neposlal rukopis. Svojho nakladateľa nejako zmierte. Noviny prosím ráčte sem posielať a nie do Martina. Jedno ilustrované číslo došlo do kvart., keď som bol ešte doma. Budem tu asi pár mesiacov. Napíšem Vám i dlhý list, keď trošku zosilniem. Srdečne zdraví - Vl. Roy

Mrzko píšem, lebo sa mi ruky trasú! Pošlem Vám môj preklad Kiplingovej básne „If".


Ivanovi Royovi

Nový Smokovec 20.XI. 935

Milý podpredseda, blahoželáme Ti ku novému úradu, ktorý Ti dôvera Tvojich druhov zverila, konaj svedomito svoje povinnosti ku cti svojho rodu.

Ďakujem Ti za poslanú vecičku, ku ktorej sa ešte vrátim. Povedz drahej mamičke, že list pošlem zajtra. P. Dr. Hálkovi som písal. Stav môj sa zlepšuje, už aj lepšie spím. So srdečným pozdravom

Tvoj otec Vlad. Roy


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 20.XI.35

Milý priateľu, dostal som Váš posledný, lietadlom poslaný list, a hoci som starý vojak, ktorý vo veľkej vojne chodil po frontoch a po prevrate bol jedným z vodcov slov. dobrovoľníkov a bol účastníkom štyroch ofenzív (v r. 1916 - 17 - 18) a posiaľ je v zväzku čs. armády (Rap. d. s. v. z.), jednako sa mi slzy tisli do očí od dojatosti a súcitu, nielen preto, že sa rmútite nad mojou chorobou, ale v prvom rade od ľútosti nad faktom, že upotrebujete utišujúce prostriedky proti reumatickým bolestiam kokain a hašiš... Nikdy v živote som tieto zhubne pôsobiace jedy neochutnal, pod vplyvom narkotika neviem vôbec nič tvoriť, keď tvorím, musím mať absolútne jasnú hlavu. Do svojho 20-ho roku som nepil ani víno ani pivo, potom áno, ale aj to nie riadne, len z času na čas. Od 17. apr. 1910 - apríla 1916 bol som 100% abstinent, potom nie, ale škoda, že som ním neostal. Pil som hodne čiernej kávy a zbytočne ňou dráždil srdce a nervy a veľa som fajčil. Aj to som nemal robiť. A víno a koňak som tiež nemal piť, lebo ma to len hubilo. - 1932 v zime dostal som laryngitídu, ale som sa nešetril, na jar 1933 dostal som zapálenie pohrudnice a zase som sa nešetril, neposlúchol som lekára, ktorý mi chcel dobre, na jar 1934 po 24 km túre začal som krvácať z pľúc, vyliečili ma, ale v júli 1934 musel som už do Tatier, lebo som mal vysoké temperatúry. Tu ma zreparovali za 1/2 roka tak, že som pribral 8 kg. Pustili ma domov (medzitým od aug. 34 stal som sa penzistom) s pokynom o 3-4 mesiace vrátiť sa späť. Nedal som si pozor, hoci ma žena chránila i pred vetrom, prepracoval som sa a po jednom duševnom otrase obľahol som znova nervovo vyčerpaný. Od 10. sept. počnúc zriekol som sa alkoholu, nikotinu, kofeinu a úfam, že pri tejto zdržanlivosti už teraz vydržím. Pijem len čaj s mliekom, ako som kedysi píjaval v Škótsku, v Anglii. Mám v ľavom boku malý exsudát kašlem, zle spím, ale verím, že zase prídem k sebe a zotavím sa. Už je mi i teraz lepšie, len si musím ešte trošku poležať v posteli, lebo mám zvýšené teploty, tie musia prestať, ale odteraz si už vskutku dám veľký pozor, lebo vidím, že sa so zdravím neslobodno hrať.

Dnes je utešený deň, povetrie nádherné, vstal som, aby som Vám pri stole mohol napísať tento list, lebo v posteli to ťažko ide. Mám otvorené okno a keď pozriem von oblokom, vidím končiare tatranských štítov: pokryté snehom jagajú sa v slnku ako kryštály obrovských pyritov; z času na čas sú celkom takej farby, ako kocôčka pyritu na nočnom stolíku, ktorú mi daroval môj 13 ročný syn, o ktorom mi píše žena, že si ho kamaráti v doraste Združenia ev. mládeže zvolili za podpredsedu; poslal mi krátky výklad o 12 ročnom Ježišovi v chráme jeruzalemskom. Píše tam medzi iným: „A hľa, div divúci, malý Ježiš sedí v chráme medzi učiteľmi a kňazmi, ktorí sa nevedia prenačudovať jeho múdrosti a dôvtipu atď..." Nič nového, veď je to trochu inými slovami podané v Evanjeliu, ale tuším toto 13 ročné chlapča ide misionovať medzi nami ako malý boží poslík a žiada ma, aby som mu napísal peknú modlitbičku, že sa ju bude modliť s kamarátmi. Nuž napíšem ju a poviem v nej i to, aby Boh zachránil a spasil všetkých, ktorí trpia, či duševne či telesne pre svoje hriechy a snáď i pre hriechy iných a pre hriech dedičný (peccatum originale), aby mi dal sily obrátiť oči k tomu múdremu Ježišovi, ktorý poučuje aj mudrcov a učiteľov a vie uzdraviť chorých, čo sú v zajatí rozličných náruživostí a ťažko sa dopracovávajú k duševnému mieru. Napíšem: „modlime sa za svojich otcov a starších bratov, aby ich Boh zachoval od zlého a vyviedol z pokušenia."

Prosím Vás, nechajte ten zhubný hašiš a kokain! To Vám nepomôže, to je všetko len zdánlivá útecha. Chcem byť Vaším otcovským priateľom, len Vás prosím, buďte taký dobrý, vystúpte z inkognita, ktoré na mňa rušivo pôsobí, pošlite mi svoju fotografiu. Som diskrétny človek, preto sa nemáte čoho obávať; keď vo svojej poslednej básni píšete také úžasné veci, ktoré musím psychoanalyticky rozoberať, aby som vnikol do do záhady Vašej duše, ale sa mi to akosi nedarí, lebo ma slová básne stále mystifikujú... tak potom môžete vravieť bez obalu... „Tabes - prečo nezdochneš..." „tri nedele nemal som v ústach ani molka (chleba)..." Je to len symbolika, čo je v pozadí atď.? Pekne-krásne napíšte mi svoje nacionále, kde ste sa narodili, kedy, kto sú Vaši rodičia, kde ste študovali, čo robíte teraz v Paríži. Krátko a stručne číro-čistú pravdu. Či je Ľubomír Teodor Vaše pravé meno a nie pseudonym? Lebo takto, nevediac o Vás nič reálne, ako mám byť Vaším otcom-vodcom?

Hoci som protestant, vyznávam každý deň apoštolské vierovyznanie a tam stojí: „verím v Sv. Cirkev obecnú." K tejto všeobecnej kresť. cirkvi chcem patriť v živote i pri smrti, patríte k nej aj Vy, hoci by ste snáď mali pochybnosti. Tie sú len zrnkom viery! Máte v srdci veľa lásky, to cítim, ale to nestačí, treba dobrou životosprávou upravovať pomery... Hlavne nechať tie narkotiká! - Končím, lebo už nevládzem viacej písať.

Uspokojte moju zvedavosť a uvidíte, že Vám budem vskutku dobrým starším bratom, ako som bol mnohým. Vďaka za knihy, ktoré ešte vždy ležia v Žiline, predbežne nemôžem, lebo ani neviem od Vás čo povedať! Chcem sa najprv postarať o harmóniu Vašej duše! A poraďte sa s dobrým lekárom! Kto je to ten pán Comandant Lauwick? Angličan?

Prosiac o láskavú odpoveď, som s pozdravom Váš Vlad. Roy

Poznáte sa s naším vyslancom Dr. Osuským?!


Theovi H. Florinovi

20.XI.1935

Srdečný pozdrav z vodopádu Vladimír Roy


Antonovi Granatierovi

Nový Smokovec 20. XI. 35, Sanatorium Dr. Szontagha 15

Milý Tonko, som zase v N. Smokovci od 10-ho novembra. Sľubujú mi, že ma zase zreparujú ako vlani a ja verím, že sa tak stane. Veď viera uzdravuje. Lepšie rečeno, ako to chýrny lekár napísal v úvode svojej knihy: Lekár lieči a Boh uzdravuje!

