Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

ROY, VLADIMÍR (1885-1936) - Strana 2

Tlačiť
Obsah článku
ROY, VLADIMÍR (1885-1936)
Z tatranskej korešpondencie
Z korešpondencie Vladimíra Roya 1935
Celý článok

1. Z tatranskej korešpondencie

Zore Royovej

Nový Smokovec 22./VI.1934

Milá Zorka!

Som tu od štvrtku a budem tu niekoľko týždňov. Je to ten istý Smokovec, kde si bola s nami. Mamička cestuje domov zajtra (v sobotu). Čoskoro prídeš aj Ty. Prídete ma potom navštíviť. Maj sa mi dobre a píš mi na vyššie udanú adresu. Objíma Ťa Tvoj oťo


Viere Royovej

Vidovdan (28-VI-1934)

Drahá Vierka!

Dnes je Vidov dan (28.VI.), keď sa bratia Juhoslovania rozpomínajú na nešťastnú bitku na Kosovom Poli, keď prehrajúc proti Turkom, stratili svoju štátnu samostatnosť. Je tomu práve dnes tiež 20 rokov, že sme sa išli v Porto Rose pozrieť na vojenské lode, ale nás už dôstojník nepustil na palubu, lebo došla zvesť, že bol zastrelený následník trónu... Ako čas uteká... Ďakujem za senickú karotku... Píš mi často. Na Ivankov list sa teším. Už som bez horúčosti, ale ešte musím ležať. Dnes ma navštívil Dr. Ďurčánsky, asistent na právnickej fakulte. Zajtra už odchodí domov, po dvojmesačnom pobyte zdravý! Vilko aj riaditeľ sú s mojím stavom spokojní. Ak nevystúpi nič rušivé, po týždni budem môcť pomaly vstávať. Písala mi aj Zorka. Ďakujem jej. Toto posielam na Bukovec, druhý lístok do Senice. Písal som Sommerovi, odpovedal mi hneď. Chystám sa na list. Objíma Vás Váš oťo

Pri otvorenom okne som stále i v noci a neprechladol som. Nemaj strach! Zorkin rodný list nájdeš medzi mojimi písomnosťami v dlhom fioku písacieho stola. Ak nie, musíš žiadať od Palica.


Viere Royovej

29/VI. 934

Milá Vierka, ďakujem za poslednú kartu zo Senice. - Temperatúra klesla na normál, jem riadne, len niekedy nedobre spím, ako i dnes v noci. Chystám sa napísať Ti list, ale to ťažko ide. - Na to sťahovanie nemôžeme toľko vydať! Je to ohromná starosť. I mňa to trápi a okrem toho aj iné veci. Ešte vždy ležím. Dnes sa budem vážiť. Objíma Vás oťo.

Pribral som za týždeň 1, 5 kg! Deti sú zdravé?! Píš mi!


Viere Royovej

N.S. 9.VII.934

Milá Vierka, dnes čakám od Vás list. O mojom terajšom stave si posledným listom informovaná, takže Ti o ňom ani nemám čo veľmi písať: celkové zlepšenie, ktorému však veľmi neslobodno tlieskať, lebo potrebuje ešte väčšieho vystupňovania. Je to veľmi pomalá liečba, vyžadujúca ohromnú trpezlivosť, ale jednako len napredujem, lebo mám húževnatú vôľu a držím sa prísne predpisov. Musím sa však chrániť rozčúlení, lebo každé i menšie rozrušenie veľmi nepriaznivo vplýva na pokrok liečby a hamuje ju. Spočiatku som sa v duchu vzrušoval, čo mi zapríčiňovalo stúpanie teploty; pomaly som sa zdisciplinoval, takže som spokojnejší a pokojnejší natoľko, že každý deň preložím 2-3 strany Čiernych diamantov... Veľmi zle som spával. Musel mi lekár dať tabletky. Priemerne som mal zlú každú tretiu noc, čo ma oslabovalo. - Medicínu proti bezsennosti neberiem každý deň, iba keď mi je nedobre; ale vcelku sa i to už napravilo. Ešte vždy opatrujem posteľ, kým sa temperatúra celkom ustáli. Posledné dva dni pršalo, bolo vlhko a hmlisto. Sestra mi vravela, že sa všetci pacienti ponosovali. Ja som to cítil len v tom, že som ráno väčšmi kašľal ako obyčajne... Nezabudni mi urýchlene v doporučenom liste poslať to, čo som žiadal v poslednom dopise! - Potrebujem nutne! - Objíma Vás Váš oťo.

Práve som dostal Tvoju karotku zo 7./VII. Dr. Kohútovi to pošlem, čo bude treba, len mi pošli v doporuč. liste to, čo som žiadal. Ináč to nepôjde.