Nebudem o sebe písať, lebo skúsení lekári nám hovoria, aby sme o svojej chorobe nehovorili, ani na ňu nemysleli, ale poslúchali ich rady. Jedno však poznamenávam, od pár čias trpím nespavosťou, ktorá prejde, keď zosilniem. A tak minulú noc som v duchu Milanovi Hodžovi a Tebe napísal ohromný list. Listy, pravda, nebudú nikdy napísané, dosť na tom, že som pri ich koncipovaní, súc teraz veľmi citlivý, plakal ako dieťa od dojatosti. Ale teraz o niečom inom. Mrzí ma, že o tom musím písať. Súvisí to so slávnosťami Jána Hollého. Piešťanskému odboru dal som ku dispozícii pre zborové recitovanie svoju báseň „Ján Hollý", pôvodne písanú pre Maticu slov. Jeden oklep poslal som hr. okr. komisárovi Minárikovi a druhý ústrediu. Ústredie mi písalo a žiadalo ma, aby som si určil honorár. Neurobil som to, lebo to nikdy nerobievam, mysliac si, že veď ľudia majú i rozum i srdce na mieste. Potom som však jednako písal Minárikovi opytujúc sa, že aký osud stihol báseň. (Báseň to je ako decko a treba sa o ňu starať.) Neviem totiž doteraz, či ju recitovali na slávnosti ako to bolo na programe určené, či ju uverejnil orgán Sl. Ligy, ako som si to žiadal a či ju Meluzína uchytila s honorárom. Pán hl. k. Minárik mi totiž neodpovedal a ja o osude básne neviem nič! Opytoval som sa ženy, či v mojej neprítomnosti (ako som ju všakver k tomu oprávnil) neprijala nijaký honorár za ňu, hovorí, že nie. Musím jej veriť. Ale ak zabudla na to pri rozličných starostiach, ktorých má hrúzu? Vieš, ako je to, keď človek v sanatóriu potrebuje groše. Vybav mi, prosím Ťa, tú vec nejako diskrétne a opýtaj sa ústredia, či mi ono, alebo či mi snáď odbor piešťanský neposlal do Turč. Sv. Martina nejaký honorár, ktorý mi ústredie samo ponúklo. (Mám v rukách od ústredia list). Ak áno, dobre, vec je v poriadku, nevrav nič ďalej, tak ho prijala (honorár) mnou oprávnená osoba. Bravo, bravissimo! Rozumieš ma, však! - Ale ak honorár neposlali, tak im povedz svoje, že ak niečo sľúbia, nech to aj splnia a nerobia si z človeka blázna. Ak bola báseň uverejnená v orgáne Slov. ligy, ráč mi sem dať poslať číslo, i honorár nech mi sem pošlú... Svojho času písal mi odbor trnavský, aby som im napísal text ku pochodu Sl. ligy pre Schneidera, pravda, nedal som im ani odpoveď, dovolil som si byť grobiansky. Dočítal som sa, že ho napísal Dilong. V poriadku.

A ešte mi ráč láskavo zdeliť, lebo sa to nemôžem dozvedieť, či moju báseň „Ján Hollý" na slávnosti vôbec recitovali?! Napísal by som Ti ešte 20 strán, ale lekár sa už na mňa hnevá, že veľa čarbem a ženie ma do postele. Odpusti, že Ťa obťažujem, ale veď si môj starý kamarát a neraz som poslúchol Tvoje „národné vozkazy". Prosiac o láskavú odpoveď objíma ŤaTvoj Vlado Roy


Viere Royovej

N.S. 23.XI. 35

Drahé mamuliatenenko a milé Zoričiatko, sľúbený list príde. Dostanete ho asi v pondelok. Budem ho písať dnes a modlitbičku až v nedeľu, v deň Boží. Svojím listom a Ivankovou zásielkou ste ma nesmierne dojali, pohnuli... Vystarával som sa o rozličné hmotné veci, ktoré sa mi podarilo s pomocou Božou a Janka Smreka zariadiť. Dnes som dostal od neho list, datovaný 22-ho, v ktorom píše: „možno, že už dnešnou poštou, ak nie, tak zajtrajšou (23-ho) expres posielame Tvojej panej do Mart. - Kč. 500. - atď. Honorár za celú knihu až potom vyrátame, keď vyjde." Čo bude, dodávam ja, ešte pred Vianocami. Moje básne sú už v tlači. Brtáň pošle štúdiu do 1-ho dec. Titul ešte nevieme. Vymyslí ho Janko Smrek. Dušátko, nezabudni v liste vždy napísať dátum, ono mi pomáha veci lepšie pochopiť. Prosím Vás, len nie rozčuľujúce veci; pomaly už pevniem. Včera temperatúra 370-37,50. Dnes ráno 370. Je hmliste. Spím lepšie! Jem lepšie. Kašlem síce, ale ľahšie a menej, už ma tak nepridúša. Sestra Baloghová je nesmierne dobrá evanjelická duša; Starajú sa o mňa ako o maľované vajíčko. Objíma Vás Ocinko.

Nebola si s Vilkom? Dnes ma - práve teraz - prezrel p. Dr. Szontagh a konštatoval zlepšenie.


Viere Royovej

Nový Smokovec 26. XI. 935

Drahá Vierušenka, milý Ivanečko, včera som dostal od Zoruliatka karotku, datovanú 23. XI. 35. Píše mi, že je chvála Bohu, zdravá. Pred týždňom že mala - ako to pred konfer. býva - „hrozne" moc roboty. Odpovedal som jej hneď! (Prosím Ťa, ako sa menuje podľa muža (Izáková) pani „osvícená" a aký titul má jej muž?) Že majú veľa snehu! Tu tiež sneží dnes. Ráno o 6 h. zobudila ma tajomná krása zo sna, ktorý bol dosť hlboký. Vychodilo slnce a polievalo horu, ktorú vidím z okna, ohnivým šarlátom. Končiare sa vynorili až neskôr (Gerlachovka a Slavkovský štít). Bol to taký posilňujúci prejav božskej krásy. Dostali ste z Prahy to, čo malo prísť? Dostali ste môj list? Dnes ma röntgenoval Vilko. Prezrel mi zas aj hrdlo. Buď spokojná! Žiadal o predlženie pobytu o ďalšie 2 mesiace u Fondu totiž. Objíma Oťo.

Ponáhľam, aby karta odišla. Dnes som aj ustatý, je večer. Najbližšie viacej. Túžobne čakám Tvoj list.


Theovi H. Florinovi

N.S. 27.XI. polnoc /1935/

Drahý Ľubomírko, ako to napíšem tak, ale už písať musím. Konečne som našiel Vašu adresu, ktorá bude asi správna, veď je z Vášho posledného listu. Nepísal som, lebo som nemohol, prekonával som v tomto stále premenlivom ovzduší akúsi krízu, až sa mi zdalo, že skoro bude koniec, ale lekár vraví, že mám srdce silné a hoci musím moc trpieť krátkym dychom, horúčkami a bolesťami hrdla, jednako som len junák, ktorý to ešte prevládzem. Bola u mňa túto sobotu, nedeľu a pondelok doobeda do pol 10-ej aj žena, upokojil som sa pri tejto zlatej a silnej duši. Príde ma zase o 2 týždne navštíviť. Tak húževnato ma povzbudzovala, že som tým bol až k slzám dojatý. Taká matka dvoch detí, čo vie dať svojmu mužovi v svojej iskrennej prostote a vskutku nesmiernej, nezištnej láske! Pokračujem na druhom lístku.


Theovi H. Florinovi

27.XI./19/35. Polnoc

Drahý Ľubomírko, pokračujem; všetko bude dobré ako to Vy ustálite, aj pseudon. Miriami Mirjamov. Letáčik zostavíme spolu, len mi musíte dať úpravy, ako by ste si to spolu s naklad. priali. Brtáňovi a Garajovi vec jednoducho pošlete a upozorníte na to. Prof. dr. Rudo Brtáň Bratislava, Prayova ul. 10. - Dr. J. Garaj, referent Matice Sl., Turč. Sv. Martin. Pre Slov. Denník by som Vám už ja napísal recenziu. Hoci nebolo by od veci, keby o knižke napísal svoje i dr. Zvěřina - Anthologiu poézie Kathollíckej aj s obrázkami som dostal. - Prečo ste, ako mi na karte píšete, poslali tie kefové odtlačky na adresu dr. Szontagha? Ako ich od neho dostanem! Chudák, leží ťažko chorý na obličky. Nebude s tým galamuta, a či ste mu písali, aby mi kef. odtlačky dal doručiť? Slovom, všetko usporiadame, „jen když pán Bůh zdraví dá!" Nezabudnite mi poslať potom čísla „Le jour" a „Paris livre"! V nich budú xxx Vášho diela. Vďaka za spomienku ku 50-ke. Objíma Vlado


Viere Royovej

N.S. 1. XII. 935. Nedeľa

Duše zlaté, je veľmi zlé počasie, sneh sa topí, nálada je neradostná, viacej novembra je v tom prvom decembri, ako pravej decembrovej zimy. Aj na dušu zaľahne nejaká dusivá hmla. Do toho šera treba vniesť veľa svetla, láskavého, dobrotivého. Chcem to robiť aj ja a priať Vám z tej duše hojnosti toho životodárneho Svetla, ktoré vo veľkých chvíľach očakávania zavítalo k ľuďom ešte pred 1935 rokmi. - „Prídi, Pane, lkáme, roznieť viery jas!" Potrebujeme jeho pravdu, jeho svetlo v zvrchovanej miere, zvlášť dnes. Toto hlásal drobný kazateľ Ivko svojim kamarátom v túto nedeľu. - Pán Boh Vám pomáhaj. Omnia vincit Amor. Láska premôže všetky ťažkosti! Hore srdiečka!

Rukopis básní je v pergamenových obálkach. Bude vari na mojom písacom stole. Veď sa stratiť nemohol. A či by som ho bol nechal v detskej izbe? Ľubomír ma zahrňuje franc. a anglickou lektúrou. Píše skvelé listy. - Najbližšie viacej v liste. Objíma oddaný Oťo. -


Ivanovi Royovi

N.S. 2.XII. 935

Ivanko predrahý, Tvoju karotku, ktorú si napísal 29.XI., teda v piatok, a ktorá podľa martinského razítka (30.XI.) odišla v sobotu, dostal som až dnes, v pondelok, lebo v nedeľu listy neroznášajú. Doručili mi ju ráno a preto hneď odpovedám na ňu. - Píšem len karotku, lebo teraz som Ti to už na celej čiare zariadil celkom podľa rady Dr. Hálka. So sestrou Baloghovou, ktorá následkom operácie zvlášť keď je vlhko trochu nedopočuje, rozprávam sa pomocou ceruzky. Všetko píšem, čo je výborný spôsob, ktorý často upotrebúvam aj pri druhých, aby som nenamáhal hlasivky a pľúca... U nás sa sneh topí, cez obed boli 4 stupne C. Zlé počasie. Kašle sa na celej čiare. - Dávaj si pozor, aby Ti nezvlhli nohy a nedostal si influenzu, alebo chrípku. - Tvoje správy ma potešili a čakám na sľúbené listy. - Včera si prednášal, vykladal si, modlil si sa ako malý kazateľ. Bol by som Ťa rád počul. Nikdy som Ťa nepočul ani len v našej škole, kde Ťa učiteľ R. obchodil a nepridelil Ti na škol. slávnostiach nijakú úlohu. - Píšte mi, ako sa Ti vystúpenie podarilo. - Vrele Vás zdraví a objíma Oťo.


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 10. XII. 1935

Drahý Ľubomír, na Váš list (7.XII.1935), ktorý som dostal včera k večeru, začal som hneď odpovedať, žiaľ, od 5. h. ma zase začala mučiť horúčosť, hoci som už dva dni mal celkom pokoj, a vystúpila mi až na 38,2, takže som nestihol napísať viacej ako 2 str. (Váš listový formát) a musel som pre nevoľnosť písanie odložiť. Obšírny list budem musieť napísať po kusoch, sľubujem podobný i žene, ale žiaľ, ešte sa mi to nepodarilo, lebo moja korešpodencia je dosť rozsiahla a musím ju vybaviť pre praktické a iné príčiny. Odpustite teda, že pre rozličné prekážky moje dopisovanie sa neraz na všeličom hatle. Napíšem Vám zaujímavé veci, ktoré som sa dozvedel a ktoré Vás budú interesovať. To však v liste! Poznáte sa s mojím bratrancom zo St. Pazovej V. Hurbanom? Písali ste mi, že ste boli na Balkáne. Našich popredných Slovákov v S.H.S. asi budete poznať. Mal som švagra Srba. Menoval sa Popovič Lale. Zahynul tragicky. Objíma Vás Váš Vladimír Roy


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 9.XII. 935. Večer

Milý brat Ľubomír, dnes ma preskúmal primár (mojej ženy synovec) a potešil ma, že po dvoch týždňoch, práve tak ako vlani, ukazuje sa značná náprava proti tomu, čo bolo pri príchode (pred mesiacom), môj organizmus je vraj veľmi húževnatý a vraj mám pevnú vôľu chcieť žiť. Ale ako mi zas môj osobný priateľ, šedivý starý praktik primár dr. Ivan Hálek povedal, aj choroba sama je benignentná.

Moje telo i dušu v svetovom uragane ošľahli všetky mrazivé i ohnivé vetriská a hoci som len subtílnej konštrukcie, vydržal som viac, ako „ohniví draci". Ale aj Siegfried, hoci sa natrel dračou krvou proti zraneniu, jednako, tam kde mu padol na chrbát lístok zo stromu, bol zraniteľný, o čom vedel len Hagen. Nuž aj môj Osud a všetci jeho pomáhači i vo mne našli zraniteľné miesto. Oštep ma trafil, ranil, ale nezabil. Žijem, hoci ma už pár ráz pochovali. Keď som bol v lete v mojej doline, v púchovsko-zariečskej, kde môj rod pôsobí už od r. 1767, a kde som aj ja 12 r. pôsobil, hoci som chcel chodiť inkognito (čo sa mi čiastočne aj darilo, veď som tam nebol už od r. 1925) a ukázať deťom kadečo, „moji sedliaci", keď sa dozvedeli, že som v doline, lebo si mysleli, že som umrel (legionári a dobrovoľníci, ale i šediví starci) vyhľadali ma nielen v hoteli, ale šli za mnou aj do súkromných domov (pravda, ku svojim známym), kde som bol na návšteve a ohromne sa tešili, že žijem a potom mi ukazovali na zrelé ovocie mojej tvrdej roboty. Stalo sa, že známi mužskí ma stretli, obišli, nepoznali, hoci mi desaťročie hľadeli do tváre, keď som ich poučoval, budil, tešil, chlácholil i rozveseľoval, nesúc s nimi bremeno dňa i údelu.

Jednoducjho nepoznali ma alebo mysleli, že som mŕtvy. Pravda, boli aj výnimky. Ale ani jedna zo žien, ktoré som sobášil, deti im krstil atď. nezabudla na moju tvár, a keď ma stretla na ulici, hneď zastala a vítala ma srdečne. U nás ženy neraz dokazujú viacej rozumu i vtipu, rozvahy i citu, ako mužskí. A mojim deťom preukazovali nesmierne dojemné sympatie. Deti majú viacej južný ako severanský temperament a od malička zvyknuté s národom (ľudom) žiť, sú láskavé a zdielne, bez „lačnej pýchy", ako treba dobre vychovanému dieťaťu; obnovovali sa im detské rozpomienky, Ivan fotografoval „tetky a strýkov" a bola veľká radosť v Izraeli. Takýto je pomer ľudu, ktorý ma pozná, tam kde ma pozná, k mojej osobe. So slov. inteligenciou je to celkom ináč. Ale dnes musím prestať, lebo hoci som dva dni mal s temperatúrou pokoj, dnes od 5. h. popoludní ma znepokojuje horúčosť 38 až 38,2. Budem pokračovať zajtra. Je večer. 8 h.

10.XII.1935

Ktosi raz povedal o mne, že hoci som zdánlivo tichý a dobroprajný, keď príde na to, svojou pravdomluvnosťou vraj viem byť ako „ohnivý šíp", poznať vraj, že som vnuk dr. J. M. Hurbana. Vtedy som mal 20 rokov, keď to o mne povedal slov. amer. novinár, ktorý ma tým nechcel chváliť, lebo s ujcom Vajanským bol v stálych rozporoch a nemali sa radi. Patričný pán, ktorý potom záhadne a veľmi tragicky zahynul, urobil tú poznámku po mojej reči, ktorú som povedal, súc povzbudený staršími, večer po otvorení skalického Katolíckeho domu, ktorý bol majetkom čiste slov. národovcov. A preto, že som vskutku ostal takým „ohnivým šípom" alebo ako ma nazval dr. Menšík (univ. prof. v Prahe) „vtákom búrlivákom", s tzv. „slovenskou" inteligenciou mal som neraz kruté boje pre kocúrkovčinu a malichernú závisť i lakotu.

11.XII./19/35

Prečítal som predchádzajúce riadky a konštatujem, že keď má človek horúčosť, nemá písať. Veď to nie je ani poriadne skoncipované. Chvála Bohu, dnes je mi lepšie, ale hoci aj nemám horúčosť, obávam sa, že príde, lebo je odmäk, 7 stupňov C nad nulou a preto ma ráno aj väčšmi kašeľ dusil. Juga (föhn) na mňa zle pôsobí.

Píšete mi zábavnú historku o tom slov. vynálezcovi. Moji bratranci: ing. Vlado Lorenc a ing. Viktor Lorenc boli spolupracovníkmi ešte žijúceho nestora letcov Blériota. Starší Vlado sa oženil, vzal si Parížanku a zahynul na úpal, keď bol pri vypuknutí svetovej vojny s rodinou i bratom v nejakom tábore internovaný. Ženu s dieťaťom po jeho smrti prepustili. Viktor cez celú vojnu pracoval v nejakej fabrike, pravda internovaný, lebo bol uh. občanom a k tomu námor. dôstojníkom r.u. armády, ing. a letcom - sám bol antimilitarista). Za 1 fr. mzdu denne a zaopatrenie. Šaty a bielizeň sme mu smeli poslať prostredníctvom Červ. kríža. Hoci bol majiteľom 28 vynálezov, z nich ťažili druhí, bol nemajetný. Bol si tomu sám na príčine, lebo mal také zásady, súc členom nejakej pytagorejsko--vegetariánskej spoločnosti. Po vojne ho prijali do štátneho ústavu na patentovanie vynálezov. Mal zaistenú existenciu. Sám obrábal 3000 m2 poľa na ktorom mal vystavený skromný domček, kde mu domácnosť viedla tiež prívženkyňa jeho vedy. Plody jeho poľnohospodárskej roboty tvorili základ domácej stravy. Raz jeho kamarát bol bez zamestnania, prepustil mu teda svoje dobre dotované miesto a sám žil z úspor. Ale zažiadalo sa mu odpočinúť, lebo bol prepracovaný. Za 230 hodín vraj bol vstave urobiť toľko, ako jeho kolegovia za 360. Pripisoval túto svoju schopnosť svojim vegetariánskym a nie božím darom a hrivnám, ktorými bol bohato obdarovaný. Jeho sekta mala medziiným aj tú zásadu, že keď človek zunuje jestvovať tu na zemi, má si právo vziať život. Podľahol tomuto ohromnému bludu a zastrelil sa... Mal asi 52 - 53 rokov. Jeho ideálna družka (ktorá bola vskutku Poľka nepekného vzhľadu) vraj vydala o ňom po jeho smrti nejakú brožúru. O tomto všetkom dozvedel som sa od synovcov, ktorí študovali v Paríži a boli s nebohým Viktorom v osobnom styku. Ináč bratranec mi písal niekoľko ráz, ešte i mojej nebohej mame, ktorá ho po sestrinej smrti i s bratom vzala k sebe. Chlapci - ešte pred mojím narodením, lebo ja som sa narodil až v 16 r. manželstva - bývali u mojich rodičov, kým sa ich otec druhý raz neoženil. Ich otec, tiež ing. Viktor Lorenc (pôvodom z Hanej. ktorého predok prišiel na Moravu zo sev. Itálie za čias Márie Terézie) v býv. Uhorsku vystavil 500 horských píl. Dlhé časy sídlil pod Tatrami a ako výtečný horolezec odhalil niekoľko tatranských priesmykov. Napokon presídlil do Pešti, bol veľmi hľadaný inžinier a zo synov zrovna násilím (prinútil ich) vychoval inžinierov, ba - dajúc im k dispozícii potrebný kapitál - aj vynálezcov. Ale to všetko neslúžilo k ich osobnému šťastiu. Predvojnové Uhorsko sa im protivilo, vysťahovali sa teda bratia Lorencovci (vždy svorní ako Castor a Polux) a tam to napokon všetko išlo tiež krkolomne. Od Vladovej smrti Viktor stratil os života a blúdil. Hlásili sa vždy ako Slováci, hoci napokon už tá ich slovenčina bola všelijaká. Patrili k priebojnej garde novátorov na poli myslenia i techniky. - Viktor, vychovaný v detstve na ev. fare, chcel byť pôvodne kňazom, a keď ho otec zapísal na reálku, zutekal a prišiel až do Kežmarku, kde sa hlásil, že chce vstúpiť do gymnázia. Pravda, chlapca kuvertovali a tak sa dostal zase naspäť do rod. domu. Potom študoval s vyznamenaním, ale so svojou životnou dráhou nikdy spokojný nebol. Skončilo to tragicky. Odpustite mi túto pridlhú históriu.