Antonovi Štefánkovi

Nový Smokovec 22.VII.934

Milý Tonko, Tvoj list poslala mi moja žena z Bukovca sem, kde už štyri týždne ležím prikutý k lôžku s následkami zapálenia pohrudnice, ktoré som mal pred rokom. Keď som sem prišiel, vážil som v šatách 60 a 1/2 kg, za mesiac pribral som 4 kg; a horúčky, ktoré ma trápievali, po týždni klesli temer na normál, ale temperatúru nemám ešte ustálenú, preto musím tak dlho ležať, kým celkom nezosilniem a kým sa mi ustáli teplota tela. - Potom budem môcť ležiavať na balkóne a chodiť aj von. - Predbežne som väzňom a dobrý tatranský vzduch požívam len cez otvorené okno a dvere vo dne i v noci. Denne smiem vstať len na hodinu. Pracujem už síce asi 2 h. denne, ale ide to slabo, hoci som už von z býv. letargie a rozháranosti. Lekári sú s mojím stavom spokojní a nápravu označujú za skvelú. Budem tu ešte asi 2 mesiace. - Pri Tvojej práci Ti ochotne poslúžim tým, čím budem môcť - podľa pravdy! V náhlosti toľko; listovne viacej! Srdečne zdraví Tvoj Vlado


Ivanovi a Zore Royovcom

Nový Smokovec 9/VIII. 934

Zlaté duše! Ajhľa, naše báječné Tatry, vyčnievajúce víťazne z mora bielych oblakov a hmiel, ako symbol sily a zdravia! Tieto bralá boli vždy, i v ťažkej minulosti, predmetom našich roztúžených zrakov, ktoré na nich utkvievali s láskou, ako na nejakom bezpečnom prístave nádejí... Príďte sa aj Vy pokochať pohľadom na túto gigantickú krásu! Objíma Vás Váš oťo


Ivanovi a Zore Royovcom

10/VIII. 934

Milé deti, dnešnou poštou poslal som Vám v malom balíku, ktorý ide ako „vzorek bez ceny", 2 zrkadielka, 2 mydielka, jeden malý „odol", jeden náhrdelníček pre Zorku a 2 ihličky s tatranským plesnivcom. Okrem toho 2 fotografie s „oťom", dosť zlé. 1 snímok chlapčenského zboru, ktorý tu koncertoval. Bola to nádherná produkcia chovancov misijného ústavu pod vedením jedného farára. Pripojujem i program. - Odpíšte mi, či ste veci dostali. - Objíma oťo.

Zrkadielka a mydielka posiela ujo Búľovský. Rozdeľte sa v láske!


Viere Royovej

N. Smokovec 21.VIII. 934

Milá Vierka, jednu chybu robíš pri písaní listov, že zabudneš napísať dátum a tento nedostatok ma často konfunduje. Buď taká láskavá svoje riadky opatriť dátumom, aby som sa ľahšie orientovať mohol. - Už ledva čakám deň, keď od Vás dostanem lístok z Martina, čo, pravda, pred sobotou nebude. Oddýchnem si nesmierne, keď budete pod strechou v ulici svojho dedka a pradedka; viem, že tým ešte celý problém riešený nie je, ale jednako aspoň polovica. Prichodí mi to, akoby ste boli prešli cez more. - Predvčerom šiel okolo nás Cyril Harman, muž Oľgy Čobrdovej, teraz farár vo Švábovciach, ktoré sú od Popradu na 5 km. Bol u syna, ktorý je tu, na blízku, učiteľom. Sedeli sme potom asi hodinu v čitárni, kým mu šiel vlak, čiže električka. Spýtal som sa ho, čo je na tom pravdy, že u biskupovcov niečo očakávajú. Nuž smial sa, že či to vraj až k nám doletel ten bludný chýr. Tak nie je na tom pravdy ani zbla. - Tieto riadky som písal pri stolíku na našej chodbe a tu vidím, že ide okolo ved. Miško Korman so ženou --- boli u nás navštíviť švagrinú, ktorá je tu v opatere. Chcel vravieť s primárom. Zariadil som im vec. - Potom som bol s nimi asi hodinu. On je členom Kraj. výboru, ktorý mi s Pöstényim pomohli k tým 2000 Kč. Vravel mi, že ak budem tu dlhšie, aby som podal ešte raz prosbu, hoci i toho roku. Pravda, udelené treba zúčtovať. Čo urobím začiatkom sept. a podám znova. Posielam dnešnou poštou 300 Kč. - Píšte mi. - Objíma Vás Váš oťo - Vlado.

Má ma navštíviť holands. spis. Ritter, ev. prof.


Viere Royovej

24/VIII. 34

Milá Vierka, predobedom jedna obligátna karotka, popoludní druhá z výletu. U nášho zub. lekára (ktorý má ateliér v našom dome na prízemí) bol Frico Kafenda; zviezol som sa s ním autom (ako aj minule) za pár minút do Polianky, kde sme s prof. Ráthom a jeho synom Askoldom presedeli asi dve hodiny. Pred siedmou som už bol zasa doma. Bolo to príjemné! - ObjímaVáš oťo - Vlado.

Ráth mal zo mňa radosť, že ma vidí „v dobrej koži".


Viere Royovej

Nový Smokovec 24/VIII. 934

Milá Vierka,

veľmi by si ma potešila, keby si mi už z Martina napísala niekoľko riadkov; hlavne a v prvom rade, že ste všetci zdraví a potom, že sa v Martine, hoci aj nie ste celkom ešte usporiadaní, cítite ako doma, o 100% lepšie, ako v mojom niekdajšom pôsobisku. - Ľúto mi je veľmi, že ste aspoň niekoľko dní nemohli stráviť pod Tatrami, v mojej blízkosti, čomu som sa vopred tešieval... ale keď to nie je možné, musím sa i ja uspokojiť s nezmeniteľnosťou...

Dnes som bol (ako každých 14 dní) na generálnej prehliadke. Preskúmali všetko: krv, sputum (štiav), pľúca slúchadlami i röntgenovým presvietením. Výsledok veľmi uspokojujúci... Kvôli lepšiemu porozumeniu poznamenávam, že čím vyššie číslo, tým horšie! Keď som prišiel, vážil som: 60 kg 50 deka. Dnes: 66 kg 70 dk. - Keď som prišiel: krv: 52, dnes 15, blížim sa k normálu, ktorý je: 1 - 8. Pľúcny hlien pri príchode - nespočítateľné množstvo bacilov, dnes už len 5, ale musím docieliť = 0. - Fyzický stav dobrý. Na otázku, kedy budem môcť ísť domov, dostal som odpoveď, že to ešte tak skoro nebude; až, vraj, keď budem celkom zdravý; a potom vraj, že mi je tu predbežne lepšie ako v Martine, zažartoval Vilko. - Objíma Vás a o list prosí - Váš oťo - Vlado


Ivanovi Royovi

Nový Smokovec. Nedeľa. 26.VIII.1934

Milý Ivčo, myslím, že ste už šťastlivo dorazili do Martina. Hoci aj (tuším) s pozdením, ale jednako. Úfam sa, že ste všetci zdraví?! Posielam Ti pohľad na vodopád „Skok", ktorý od Štrby aj slobodným okom vidno, ako sa rúti z brál do Mlynickej doliny. Raz, asi pred 26-27 rokmi, po jeho balvanoch hore svahom vybehol som ako nič. Keď celkom vyzdraviem, pôjdeme si raz túto krásu spolu pozrieť. - Píšte! Objíma - Oťo - Vlado.


Ivanovi Royovi

28/VIII.1934

Veľaváženej Firme na Veľkovýrobu Mlčania: Pani Vierovej Royovej & spol. v Turč. Sv. Martine (v Ulici milo - starootcovskej) v nádeji pilnejšieho dopisovania najsrdečnejší pozdrav spod Tatier

x x x

Rádio nám hlásilo, že niekoľko dní nezvestná rodina básnika Roya vo vernom sprievode svojho nepostrádateľného pomocníka, dostala sa konečne pod dáždnik, „ktorého pravzor" na pripojenom obrázku (pod obrázkom Royov text: „John (Džon) Hanway. Ktorý prispel ku všeobecnému upotrebovaniu dáždnika." Pozn. Ľ.R.) i s jeho povestným popularizátorom úctive pripojujeme s poznámkou, že toto „chránidlo", po päťdňových sťahovacích námahách k väčšej sláve rodu postavené bolo v historickej ulici slovenských Athén pod Malým Kriváňom, očakávajúc, keď aj nie definitívny príchod, tak aspoň krátku návštevu hlavy rodiny: Oťa - Vlada. 67 kg.


Emilovi Boleslavovi Lukáčovi

Nový Smokovec 3/IX. 934

Drahý Emil, posielam preklad z Adyho „Spoveď Dunaja". Prekladať Adyho patrí k lúskaniu najtvrdších orechov. Každý preklad sa veľmi ťažko rodí. Najbližšie Ti chcem poslať „Az ős Kajana", len mi odpíš, či mám podržať pôvodinu mena „Kajan" a či ho preložiť asi ako: bohatier Besu, alebo Žasu, Desu a tomu podobne... Ináč myslím je to symbolicko - mytická perzonifikácia ... Napíš mi prosím o tom, čo vieš! -

Prikladám i pôvodnú báseň: „V predvečer!" Honorár - písal si sám o ňom - podľa Vašej sadzby robil by: 80 Kč. Nemohol by si mi ho dať hneď poukázať? Myslím, že to pôjde, keď zakročíš a uplatníš svoj vplyv. Spolieham naň.

Navštívil ma Kostolný. Ten Ti o mne a mojom zdrav. stave povie viacej. Pomaly sa zotavujem, takže budem musieť intenzívnejšie pracovať, prekladať a posielať rukopisy „Čiernych diamantov". -

Honorár mi ráč dať sem poslať: Nový Smokovec. Sanat. Dr. M. Szontagha. Nemohol by si mi zadovážiť (ako si mi sľúbil) dielo o Adym Ady E. Tragédiája"? Pomáhalo by mi to lepšie, hlbšie vniknúť do básní, ktoré mienim prekladať.

Prosiac ešte raz o láskavé vybavenie spomínaných vecí - Som so srdečným pozdravom Tvoj oddaný Vlado

Ak báseň „Hrudy husté dunia...", ktorú som Ti dávnejšie poslal, nemieniš uverejniť, oznám mi to, umiestnil by som ju inde! Si s ňou nespokojný? Prečo?