Vyzývate ma, aby som napísal informačný článok a slov. literatúre. Pred pár mesiacmi napísal som pre radiojournal vedeckú úvahu „Slov. preklady z angličtiny", ktorú potom uverejnili v Slov. smeroch, orgáne Sp. sl. spisovateľov. To bola moja posledná práca lit. histor. druhu. Od toho času som len prekladal z angličtiny. Waltera Scotta 500 str. román pre Maticu sl., Nevestu z Lammermooru, pre Sl. Nár. Divadlo, angloamer. veselohru Barryho „Môže sa stať v najlepšej rodine". A poslovenčil som pre radio-journal Ibsenovho „Staviteľa Sollnesa". A napísal som divad. recenziu o predstavení martinského Spevokolu, ktorý teraz dostal prvú cenu na div. závodoch. Recenzoval som mu predstavenie Sv. Johanky od B. Shawa. Ako vidíte, mám slabý kontakt s dneš. liter. ruchom Slovenska. Bývam teraz na labuťom vrchu, ktorý sa belie snehom; pod ním je ohromné antracénové more, na ktorom sa boria o slávu snežní bohatieri literárneho Slovenska, od najstarších, po najmladších. Ja nie som medzi nimi. Vyhýbam sa bárkam, na nich sa plavia moji druhovia. Je to nepekná trma-vrma na tom antracénovom mori! Koľko velikášstva a koľko pigmejstva! Ruky preč! Nad slov. surrealistami (Dilong, Hlbina) zúfam. To je len zabíjanie božích darov. A to jeden z nich je mních a druhý kat. kňaz.

O spôsoboch ako sa u nás honorujú osvedčení literáti, nechcem písať. Len príklad. Preklad pripojenej básne Rud. Kiplinga si objednal p. vrch. odb. radca škol. ref. Dr. Heřmanský pre Čítanku, ktorá vyjde najmenej v 10 000 ex. Musel byť za 2 dni hotový. S 38 stupňovou horúčosťou som prácu spravil, poslal som ju načas. Honorár? Poslal mi 50 Kčs. Ziskuchtivé prasce! Pravda, vec som nenechal tam a odkázal im svoju mienku po svojom mladom recenzentovi Dr. Brtáňovi. - Vyhovárali sa, že to bol len foršus. Nato som žiadal doplniť honorár, ale mlčia. Tak isto pokračovala Sl. liga, ktorej som prepustil svoju báseň ku Hollého oslavám. Sľúbili honorár. Neposlali. Báseň mala byť zborovo recitovaná. Bola v novinách na programe. Ale nikde som sa nedočítal, že by ju boli predniesli. Snáď im smrdela luteranizmom. Písal som jednému z predsedov Sl. ligy o veci, pravda s veľkým pohoršením. Ale môj osobný priateľ už 3 týždne mlčí (ináč legionár).

Už po tejto afére trnavský zbor Sl. ligy ma žiadal, aby som im pre Schneidera - Trnavského napísal text hymny Sl. ligy, jeho kompozícia bude vraj spievaná na trnavskom kongrese spolku. Urazený, pravda, nedal som odpoveď. Text hymny napísali naši surrealisti Dilong a Fábry. Dobre, ale nebárs. Vyšlo to v orgáne spolku, ktorý nesie tiež meno Slov. liga. Veľká talafatka. Nezrozumiteľné absurdná vedia zložiť do veršov, ale jednoduchú, peknú, ľúbozvučnú, rozumnú /hymnu/ pre celý národ - to nie.

To je rub mince. Ale veď ona má aj líce. Myslím na honoráre. Za „Staviteľa Solnesa" som dostal 600 Kč. - raz navždy. Za preklad americ. veselohry 500 Kč. raz navždy, a nijaké tantiémy. - Tento mesiac som i ja veľmi bohatý, lebo ma na Mikuláša prekvapilo Radio (600Kč.) Za románové preklady z angl. alebo nemčiny i maďarčiny, dostávam za tlačený hárok (16 strán) 150 Kč. Pravda, je to robota niekoľko mesiacov trvajúca, tvrdá a zodpovedná, ktorá zaujme celého človeka. Zaslúžilá práca. Za „Nevestu z Lammermooru" dostanem asi 4500 Kč. Práca niekoľkých mesiacov.

Mazáč vydáva výber z mojich veršov (34). Úvod od Dr. Brtáňa (asi 24 strán). Výťah je z „Rosou a tŕním" a „Keď miznú hmly" . Už je to novinami oznamované. (Viďte pripojený výstrižok). O pár dní by to malo byť na knižnom trhu. Vynesie mi to maximum 2 400 Kč. - Autorský zákon nás síce chráni, ale nakladatelia a noviny ho slabo rešpektujú. - V takýchto pomeroch, keď mne leží v rukopise už 4 r. zväzok básní „Zvlnený prameň" (Matica vydáva verše len svojim protekčným deťom (Kniž. Sl. pohľadov): Rázus (člen výboru), Jesenský, bud. správca, teraz šiel do penzie ako viceprezident.) a keď na rukopisný večierok mladých nejdú starí literáti, a keď rukopisný večierok starých spisovateľov (Jesenský, Gregor) bojkotujú mladí, veru mne sa o slov. literatúre písať nechce. Úprimné slovo nik neznesie a kritika nie je, česť výnimkám, objektívne tvorivá. Napr. red. dr. Mráz chcejúc zachytiť mladú a najmladšiu básnickú gardu, v Sl. P. prepúšťa veci neuveriteľne slabučké. Mladší kolegovia mi vravia, že z ich vecí, ktoré mu dajú prezrieť, neraz vyhovujú práve tie slabšie. Akoby nemal dostatok citu pre poéziu. V Matici máme ľudí, ktorí sa veci rozumejú, dr. Mečiar, dr. Garaj, ale keď som ich prosil, aby zakročili, povedali mi, že ochotne a bezplatne pomohli by Mrázovi redigovať Pohľady, ale vraj Sl. P. sú doménou, do ktorej si nedovolí siahať ani najdobroprajnejším.

Mám ohromné šťastie, že autor hodnotenia mojej lit. činnosti, dr. Brtáň, mi vopred poslal svoje náčrtky a žiadal ma, aby som v rukopise, ak treba, nemilosrdne škrtal. Žiaľ, rukopisy ma ohromne rozladili. Obsahovali aj nemožné tvrdenia. Ale premohol som sa a vybavil som vec s tolstojovskou láskavosťou. Upozornil som v záujme pravdy na všetky (veru i hrubé) chyby a opravil som, čo bolo treba opraviť. Autor bol vďačný; keby sa toto nebolo stalo, v záujme pravdy „ohnivý šíp" bol by musel vydať o veci brožúru, ktorou by bol musel kompromitovať niekoľko ľudí a usvedčiť ich z nevedomosti. Nevedomosť a indiferentizmus sú najhoršou rakovinou našej mladej generácie. Stali sa mi prípady, že ma v mojom obore chceli poučovať 20 roční nedoukovia, a nezbadali, akí sú ohromne neslušní a smiešni alebo keď mňa ťažko hovoriaceho, ktorý som ich k sebe dobromyseľne pripustil, vprostred vety prerušovali atď. Pre takéto a podobné skúsenosti musel som sa celkom uzavrieť. Osuského ako kandidáta na prezid. stolec počúvam spomínať v našich kruhoch už 10 rokov. Spomínajú ho i teraz, ale vec nemožno brať ešte vážne, keďže nič pozitívne nevedieť. Prezident je síce pomerne svieži, ale - počúvam z miesta dosť kompetentného - pre vysoký vek by sa jednako len chcel utiahnuť; pravda, ešte kým je celkom svieži chcel by vedieť, kto, akí ľudia prevezmú do rúk vedenie republiky. Preto medzi vládou, min. prezídiom a vládou sa stále vyjednáva. Dr. Hodža teraz vôbec nepríjma. Nič určitého nepresiaka cez pečlivo tapetované dvere štátnikov a diplomatov. Všetko ostatné sú len dohady.

Antológiu svojich básní Vám pošlem. Poslal by som Vám aj niektoré slov. a české revue a ilustr. noviny, ale neviem čo máte, a čo by ste si priali mať. Napíšte mi úprimne.

Nehnevajte sa, že som ešte Váš rukopis nezostavil definitívne, ale i teraz mám už zase 37,7. - Bude to! len keď sa mi trochu od horúčky hlava vyjasní. Na franc. Juh sa neopovážim myslieť. To je belasý sen! Lekári mi vravia, že mňa slnce zabíja. Musím mu vyhýbať. Ono provokuje vraj krvácanie pľúc.