Viere Royovej

Nový Smokovec 5/IX. 934

Milá Vierka, včera som sa vážil, mám: 68 kg, 20 dkg; pribral som zasa 1 kg, 20 dkg. Už ma začínajú tiesniť límce, budem si musieť kúpiť väčšie. Ináč som zdravý, už pracujem pravidelne každý deň asi 3 hodiny, predbežne nemôžem viacej, lebo ma dlhšie sedenie pri písacom stole veľmi unaví. Musím to len postupne robiť. Včera som sa rozprával s našou lekárkou Dr. Henschovou, ktorá mi skúma bakteriologicky sputum (pľúcny hlien) a krv; vravela mi, že môj stav je veľmi dobrý, ale k úplnému vyliečeniu a stabilizovaniu zdravia aj pri všeobecnom zlepšení jednako potrebovať budem ešte asi 3 mesiace. To je jej mienka. Neviem, čo povedia ostatní. Koncom tohoto mesiaca rád by som Vás videl aspoň na jeden deň, budem musieť voliť taký, keď majú deti prázdno; prišiel by som asi v sobotu, zostal cez nedeľu a vrátil sa v pondelok popoludní, tak, aby som o 1/2 10-ej večer už bol „doma". Musím tak vravieť, lebo môj predbežný domov je toho času tuná. - Práve mi Vilko vravel, že telefonoval do mikulášskej nemocnice, kde leží náhle na žlč ochorevšia Ľudmila Šimková (Fraštacká) mali vraj o ňu strach, ale sa jej polepšilo, nuž je /nádej/, že sa zasa spraví. Vilko ta cestuje zajtra popoludní. Najhoršie je, že Oľga a Paľo sú na cestách v Rusku a nevedia okamžite ich miesto pobytu, kým sa sami budú zas hlásiť... Včera som Ti poslal ten účet... Ľúto mi je veľmi, že som ho hneď nemohol sám vyrovnať, však ale chvíľkovo to prevyšovalo moje schopnosti. Ale úfam, že okolo 15-ho - 17-ho budem Vám môcť poslať to, čo som sľúbil, pravda, nezáleží to len odo mňa. Zúfať však netreba. Komt Zeit, komt Rath! - Objíma a zdraví Vás - Oťo - Vlado.


Viere Royovej

Nový Smokovec (sobota) 8/IX.934

Milá Vierka, Vaše vytrvalé, už temer týždeň trvajúce mlčanie ma už tretí deň znepokojuje natoľko, že mám až nepokojné noci...

Rád by som už konečne vedel, ako sa máte, čo je s vami, čo robia deti, aký je ich pomer ku novej škole, ktorú navštevujú, či dobre poslúchajú, či sa pilne učia, aký je vcelku Váš zdravotný stav atď.? - Ako som Ti už aj písal, začínam trochu pracovať, hoci ma posledne trápieva z času na čas (v pleci, kolene a zlomenej ruke) aj reuma, ba pobolieva ma aj pruh na pravej strane, takže by sa mi menovite na prechádzky zišiel ten opasok i s podložkou... Mrzí ma, že ten účet ešte nie je v poriadku; povedali mi síce, že to nebeží a nespechá, ale mňa celá vec znervózňuje a rád by som ju dal čím skôr do poriadku. - Rád by som pracoval viacej, ale celý náš „zdravotný poriadok", totiž tzv. zdravotná životospráva je tak umne zostavená, že nám málo času ostáva pre duševnú a fyzickú námahu, ja však jednako musím vykumštovať tie maximálne 4 pracovné hodiny; posiaľ sa mi podarilo docieliť maximálne 3, ktoré znamenajú prácu „in continuo". Akokoľvek, prinútim sa dodržať tempo a vykúzlim ten lepší životný elán. - Ale musíte mi pomáhať aj Vy udržať rovnováhu duše tým, že mi budete riadne písať a nebudete ma znepokojovať dlhým mlčaním. - Včera som bol tak rozrušený, že by som bol najradšej odcestoval za Vami. Ale osviežiac sa nočným spaním - upokojil som sa zasa. - Najpokojnejší budem, keď budem mať celý Jókaiho román preložený a na radáš k tomu aj „Nevestu". Ale nesmiem sa vzrušovať, to len hatí a kazí dobrú vôľu i sily podrýva. Fakt je, že som už dávno nebol taký nepokojný ako včera. - Úfajúc sa, že skoro dostanem od Vás písemko, srdečne Vás pozdravujem a objímam Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 10/IX. 934

Milá Zorička, ďakujem Vám pekne za expres-lístok, ktorý som včera dostal. Nie nadarmo som sa celý týždeň znepokojoval pre Vás v beztak zlom počasí, ktoré mi svojou vlhkosťou vzbudzovalo utajený reumatizmus v ľavom pleci, v pravom boku i v pravom kolene; dávajúc mi pociťovať ťarchu 5 desaťročí, jednako som len dobre tušil, že je s Vami niečo v neporiadku, odhliadnuc od školských starostí, pridružila sa aj mamičkina nemoc, čo ma veľmi trápi. - Ďakujem za vyúčtovanie! Tunajší účet vyrovnám a keď už aj nie punktovne 15-ho, lebo pre bolesť v zlomenej a reumat. ruke nemôžem rýchlo a veľa písať - ale urýchlenou cestou skoro Vám pošlem grošíky. Mamička nech sa netrápi, nech sa poradí s lekárom, prihlásiac sa s legitimáciou u martinského okr. zboru lieč. fondu na okres. úrade. Musíme to už len nejako vydržať. Tento mesiac budú groše iste a na budúci pošlem tiež. Dnes sa vyčasilo, je lučezarný deň, slniečko spieva teplú pieseň života. Ak bude pekný, suchý september, prídem Vás aspoň na pár hodín navštíviť. - Učte sa pilne a mamičku nehnevajte. - Objíma Vás Oťo - Vlado.

Píšte mi pilnejšie! Pravidelnejšie!

 


 

Ľudovi Ondrejovi

Novaja Zemlja alias Nový Smokovec 10. IX. 934

Milý Nociar Jakubovie, až do pozdného večera budem celkom sám doma (môj druh je na Štrbskom)... Tak som samoderžavným vládcom porty i zemianskej kúrie - v chyži práve tak ako na balkóne s krásnym výhľadom na Kráľovu hoľu... Príď hneď po olovrante, dám Ti k dispozícii Sabbatos, totiž „lehátko" anebož ležiatko, čiže verandovú ličenku z nefalšovaného slov. vŕbového prútia, pletenú nie duchovnými, ale „vojenskými" slepcami... K orientálnemu pohodliu („sfingy" mám) chýba len pravá turecká káva, tú si budeš musieť domyslieť; musím s Tebou konferovať o vážnej veci, čo robiť neľzä v šerosvite Tvojej komnaty. S ex-námorníckym pozdravom Kapitán Voloďa

Prosím odpoveď!

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 11/IX. 1934

Drahá Vierka, ako každý deň píšem Vám aj dnes, hoci sa aj so mnou nijaké zvláštnosti nedejú... Včera som sa bol prejsť smerom ku Lomnici, ale musel som sa skryť v Baťovej kolonáde, lebo ma zachytil dážď na Krásnej vyhliadke, ale bola to len taká prechodná hučava. Dnes je zasa utešený deň. - Včera som sa stretol s ing. Droppom, ktorý prišiel sem na aute oznámiť Vilkovi, že chuderka Ľudmila Šimková dokonala; pred smrťou si dala zavolať kňaza, vyspovedala sa, urobila poslednú vôľu a prejavila vraj želanie, že chce byť v Martine po boku manžela pochovaná. - Paľovci konečne písali z Ruska, že prídu v stredu domov, teda rovno ku pohrebu, na ktorý aj Ty pôjdeš prirodzene a tak budeš mať príležitosť vravieť s Vilkom. - Včera som pilne pracoval predobedom i popoludní a hoci som sa aj prešiel, jednako som zle spal. Do 2 h. som nezažmúril oka a do rána som sa ustavične zobúdzal. Bolí ma od toho hlava. Ale snáď sa mi podarí zdriemnuť trochu na balkóne (teraz je ráno!) predobedom i popoludní, nuž to nejako predsa len dohoním a nahradím. Dnes mám zasa na programe kus roboty, i po kúskoch to už len nejako zmôžem všetko. - V lepšom počasí ustúpila trochu aj reuma. - Ako sa Ty máš? Či si poslúchla moju radu a bola si u lekára? Tešilo by ma, keby si už bola zasa zdravá. Neznepokojuj sa; veci - ako som Ti písal - dám do poriadku.

Objíma Vás všetkých - Oťo - Vlado

Nezabúdajte na mňa. Píšte často! -

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 13.IX. 934

Milá Vierka,

Vilko cestuje dnes do Mikuláša a potom do Martina na pohreb Ľudmilke, iste sa s ním stretneš, preto som ho požiadal, aby Ti odovzdal tento lístok.

Môžem Ťa uspokojiť, a myslím, Vilko len potvrdí moje slová, že sa môj zdravotný stav nehorší, ba naopak, postupne zlepšuje, takže denne bez ťažkosti a prekážky môžem pracovať 3 hodiny, ktoré potom využívam ku kondenzovanej usilovnosti, a tak sa mi pod rukou množia popísané hárky... Chvála Bohu! Nakladateľstvo ma už upomína, lebo termín vydania sa blíži. Čím skôr budem s vecou hotový, tým lepšie, lebo sa budem môcť chytiť zasa do Scotta a dokončiť „Nevestu". Zorke som písal, že peniaze pošlem, len musím mať dokončený ako podklad prvý zväzok, čo bude už skoro. Prosím teda do toho času o vzácnu trpezlivosť. A najdôležitejšou vecou je, aby ma nič nevyrušilo a prispejte ku tomuto stavu hrivnami svojej prevzácnej lásky aj Vy, zlaté duše!