Neznáte náhodou Mičátkovcov? Ale - ešte vždy neviem - tuším ste xxx. Tak snáď. Od Ľudovíta dostal som nedávno z Prahy list, bol u nich v Trenčíne, pani je moja príbuzná. Píše mi: „Dear oncle Vlado, with my sister we are enjoying our beautiful capittal /city/. atď.", slovom pozdrav a že sa radi rozpomínajú na deň, ktorý som v lete s nimi strávil. Mali tam práve hosťa, Francúza z juž. Francúzska (Montpellier) Montagnac. Ivan sa s ním ohromne interesantne zabával, pravda obidvaja mávali rukami, nohami, očami, lebo slovom až na niekoľko výrazov, sa dohovoriť nemohli. Patričný pán si otvára advok. kanceláriu. - Ľud. Mičátek bol tam jeho hosťom a teraz zase on bol na návšteve u neho. Ľudovít bol vlani v Oxforde. Píšem o ňom, akoby ste ho poznali. Ale mám dojem, že ich aspoň po mene poznáte. Moja rodina ma na Vianoce navštívi, práve som im v penzionáte Legionbanky vybavoval byt a zaopatrenie. Na druhú slávnosť vianočnú už budú asi tuná. Čakám Vaše foto. Svoje (lanskú letnú snímku) Vám pošlem čoskoro. - Ale už som ustatý. Dosť. Je tak teplo, že z končiarov začína miznúť sneh. Píšte, či ste dostali kartu a zvlášť tento list. Objíma Vás Váš báťa Vlado


Viere Royovej

N.S. 14. XII. 35

Milá Vierka, všetko príde do poriadku. Honorár 40 K. od Smerov stiahli na predplatné. To je v poriadku. Slov. Poh. vyplatím príspevkom. V pondelok dostaneš z Prahy od nakladateľstva 800 Kč. - Mne pošlú sem, aby som nebol bez peňazí 200 Kč. Mám výdavky i ja: prádlo, pošta (hodne), papiere, drobnosti. Musel som si kúpiť u Bányáza vlnené pyžamo, za 55 Kč., lebo je tu zima, už býva 10-14 stupňov. - Sveter, ako sa presvedčíš, nezodpovedá kvalitatívne, pára sa, preplatili sme ho. V posteli som ho nemohol mať. Kdežto pyžamo sa dá prať. Vybrala, pomohla mi ho vybrať sestra Baloghová, verná evanjelická duša. Parkhotel som tiež vyplatil 77 Kč., aj jednu 20 Kč. pozíciu v Martine. Brt. vyplatím najbližšie. Odkázal som jej, že sľúbené pošlem stadeto. - Žijem len Bohu, Vám a literatúre. Ivanečkove riadky ma potešili. Buďte pokojní. Nerozlaďujte sa, Boh je mocný a dobrý. „Až dosud pomáhal nám Hospodin". Treba sa držať výroku generála Gedeona (starozákonného hrdinu) „ja a dům můj slúžiti budeme Hospodinu!" - Nebojte sa ničoho. Vilko bol u mňa a vraví, že sa proces ukľudňuje. Chvála Pánu Bohu za všetko! Chcel som to poslať takto, ale radšej riskujem stratu 50 h. a dám to do obálky. - Píšte, kedy prídete!? Objíma Váš Oťo.

Od Roľ. osvety 60 Kč. došlo?! Prosím presnú odpoveď na otázky v liste obsiahnuté. Súrne to potrebujem! Karol Križan mi poslal o našom Royovskom rode peknú genealógiu i pramene. Hugenotský pôvod nesporný.


Viere Royovej

N.S. 17. XII. 935

Drahá Vierka, financie Ti vysvetlím, keď prídeš; do Vianoc už nič nečakaj, len mi odpíš, či si dostala „Pražskú zásielku". - Vidíš, všakver, že robím, čo sa dá. O budúcnosť sa nestrachuj. Všetko bude zase dobre. - U mňa sa temperatúra normalizuje na 36,9 - 37,3. Skoky sa už nevyskytujú, dosiahlo sa to bez pyramidonu naturálnou cestou. Hrdlo prišlo pomaly do poriadku, zato, pravda, musím užívať liek proti častému kašľaniu, ktorý kašeľ lokalizuje na jedno obyč. ranné odstraňovanie hlienu, čo byť musí. Okrem toho musím podľa potreby každodenne brať luminaletky (drobné tabletky). Zaujímavé veci si nechám pre osobné rozhovory, mám všetko poznačené, čo Ti, či Vám chcem rozprávať. Ďakujem za poslané veci, sú to akurát tie, ktoré som čakal. - Ivanečkove srdečné, hoci i prikrátke, riadočky boli mi veľmi milé. „Obeť" je záverečnou básňou mojej antológie (Mazáč) Keď prídete, dám Vám niekoľko výtiskov, pošlú mi ich, vraj pod stromček. Objíma Oťo.

Len dones, prosím, Neckárov a Molecov list. Nezabudni na rukopis Bezsenných nocí a na anglic. hrubú bibliu s vysvetlivkami.


Viere Royovej

N.S. 18. XII. 935

Drahé duše, nepíšete mi a to ma trápi. Mám veľké starosti o Ivanka! Nemám už 2 dni nijakú zvesť! - Prečo ma nechávate v neistote? Nesmierne ma to potom znepokojuje a škodí mi to. Trpím pod tým mravne i nervove.!

Môj optimizmus potom klesá a s tým aj sila k ďalšiemu... Prosím si odpoveď obratom! Ináč by som musel telegrafovať! Objíma Oťo. Kedy prídete?!


Viere Royovej

N.S. 19. XII. 35

Drahá Vierka, veci išli expr. rek. do Prešova. - Škrovinovi som písal, že členské príspevky si Hurb. spol. stiahne z honoráru, ktorý dostanem za „Bezsenné noci". Prečo si mi neposlala Neckárov list, bez toho nemôžem nič písať okr. úradu, lebo si mi nijaký § neposlala?! Treba ma počúvať!!! Prosím Ťa, pošli mi to, čo žiadam! Svoju vďaku som prejavil v listoch. Vieš, že nepatrím medzi nevďačníkov! - Práve mi písal Brtáň, že ho bijú pre štúdiu „Mladí" - Katolíci. - To sa samo sebou rozumie! Znáša to odvážne. Aj ľudácka Lud. politika rýpe, aj „Postup". Ničevo! - Trápim sa pre Ivčíka! Chúďatko. Byt už máte v Sibíri zaistený. Kedy mienite prísť?! Neprekvapujte ma! Boh pomáhaj. - Zdraví Oťo.


Andrejovi Mrázovi

20.XII.1935

Milý priateľ, v redakcii Sl. P. leží mi už temer rok rukopis prekladu škótskej balady „Eduard, Eduard...". Mrzí ma to, prirodzene, že práve moju prácu stíha takýto krutý osud. Prečo? Neviem! A bol by som rád, keby si mi to láskavo vysvetlil. Ale na každý pád Ťa prosím, vrátiť mi láskavo rukopis, lebo nemá zmyslu, aby v redakcii ležal toľké časy, keď sa oň inde zaujímajú. Ľúto mi je, že starších niekdajších spolupracovníkov Sl. P. , ktorí by boli ochotní prispievať, nejaký duch odhŕňa stranou. Všetko dobré Ti praje, milosť panej ruku ľúba Tvoj oddaný Vlado


Viere Royovej

N.S. 22. XII. 35. Nedeľa

Milá Vierka, včera ešte vždy až 38,6 do 12 h. v noci. Noc bola nepokojná! Môj nepokoj stupňuje okolnosť, že o Ivankovi nič neviem, ako sa má, ani to, kedy chcete prísť. - Dnes ráno 37,2. Teraz o pol 10-ej 37,6. Bojím sa, že na poludnie bude z toho zase fíber : 38,3.

Prosím pekne nezabudni priniesť so sebou Slovenské Pohľady, všetky čísla počnúc od septembra až po najnovšie. - Milé sviatky. - Objíma V.

Škrovina mi odpovedal, že vec s potvrdenkami je v poriadku. Aj to ostatné!


Theovi H. Florinovi

24.12.1935

Drahý Ľubomír -

Nemýli nás,

že je aj mráz

na tom biednom svete

ktorý kvety -------

páli v zime, v lete V. R.

Dnes som bol na „veľkej" prehliadke (röntgen atď.) - sú spokojní, hoci som ešte od uzdravenia veľmi ďaleko. Snáď o pol roka. Xxx Prosím odpoveď, či ste spokojný. Spravím aj prvú korektúru. S Bohom.

Pred Štedrým večerom

Odpusťte, že tak neskoro. Teraz to už môže ísť do tlače. Nebáť sa ničoho! Literárnych oplanov a škodcov je plný svet. Cítim to na svojom tele krute, ale na druhej strane dostávam satisfakciu. Aj s Vami to tak bude.

Vianoce 1935

Milé a veselé Vianoce 1935. Vďaka za miniatúru, je veľkolepá. Obdivujú ju všetci.