Zarámoval som si Vašu poslednú fotografiu. Rámik som vyrezal

z hrubého kartonu, obrázok som, pravda, obstrihol tak, aby len Vaše rozkošné postavičky vynikli. Mám Vás na nočnom stolíku stále pred očami. Potreboval by som tu mať aspoň tie tmavobelasé nohavice ku „liegovaniu „, lebo sa tým šata kazí. I remeň (pás) by sa mi zišiel, ako som Ti už o tom písal, lebo bez neho pri prechádzke značne ustanem. Snáď by som si to všetko vzal potom, keď Vás prídem najbližšie navštíviť, ale tie staré nohavice a remeň by sa mi jednako zišli, ale nebudem Ťa tou vecou obťažovať... Ustarostený som o Tvoje zdravie. K môjmu uspokojeniu pošli mi prosím aspoň každý 2-3 deň; Kontakt je potrebný.

Zavše sa za Vami veľmi roztúžim, rád by som Vás už videl

vo Vašom novom bydlisku a prostredí. Nuž ale všetko má svoj čas, len treba trpezlivo vyčkať...

Pripojujem „Malé kultúrne dejiny dáždnika", je to zábavné

i potrebné. Prelož to deťom a odlož k mojim ostatným veciam. Musím chodiť ku zubnému lekárovi, lebo ma moje črepy znepokojujú, už je jeden von a musia ísť von radom. No už dokončím, lebo Vilko o štvrť na 10 odcestuje. Píšte prosím častejšie! Srdečne zdraví a objíma Vás Váš Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec, 20/IX. 934

Milá Vierka, minulá noc bola pomerne teplá, ale ráno sa ochladilo, bolo zaoblačené a len teraz k obedu vykuklo spoza mrakov slniečko. Ale hoci je aj temperatúra vzduchu nižšia a je trochu veterno, zato sa na balkóne dobre ležalo, na chvíľku som aj predpoludním zdriemol, hoci som spal znamenite. - Včera k večeru telefonoval nám od Štrbského plesa Zolo Palugyay (akad. maliar, ktorého poznáš z Piešťan), že býva v Móryho hoteli a príde nás navštíviť. Je to príjemný šuhaj, na ktorého sa budeš iste pamätať. - Ináč mám sa dobre, len som sa včera často vzrušoval pre Tvoj zdravotný stav. Úfam sa, že si už bola u Dr.Trokana, je to myjavský rodák, a má byť vraj dobrý internista. - Včera som Ti písal o tých penz. veciach, len Ťa prosím, daj mi láskavo odpoveď na tie otázky čím skôr, aby som mohol zakročiť. Stále na Vás myslím. Rád som, že som konečne videl naše hniezdo a mám o ňom jasný obraz, v rámci ktorého si Vás živo predstaviť môžem. Boli ste všetci naozaj veľmi milí, len škoda, že si Ty trpela... I návšteva hostí bola vzácna a zanechala vo mne jasnú stopu v spomienkach. Pracujem! Srdečne Vás objíma Oťo - Vlado

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 22.IX. 934

Milí! Dnes a včera je počasie ako v básni, ktorá vraví: „jedným okom slnce plače a druhým sa smeje!" Nepíšete mi a to ma znepokojuje. Dnes som bol na lekárskej prehliadke (predtým mi chemicky preskúmali spútum i krv!) a Vilko sa ma pýtal, či ma niečo nerozčuľuje, lebo vraj stopy vzrušenia vidno na krvi... Mám o Tvoje zdravie strach, ktorý sa zväčšuje tým, že mi nič nepíšete. Buďte pilnejší, aspoň 2 karotky do týždňa udržať riadne kontakt. Ináč moja liečba, podľa röntgenického skúmania, postupuje riadne a s prospechom k uzdraveniu. Dvorský začiatkom budúceho mesiaca už asi pôjde domov, hoci vraj krv tiež nemá zasa celkom v poriadku... a chceli by ho tu držať ešte dlhšie. Objíma Vás Oťo - Vlado

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec - v deň Sv. Václava. 28/IX.934

Milá Vierka, myslím, už som Ti zdelil, že som písal Dr. Dérerovi. Napísal som to tak od srdca a viacej vo familiárnom ako oficiálnom slohu, azda to urýchli vec. Poslal, či pripojil som aj našu terajšiu martinskú adresu, ale som poznamenal, že sa budem musieť ešte mesiace liečiť a veľmi šetriť atď. - Dnes ma prekvapil pán prof. Obrcian z Kežmarku aj s manželkou. Je z neďalekých Matejoviec, veľmi pekne hovorí slovensky, veru som nezbadal, že je rodená Nemka. Driečne žieňa. Urobili si výlet na Hrebienok a čakali v Smokovci na svojich, tesťa a švagrinú... Dozvedeli sa od riad. Ondreja Devečku, že som tu... Prechádzali sme sa spolu do príchodu električky, s ktorou prišli ich spoluvýletníci. Spomínali sme Čika Šimu a jeho hradný hostinček nad morom v Novom Vinodole, kde sme spolu (i s Ďorďom Kolanovom) trávili krásne večere pri nádhernej tureckej káve. Myslím, že sa ešte pamätáte na tie milé besedy na brale v mäkkej južnej noci... Premeny počasia zle účinkovali na mňa, ale už je zasa všetko v poriadku... Pani Dvorská si prišla pre muža. Cestujú domov v nedeľu... Ostanem sám, predbežne mi nepridelia nikoho. Objíma Vás Oťo

PÍŠTE!

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 29.IX. 934

Drahá Vierka, čakám od Vás denne nejaké písemko, ale ste akísi skúpi a to ma znepokojuje, lebo o Tvojom zdravotnom stave by som predsa rád mal častejšie zvesti. V ich nedostatku neostáva iné, ako nejaké úzkostlivejšie myšlienky na Vás a menovite na Teba. Navzdor tomu však jednako sa úfam, že to s Tebou zdravotne nie je horšie a chcem veriť, že Ti už lekár natrafil na blahodárne účinkujúci liek... Dnes bolo u nás „veľké balenie", lebo zajtra odchodí môj spoluobyvateľ Dvorský, predbežne - tak mi vravel Vilko - asi ostanem sám, čo mi je vítané, lebo potrebujem väčší pokoj, aby som román dokončiť mohol. Jednako sa to tu len s prekážkami pracuje, lebo ak mám presne dodržať predpisy kúry, nesmiem sa veľmi rozšvungovať pri práci, zbadal som totiž už viac ráz, že pri väčšom napätí a vzrušení mysle vždy sa mi trošku zvýši aj temperatúra. S prechádzkami je to tiež háklivé, nesmiem veľa chodiť; nuž robím to tak, že po piatej idem na hodinu von. Predobedom ležím, popoludní tiež.

Nezabúdajte na mňa, prosím a prihlasujte sa častejšie, hoci aj karotkou, ako to aj ja robím. Odo mňa máte každodennú zvesť, kdežto ja od Vás len veľmi nepravidelnú... Objíma Vás - Váš Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 30.IX. 934

Milá Vierka, dnes bolo naozaj veľkolepé ráno: Lomnický štít ako antracitový kryštál, Kráľova hoľa dymila zrána ako posvätná Fudžijama, potom sa vrcholec očistil, a len na úpätí sa stlalo pásmo hmiel, povetrie naozaj veľkolepé, že ho človek dychtivo hltal; Kvetov, hoci už uvädajú (lebo už boli mrazy), máme hojnosť. Ležal som celé doobedie na balkóne, hľadel na jasný azúr neba, na kvety, ktoré vykúkajú z balkóna nad mojou hlavou, chvíľami som čítal Axel Muntheho „Knihu o živote a smrti" (hlbokou životnou filozofiou presýtenú históriu St. Michele na Capri) a chvíľami som sníval, ale nespal... Na Tatrách ešte niet snehu a je naozaj nádherná jeseň.

Dnes ráno odcestovali Dvorskovci, odprevadil som ich ku elektr. stanici... Včera prišla Olinka Šimková... Po obede a večery vždy s nimi sedím... Dnes popoludní som bol u Vilovcov na čiernej káve... Olinka šla aj s ostatnými na malý výlet na Hrebienok, len tak na obrátenie, lebo cestuje o pol 5 h. domov. Vravela mi, aby som - ak chcem - poslal lístok, vraj Ti ho odovzdá. Chopil som sa teda príležitosti a posielam aj snímky , ktoré robil Gusto Dvorský. - Snímky odložte! Píšte častejšie! Objíma Vás - Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 4.X. 934

Milá Vierinka, včera som Ti poslal len pár riadkov, lebo som predobedom i navzdor vetru chcel využiť dobré, čisté, chutné povetrie, čo sa mi dokonale nepodarilo, lebo vietor sa vystupňoval až na víchor, temer mi odtrhnul na verande plátennú záclonu (ako nejaký uragán lodnú plachtu na rozbúrenom Atlantiku), ba napokon ma prinútil utiahnuť sa do izbičky na diván, na ktorom som, cez otvorené dvere nežne ovievaný, preležal, čítajúc Axel Muntheho históriu St. Michele, až do pol jednej. - S Vilovým dovolením o pol druhej popoludní s Ľudom Ondrejovom išiel som električkou vrátiť návštevu trom „námorníkom" ku Štrbskému plesu, do sídla Hotel Móryho, ležiaceho od Štr. Plesa na 10 minút a od elektr. zastávky (Nové Štr. Pleso) na 200 m. - Naši „námorníci" boli práve na pláži „len" 13 m hlbokého jazierka a vylievali z dvoch ohromných dvojveslových člnov oblačnú vodu, ktorou nás oblažil včerajší dáždik. Zaspieval som námornícku hymnu: „Hor sa, plavci, na palubu poďme, odchodu sa blíži hodina atď.", potom som zarecitoval svoju dalmatínsku baladu o námorníkoch a sadnúc do člna Zola Palugyayho, ktorý sa z maliara premenil na veslára, kým Ľudo s Milošom Bazovským zaujali druhú loďku, vyplávali sme na „šíre hlboké vody", na druhom brehu vynorila sa z lesa mohutná postava Karla Rypáčka, obťažili sme jeho váhou čln a krásne veslujúc (ja ovšem nie) potulovali sme sa v úplne tichom ovzduší, (napodiv tuná už vetra vôbec nebolo) asi hodinu. Potom sme si u Móryho (ktorý mal včera svadbu, ženil sa druhý raz; Komponista si vzal opernú speváčku!) v hotelovom byte našich výtvarníkov prezreli nádhernú zbierku tatr. pastelov (naozaj prvotriedne veci) a po olovrante pri praskotavom ohníku z voňavého tatr. dreva, odišli sme o 6. h. na stanicu. Predtým „námorníci" s umeleckou korisťou na chrbtoch vykročili smerom ku Štrbe (za hodinu boli už dolu pri vlaku), Rypáček vygravitoval po našom odjazde do hotela Kriváň ku Starému Štrb. Plesu a my sme sa mocou elektromagnetizmu skotúľali z tichej kotliny do veterného Smokovca. Spal som ako zabitý do 8. h. rána. - Zúfalý som, že nepíšete! Objíma Vás Oťo - Voloďa.