Text na fotografii:

Pánu Ľubomírovi Teodorovi, spisovateľovi v Paríži Vladimír Roy narodil sa v Kochanovciach na Považí, 17. apríla 1885


Hane Hurbanovej

Nový Smokovec 26.XII. /1/935

Drahé sestričky, duše zlaté, nesmierne dobre mi padlo čítať Vaše milé riadky; taký sa cítim cez sviatky opustený, keď tu nemám svoju rodinu, že pôsobili na mňa ako hojivý balzam; mám takú ubolenú dušu, citlivú a na všetko živo reagujúcu, že ma to neraz stojí veľké premáhanie môcť utajiť pre ľuďmi vnútorné pohnutia, ktorými je preplnená moja hruď. - Nie je mi najhoršie (bývalo mi totiž už aj horšie), len zlé počasie vplýva na temperatúru a zvyšuje ju. Pred pár dňami vyskočila mi zavše až na 38,6, čo pretým nebývalo. Maximum 37,8 - 38. Ale nie div, keď polmetrový sneh sa temer celkom roztopil, končiare sú v dvoch tretinách holé, na cestách preteká voda, prší hustý dážď a hmla sa stelie vôkol. Cez okno vidí Gerlachovku a Slavkovský štít; stratili takmer celkom grandiózne šediny. Primár Dr. Šimko (syn Jankov), ženin synovec, bol dnes u mňa a vravel, že sa aj zdravým zle dýcha. - Tu je ohromný nával hostí, vydaná je aj najmenšia chyžka najmenšej vilky, obsadené sú všetky ohromné hotely, Grand, hubkovský nový zdravotný dom Palace (64 izieb), ba nakoľko sme mali v sanatóriu niekoľko prázdnych izieb s povolením direktória aj u nás sa usalašili zdraví ľudia, fešácki dôstojníci atď. - Už ležím od 12-ho septembra, najprv doma a od 10-ho nov. tuná, vcelku temer pol štvrta mesiaca. Včera mi lekár dovolil vstať. Bol som hore 2 h., ale ma to vyčerpalo, takže po obede (hoci ináč trpím značnou nespavosťou) spal som nepretržite 3 h. a zobudil som sa so zvýšenou temperatúrou, práve o 5 h., keď si musím temp. merať Musím to robiť a všetko presne do knižočky zaznačiť ráno o 8, potom o 12; popoludní o piatej a večer o 9 h.

Dostal so už 45 injekcií; jeden deň dostávam gáfrovú do svalu (10m3) a druhý deň zasa (10m3) kalcium intervenózne. Pôsobí to dobre a veľmi liečivo. Prišiel som sem s exsudátom v ľavom boku, ten celkom zmizol a aj proces xxx sa nepomerne zlepšil, napadnutý pravý hrot sa pomaly kalcimuje (vápnenie). Röntgenické snímky (röntgenujú ma každých 14 dní) ukazujú nápravu a výsledky inostranného skúmania pomocou rozličných počúvacích inštrumentov to tiež potvrdzujú. Lekári sú spokojní, ale budem musieť ležať (pravda pri otvorenom alebo aspoň poodchýlenom okne ako posiaľ) ešte tak dlho, kým zvýšené temp. neklesnú celkom, slovom, kým nastane tzv. normalizácia , ujednostajnenie a prestanú tie skoky z 36,6 na 380. Pred týždňom sa už zdalo, že nastane urovnanie, ale prišla juga, ktorá je naším postrachom tuná v zime i v lete a stav sa, pravda len prechodne, zhoršil. Ležanie je jediný spôsob liečenia (okrem injekcií atď). Všetci sa zhodujú v odbornej lekárskej mienke, že choroba je benignentná, organizmus vraj znamenite vzdoruje, to je vraj moje šťastie; k tomu môj energicky pozitívny a aktívny vzťah k životu a práci tiež pomáha.

Mazáč mi teraz práve vydal „Výbor z poézie Vladimíra Roya". Úvodnú štúdiu napísal mladý estét Rudo Brtáň (na 22 strán), „Výbor" (44 str.) z dvoch prvých zväzkov „Rosou a tŕním" a „Keď miznú hmly". Ak dovolíte, pošlem Vám výtlačok a na faru tiež, ale musel som ich rozposlať hŕbu, takže to pár dní potrvá, kým dostanem novšie výtlačky od nakladateľa. Pošlem Vám aj foto. Na faru som poslal, snáď ste ho aj videli. V Paríži chystajú francúzsky preklad mojich niektorých lyrických vecí, preklad má urobiť prekladateľ českého básnika Březinu. Poliaci mi preložili monografiu, ktorú som napísal o Štefánikovi, celú a veľmi krásne. Do esperanta preložili už tiež niekoľko mojich veršov. V maďarskom preklade vyšlo asi 25 mojich básní. 26 ich je zhudobnených. - Pracujem i ležiac. Prekladám xxx „xxx", Vlani v Klasic. bibliotéke pred pár mesiacmi vyšiel v mojom preklade Jókaiho veľký román „Čierne diamanty". Dokončujem (chybí mi ešte niekoľko strán) Scottov 800 str. román „Nevesta z Lammermooru", na fare si abonujú vari, vydá ho prekl. knižnica Matice sl. v T. Sv. Martine.

S potešením som čítal Vladkov článok v Cirk. listoch, taký originálny a nesmierne úprimný. Od toho času ako som preč z domu som C.L. nečítal. Žena mi ich donesie i Sl. Pohľady... Ináč tuná dostávam od ženiných príbuzných, lekárnika Samka Búľovského a od Hubkovcov celé haldy novín. Z Paríža mi posielajú xxx noviny a raz do týždňa aj významnejšie čísla denníkov. Chodia mi aj americké noviny slov. a dostávam aj znamenité „The New York Times Boot Review" a kopu magazínov. Som teda v kontakte so svetom a mám rozsiahlu korešpondenciu. Činohra v SND vari ešte v nov. hrala v mojom preklade (z rukopisu) F. Barryho veselohru „Môže sa stať i v najlepšej rodine". Malo to vraj úspech. Radiový rozhlas zasa vysielal v mojom poslovenčení Ibsenovho „Staviteľa Solnessa", pravda, o 1/3 skráteného. Doniesli mi do izby rádiový aparát, zažali ho na prúd, takže som si to mohol vypočuť, škoda, že boli časté poruchy, čomu bol na príčine aparát. „Solnessa" som robil už ležiac doma.

Zajtra má prísť Vierka s deťmi. Byt som im už dávnejšie zariadil. Budú bývať v Penzióne „Sibír", ktorý je majetkom Legionbanky, budú tam mať aj celé zaopatrenie. Ivko mal influenzu pred dvoma týždňami, Zorinka mi písala, že už vstáva, len je poblednutý vraj a slabý. To bolo pred 4 dňami. Čakám ich teda, azda len nenastane v Ivkovom zdrav. stave zhoršenie. Som už veľmi netrpezlivý. Zorica je už I. roč. preparandistka v B. Štiavnici. Vysoká ako mama a tenká ako svíbik. Ivčo je plný a závažnejší. Práve mal 13 rokov. Zorke minulo 15.

Už som Vám toho veľa načmáral a aspoň čiastočne nahradil svoje dlhé mlčanie, ktoré však bolo preniknuté stálymi vrelými myšlienkami na Vás. Nemusím Vás vari ubezpečovať, že okrem svojich (žena, deti) k Vám „Pazovanom" lniem s najväčšou láskou. Veď okrem Vás nemám bližších bytosti na svete. Ľudka mi tiež písala minule, ale poslala len karotku s „Pazovanmi". Ako vždy len pár riadkov. Odpovedal som temer obratom a poslal svoje foto, pravda v liste a dlhší prívet... spomínal som i Vás. Snáď viete?! Viera častejšie písava Ľudke. Naše deti Vás často spomínajú... Ivan je celý zaľúbený do Juhoslávie a všetci koľko nás je sme Vašimi veľkými prívržencami. Večne budeme želieť za veľkým kráľom Slovanov Alexandrom zjednotiteľom. Našlo sa však aj u nás pár gaunerov, ktorí nepokryto prejavovali súhlas s jeho ukrutným zavraždením. Ľudácky „Slovák" žiaľ o Vašich pomeroch má zlé informácie a otravuje verejnú mienku. Ináč by sme proti ľudákom nemali nič, len nás zastrašuje ich otvorené alebo zle maskované nepriateľstvo proti slov. evanjelikom. To by nemalo byť! U Vás toho niet. - Ináč u nás xxx konzervatívna paráda na celej čiare. Impozantný katol. kongres je toho dôkazom, ktorého vedúce osobnosti (ináč xxx) skut. pápež. komorník Dr. xxx je takou autoritou, že vlastne on rozhodol svojim vplyvom za koho majú hlasovať ľudáci, hoci aj nie je ani v Šrámkovej ani v Hlinkovej strane organizovaný. - Pri voľbe prezidenta, ako štátnici vraj dokázali sa len Slováci bez rozdielu strán. To je všeobecná mienka, ktorú aj Česi prizvukujú. Sme na postupe na celej čiare. V lone agr. strany bola veľká bitka slov. agr. Temer by sa boli odtiahli a boli by založili novú slov. stranu, lebo proti Hodžovi intrigoval ohromne preds. strany Beran a iní. Novinárske stránky vec len okrašľujú, fakt je, že len zmužnosti Hodžovej je čo ďakovať za dnešný stav, pri ktorom Slováci získali víťazstvo na celej čiare. Objíma Vás všetkých Váš verný Vlado

P.S.

Napíšte mi prosím o sebe niečo viacej ako na karotke


Viere Royovej

Nový Smokovec 7. I. 1936

Duše zlaté, dostal som žilinskú milú karotku. Podľa Editinho písma súdiac, grafologicky predpokladám, že je tiež nervózna a veľa stratila v trápeniach zo svojej pôvodnej energie. Ty si proti nej ohromná heroinu, hoci zavše i so slzami v očiach, ale si! Pán Boh Ťa živ dlhé desaťročia ku prospechu našich drahých detičiek! - Počasie je stále vlhké, hoci posledné dva dni aj slniečko svieti a trošku mrzne a napadlo trošku snehu; atmosféra je vzdor tomu nepriaznivá! Preto aj mňa ešte vždy stíhajú a prekvapujú vysoké teploty (39). Pridružil sa mi aj bronchitis, ktorý ma veľmi mučí. Raz som v noci tak kašľal, že Ropp (ktorý je na I. posch. sanatória (teda u susedov) trávi noci v ordinačke kvôli jednej ťažko chorej pacientke) o 5 h. ráno poslal ku mne sest. Mary, aby mi obľahčila stav. Kázal užiť dikovid atď. Aký to musel byť kašeľ, keď ma v tichej noci bolo počuť až do sanatória. - Vilko mi preto predpísal, kvôli takýmto záchvatom, resp. na utíšenie srdca a dýchacích orgánov Coramin (dusil som sa znovu) 1 kubik. cm kvapák denne v dvoch dávkach a proti vysokým teplotám prášky. K tomu 6 luminaletiek denne a 2 dikovidy pri káve a večer pri mlieku. - Dobre spávam, len ma kašeľ vyruší raz v noci okolo 2 - 3 - 4 ráno. Odŕham spravidla 1 h. aj pol a ráno zasa. Stolica je v poriadku (denne). - Henschová Klára prišla včera. Zase budem konečne riadne dostávať injekcie. - Napíš mi, ako ste bačovali v Žiline. Podľa karty súdiac, boli ste tam vari ešte aj na druhý deň!! Čo s očkami? Čo vravel na list Andrej? Objíma Vás Váš oddaný Oťo. -

Klinčeky sa krásne držia, Zoruliatko Vám už odcestovalo. - Píšte mi riadne! I ja budem.


Viere Royovej

N.S. 7. I. 1936

Drahá duša, ráno som Ti napísal expres. karotku, ktorú dostaneš 8-ho o 8 h. ráno. Túto píšem po lekárskej prehliadke, ku ktorej ma o pol 12-ej Vilko neočakávane povolal, ale píšem ju len o 5-ej popoludní, lebo ma čakanie na ambulanciu, kde bolo dosť chladno, i sama prehliadka značne vyčerpali, takže som od triašky ťažko zjedol obed a po ňom ma zima tak drvila, že mi musela pomôcť zobliecť sa chyžná. Zababušil som sa do pyžama a prikrývadla, ale triaška aj po použití prášku len trvala, kým som sa neuhrial a nezaspal až do štvrť na 4, keď ma zobudilo planutie líc, mal som 38,9. Podľa predpisu, každú 3 h. som užil prášok proti horúčosti, bez ktorého štvrť na 4 , ako vždy predtým, bol by som mal iste zase 390 . Teraz je 8 h. a mám ešte úžehy: 37,6! Výsledok röntgenickej prehliadky: Vilko „tvrdí", že katarálny (hroty) stav pľúc sa navzdor všetkým vysokým temp. a bronchitisu, rozhodne zlepšil, zlepšenie je pomerne značné. Ležaním som, pravda, zoslabol, na váhe som stratil 1 kg, miesto 62 kg mám 61 kg., ale to sa dohoní . Objíma Vás Oťo.


Theovi H. Florinovi

Nový Smokovec 7. I./19/36

Drahý Ľubomír, bolo mi zase veľmi zle; z návštevy mojej rodiny mal som veľmi málo (bola tu týždeň), lebo ma trápili ohromné hlavy bôle a vysoké horúčosti (až 39,3); pridružila sa bronchitída ktorá ma ešte vždy sužuje. Musím užívať kopu liekov: Coramin 2 cm kub. denne vo vode, 6 tabletiek Luminaletiek denne, 3 prášky proti vysokej horúčosti denne, 2 Dikovidové tabletky ráno a večer na zmiernenie kašľu. Každý druhý deň dostávam Calciovú injekciu; takto sa akosi držím na povrchu; žiaľ, zakazujú mi lekári pracovať, čo je psychologická nemožnosť. Robím to s náležitou mierou (s termometrom v ústach zavše, či nestúpa temperatúra). Dr. Szontagh vyslovil pred ženou obdiv nad tým, že aj s 38 - 39 píšem veci rozumné a cenné. - List z 2.I.36 došiel rýchlo, mal som ho už o 4 h. popoludní. - Súhlasím s vynechaním vecí. List z Paríža Vám vrátim, ale neprial by som si ho mať v zbierke! - Motto si ráčte opraviť, myslím dátum: nie 1910 - ale 1911. Viď úvod. citát „Návrat". - Odpustite, že tak úryvkovite píšem, som práve v ordinačke, majú ma prežiarovať röntgenovými lúčami. - Za fotografie rozmnožené pomocou klišé bol by som veľmi vďačný, lebo darúvanie fot. s autogramami (čomu je sa mi ťažko vyhnúť) stojí ma veľa peňazí; jedno foto 5 Kčs. - Nehnevajte sa pre finančnú poznámku. Knihy a časopisy som dostal. - Vaše stesky „o veľkosti" môjho výberu ma dojali. Výbor zostavovali Dr. Mečiar, Dr. Brtáň. Obidvaja chceli najmenej 120 básní. Ja som ich ohľadom na kalkuláciu ceny a 24 str. úvod. štúdiu zredukoval na 72. Smrek (redaktor Elánu a red. zbierok básnických vych. u Mazáča) na 47. - Konečne sme sa dohodli na tom, čo je. Rozhodoval rozsah knihy, ktorá nesmela mať ani 100 strán... Pseudonym? Ponechajte si môj: Slavian. Upotrebil som ho len raz (Magdaléna)... Ak nekonvenuje, vymyslíme druhý. Momentálne neviem čo, ale budem hľadať niečo pekné. Píšte! Nech žije operovaný stroj. - Buďte zdravý. Objíma Vás Váš báťa Vlado

Posledná karta adresovaná V. Royom T.H. Florinovi. Dňa 1. februára 1936 mu napísal dr. Szontagh, primár sanatória: „Odpovedajúc na Vaše ct. riadky zo dňa m. m. Vám v prílohe vraciam obálku, určenú pre pána spisovateľa Vladimíra Roya; s poľutovaním Vám zdeľujem, že sa pán Roy vo veľmi povážlivom zdravotnom stave nachádza, takže som za lepšie uznával zásielku mu neodovzdať. Pán Roy sa má čo deň horšie." (pozn. T. H. Florin)


Viere Royovej

10. I. 36

Zlatá duša,

celý deň horúčka 38 , prší! Dr. zubár mi dal do poriadku tie črepy a dezinf. ústa, zbavil bolesti, museli ma dolu zniesť na seddačke. Bacherovcov pozdravujem. Vás objíma Oťo.

Pošlem Ti zajtra krásny list Andrejov, na kt. som hneď odp. a Dr. Hornyánszkeho, ktorému som vypracoval tie doplnky. Tvoj expr. list a ob. kartu som dostal!


Viere Royovej

Nový Smokovec 13. I. 1936

Drahá Vierka, včera (v nedeľu) ste asi mali milých hostí boli u Vás Bacherovci, čo ma teší, lebo sa zasa trochu preberieš zo svojich ustavičných starostí a trápení, ktoré na Teba každodenne doliehajú. V nedeľu ráno si asi dostala môj exprčs list, v ktorom okrem krátkej zdravotnej zvesti bol pripojený Andrejov i Dr. Hornyánszkeho list; obidva prosím po prečítaní vrátiť, lebo ich potrebujem, zvlášť Hornyánszkeho, na ktorý som ešte neodpovedal a budem musieť odpovedať.

Dr. Ropp mi prišiel na liek, ktorým možno úspešne znížiť vysokú horúčosť. Tie jeho pastilky užívam od soboty a veľmi dobre pôsobia, lebo mi tie fíbre už celkom rozrušovali nervstvo, takže som taký stesk často končil v hojných slzách a plači. V nedeľu

12. I. 37,3-38; 37,7-38; 37,6-37,7

13. I. 37,4; 37,5; 37. Dnes je temperatúra aj preto nižšia, hoci som užil od rána do 5 h. len dve pastilky, lebo bolo krásne, veľmi suché a slnečné počasie, ráno s nádychom mrazu. Moje fíbre sa napravia len vteda, ak sa tu tiež napraví počasie, žiaľ, za tie dva mesiace (10-ho) ako som tuná, nezažili sme vari ani týždeň pekného, vskutku zimného počasia. A u mňa všetko od toho závisí. Ústnu dutinu, ktorú mám chorú, chodí mi liečiť, pinzlovať a tuptovať Dr. Ropp i Dr. Freisz, na jazyku, na pravej strane práve pod korunkou mám 2 cm dlhý vredový útvar, pre ktorý musím dostávať zvlášť pripravené jedlá, kaše, pyré, jabĺčkové kaše, na drobno posekané mäso atď. Tento útvar mi tuptujú mliečnou kyselinou, ktorá na stav liečivo pôsobí, len treba s ňou opatrne narábať, lebo je to veľmi silná žieravina. - Dnes ráno som Vám poslal v balíčku tlačivá výstrižky z Neu Yorského denníka, román v pokračovaniach aj iné zaujímavé veci.

Zorkine klince ešte vždy majú sviežu farbu a prekvitajú! Strojím sa jej písať. Celý deň musím len pokojne preležať, ak nechcem zvýšiť temperatúru. Najbližšie viacej! - Píšte mi, ako bolo v Žiline a čo ste vykonali u očného lekára?! Aj o pobyte Bacherovcov u nás tiež trošku zvesti. Srdečne Vás objíma Váš oddaný oťo.


Viere Royovej

N.S. 21. jan. 36

Milé duše, podal som expres list a v ňom opisy prosieb. Pošli mi ich potom nazad aj Hornyánszkeho list aj Andrejov. - Sved. od okr. lekára dostanem najneskôr v stredu, lebo som písal Tvarůžkovi, aby vec hneď vybavili. Takže najneskôr v piatok bude expres - rek. na referáte. Zdravotný stav v zlom počasí zlý. 38 st. celý deň, noci nepokojné, muka na tele a duchu. Píšte mi, som veľmi biedny. Bozkáva Vlado.


Viere Royovej

N.S. 29. I. 1936 Večer o pol 11-ej

Milá Vierka, taký som bol celé dnešné popoludnie nesmierne dojatý užitočným, skromným a pracovitým životom zosnulého anglického kráľa a tiež i jeho vznešeným spôsobom úmrtia, keď som opis posledného čítal, musel som plakať, ale tie slzy pôsobili mi veľké obľahčenie; keď som tak veľmi prekypujúci v citoch, vždy je dobre, keď ma niečo vznešené, milé alebo majestátne dojme, aby s prúdmi sĺz odplávala všelijaká tieseň a obľahčilo sa mi na duši. Ty vieš, že ja žijem veľmi intenzívnym citovým životom, ktorý za nejaký čas vytvorí v mojom vnútri takú zvláštnu atmosféru, a potom z pacientov vraj najväčšmi reagujem na zmeny počasia a taký fön (juhozápadný vietor, ktorý prináša odmäk) cítim o pol dňa prv ako iní, preto musím viacej trpieť. Takéhoto nenormálneho počasia nebolo tu ani nevedno kedy, nemá pamätníka. Minister Rudolf Bechyně chodí i do Merana i sem do Smokovca, ten aj rozprával Samkovi (bol dnes u mňa), že pred fönom v Merane jednoducho odídu, lebo už ho vraj nervy nevydržia, zatiaľ čo Smokovec má tú výhodu, že je to tu všetko oveľa miernejšie a znesiteľnejšie, hoci si pre fön nervóznejší ľudia aj viacej potrpia. A ku tým patrím i ja a to je (to) čo znemožňuje ustálenie tej prognózy pozri si Riegerov (starší) náučný slovník = prognóza (česky prognose). Tam to bude dôkladne vysvetlené.

Hoci je už pol 12-ej, a hoci som užil 12 kvapiek heroinu - a tento liek aj nervy učičíka, lebo je takej utíšujúcej povahy, ešte mi sen nesadá na riasy, lebo pred večerom začalo ma pri kašľaní, ba neskôr i pri hlbšom dýchaní bodať na pravom boku, pohrudnica alebo niečo tomu podobné, ťažilo ma to, preto som si dal zavolať Dr. Roppa, aby mi tie bodavé, stále trvajúce bolesti trochu zmiernil. - Musí vraj ešte k pacientom a oholiť sa a potom už niečo urobí, i tak bude lepšie, že neskôr, lebo účinok bude trvalejší. - A vskutku, asi o 9-ej večer prišiel, už salónne preoblečený so striekačkou a dal mi injekciu. Čo to bolo, neviem, isté je, že som už nemal také bodavé bolesti a mohol som ľahko odkašliavať, i tá injekcia ma iste tak rozfibrovala, takže ani 12 kvapiek Heroinu (a to je silný liek), ktoré som nedávno užil, mi ešte nepriniesli únavu na viečka. Ale myslím, že písaním listu sa trochu unavím a potom zaspím. - Jem všetko, Vierka, hoci aj s kruštami pre vredy a boľavé hrdlo, ktoré mi doktorka Klára lieči vstrekmi každodenne. Pomaly sa to lepší! Len musím byť veľmi heroický, musím len veriť Bohu a jeho milosti; pitie Vincentky mi tiež dobre robí, pijem ju ohriatu i s mliekom, takže to hrdlo akosi utíšim, keď som ho, chúďa boľavé od kašľu rozdráždil zavše aj 2-3 hodiny s prestávkami, a(le) vyhadzovanie hlienu neslobodno celkom zastaviť, lebo by sa ohrozil normálny život chorých, ale jednako denne liekmi posilňovaných a očisťovaných pľúc (zvlášť gáfrovými injekciami). Cez deň, pravda, keď je už s kašľom až hanba, musím ho aj násilne zastaviť užitím Dicovidu. Vilo mi povedal, aby som sa nebál dľa potreby (keď je toho už priveľa) užiť aj viacej ako 3 kusy denne, čo ja aj robím, lebo keby som kašeľ nechal divočiť podľa jeho ľubovôle, bol by som natoľko vyčerpaný, že by som ležal ako kus vreca s krátkym dychom! Ak je astmatického dýchania priveľa, užijem 1 cm Coraminu, ktorý povzbudí srdce a 6 luminaletiek denne reguluje nervy, niekedy stačia aj štyri, tak to robím podľa potreby. Teraz večer mimoriadne užijem ešte 3 tabletky, Vilo mi ich kázal na večer užiť o 1 viacej. Pýtaš sa, či by som si raz jedno, raz druhé dieťa nechcel vidieť - Zorka je teraz doma? - Bože! Veď je to pre mňa sviatok, ak za mnou túži, prídi teraz s ňou, lebo A. Bacher, ako z listu vidno, príde až neskôr. Najlepšie je nechať ho, aby on určil všetko, je tiež zaujatý! - Ba je aj chorľavý! - Kedy príde ku mne, bude tu vraj telegrafovať!! Naplňte si teda peňaženku a prídite mi so Zorkou, kým je čas! (Štyri dni rýchlo minú. Píš expres alebo telegraficky, kedy prídete), lebo Vás už túžobne čakám ako svoje drahé svetlá života!! Mám štyri krásne klince s asparágusom, kedysi som napísal o klinčekoch

„a môj kvet klinček červeňou sa smeje,

že aké krehké sú ľudské nádeje."

Ale láska, pravá láska nie je krehká.

„Die Liebe muss sein

so stark wie der Stein"

Ja len v takúto, v dobrom slova zmysle „kamennú", neoblomnú lásku verím... Ja len takouto silnou láskou sa živím v tejto hroznej borbe o život... Verím v Boha, že je láska. Len skrze lásku prebýva v nás všemohúci Pán Boh, vec záhadná, že on silný, všemocný, spravodlivý, v podstate je láskou a milosťou... Tak to prežil Luther a s ním aj ja! - Drž sa, prosím, úprav Bacherovho listu, ale prídite sem na každý pád! Ty a Zorka nateraz. Druhý raz nejako zase Junáček Ivanko, môj drahý, milovaný nešťastníček! Boh pomôže i jemu, len musí túto krízu premôcť, krízu rozličných doháňaní v učive! Len aby bolo zdravé! U koho bude, drahé decko, u Belky a Tety? Povedz Tete, že jej budem písať, len aby prepáčila teraz moje pozdenie a pripísala ho vyčerpanosti. - Na cestu sa opatrite primerane. Tu začína byť zimšie! Len mi už neodmietnite Vašu návštevu, bol by som veľmi nešťastný! Posielam Ti Andrejov list, Oľginu kartu. Musím jej to napísať, hoci neviem, či si už prosbu o započítanie podala, lebo ona ostáva nejasná a len (nečit.), myslím, že času by bolo dosť. Keď je to zrovna zákon, u nej by mali stačiť tie rozličné odporúčania, ktoré spomína... Napíšem jej to tak, že to zrovna nebude na Dr. Hodžu ale aj na Min. školstva, kde si môjho slova všimnú, zvlášť ak to ide cez referát. Nejasná je, a to je galiba.

Nasleduje preškrtnutý, nečitateľný 7-riadkový odstavec. (pozn. Ľ.R.).

Škoda! Bolí ma to, lebo mám rád v takýchto veciach korektnosť.

Nuž ale už je po 12 hodine, pyramidon mi zrazil, práve som si meral horúčosť až na 37,2. Pravda, ráno to pôjde zas dohora, lebo o 4. h. alebo 5. h. ma rozfibruje ťažký dych, aj na pár hodín zastavený kašeľ.

Pane Bože dobrotivý, dávaj láskavo sily mne úbožiakovi, aby som túto krízu k lepšiemu prekonal! V tých Andrejových listoch ma prekvapila jeho silná dôvera vo veľkú pomoc Božej milosti! -

Hospodin jest mé útočiště i síla, pomoc vždy daná

Hospodin jest můj pastýř, nebudu mítí nedostatku!

Po pastvách zelených pase mne, k vodám tichým mne privodí -

Byť by se mi dostalo jítí i přes údolí stínů smrti, nebuduť se báti zlého, nebo ty se mnou jsi; prout tvůj a hůl tvá, toť mne potešuje...

Takýmto údolím tieňov smrti na fronte kráčal som neraz, ani nevediac vlastne, v akom veľkom nebezpečenstve je človek... Pán vytrhol. I od toho času v rozličných formách pomáhal, pritúlil svojou silnou rukou, že to neraz aj zabolelo, ale len s láskou. Božskou láskou. Pane, odpusť mi viny! A on pomáha a ja som prečkal v pokoji túto noc. Objíma Vás silnou láskou milujúceho muža a otca.

(Listy mi dones nazad i kartu!) Medzi listami krstného otca je franc. známka, Ivo.


Viere Royovej

N.S. 29. I. 36

Drahá Vierka, práve došiel teraz okolo pol 6-ej Tvoj expr. list, ale mňa práve tak unavil polhodinový kašeľ, že som ho nestihol ešte prečítať, lebo lapám vzduch. Temp. 37,0 - 38,4; užívam pyramidon, bez neho bola by vyššia. Dali mi nový liek Heroin, včera večer 12 kvapiek, nuž od neho som spal do 4-ej rána. Potom som do 6-ej kašľal a potom do 8-ej zase spal. Doobeda zbila ma zima, musel som užiť pyramidon, teraz po 3 dávkach 37,4. - Popoludní som nemohol spať, potil som sa a bol som strašne vyčerpaný! Zajtra viac. Bacher písal. Budeme sa držať jeho úprav. Objíma Oťo.

In: Roy, Vladimír: Tatranské listy. - Poprad : Podtatranská knižnica,



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.