Moju tatranskú korešpondenciu odkladaj, prosím, budem ju potrebovať.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 6/X. 934

Milá Vierka, mám Vašu fotografiu na nočnom stolíku, často na ňu hľadím, lebo Vaše tvrdošijné mlčanie je mi často neznesiteľné; človek si nevie dobre vysvetliť jeho príčinu; obrazotvornosť pracuje, hádže rozličnými, hoci snáď aj neopodstatnenými, predpokladmi a predstavami a je z toho hotové utrpenie, ktoré by snáď - keby bolo istoty - aj vystať mohlo a vystalo by prirodzene vtedy, keby ste častejšie písali, ale Vy hrozne tvrdo mlčíte a mlčíte a mojich prosieb so vôbec nevšímate. Stačila by karotka s niekoľkými milými riadkami! Či sa jej dočkám? Či ma ešte dlho necháte v neistote a trápení sa o Vás?

Ako som Ti písal, už dosť riadne pracujem, hoci ak mám dodržať predpísanú kúru, robota ide zavše s prekážkami, lebo pri chorobe môjho rázu trpieva i duša, čo treba tiež premáhať, aby neupadalo telo, ale hlavu mám jednako jasnejšiu a bystrejšiu ako predtým. Odpíš mi podrobne, koľko posťahovali na strižku, obrátim sa na generál. biskupa, aby zakročil u Kraj. úradu. Ani ten §§ vládneho nariadenia si mi neposlala. Vrelo Vás objíma Váš Oťo-Vlado.

Po utešených a potom veterných dňoch - zasa hmla.

 


 

Emilovi Boleslavovi Lukáčovi

/9.X.1934/

Drahý Emil, človek sa kolíše (- bala sem, bala tam) na vlnách zdravotnej neistoty, hoci aj pribral na váhe 11 kg, stále visí nad hlavou Damoklov meč, čo bude v budúcnosti, hoci už má toľko sily, že zalezie do Polianky, ba hoci až pod Obrovský vodopád... Teraz je zradné počasie (hmlistá jeseň) a bárs je chladno, slnce však má bodavé a nebezpečné lúče, preto sa im treba vyhýbať, lebo sú možnosti prekvapujúceho krvácania u všetkých aj u najsilnejších a pomerne už zotavených, ku ktorým aj ja patrím... Treba užívať calcium laeticum, a dľa možnosti čím viacej a s čím väčšou chuťou jesť a ležať, ležať a zasa ležať aspoň 6 h. denne na balkóne na čerstvom vzduchu... Minulú sobotu som bol s Rypáčkom u Pullmanovcov pri Štrb. plese, poslali sme pozdrav už ženatému Jankovi Smrekovi... Mášenke umrel otecko, bola u nás včera... cestuje do Martina na pohreb. Preložili jej básne do maďarčiny... S prekladom Adyho básne (proti tvrdeniu, že sa to nedá dobre urobiť) vyhral som od Palugyaiho tatranský obraz (krajinku)... Bol tu (pri Novom Štrb. plese) aj Moľo Bazovský. S Palugyaym budú mať v Brat. výstavu s veľkými prekážkami, ponáhľam sa dokončiť Jókaiho... Už som tým aj značne znervóznel... Ale sanatoriálny poriadok je prísny... liekov sto a sto... Písali mi od Melantricha... Porto Bello vyúčtovali ako predplatok na minulý rok a „V predvečer" na tento... Dobre! Flikujem a látam to zhumpľované zdravie ako sa dá... Dávaj si naň dobrý pozor! Čakám sľúbený list! Teším sa mu vopred. Prečo mi Ondro Kostolný neodpovedá na kartu? Zdraví a objíma Ťa Tvoj Vlado

P.S.

Prosím Ťa zastaň sa ma v Akadémii; práca je draho vykúpená, temer s ohrozením zdravia a života... Neviete, čo je to?! Mám veľa starostí aj s rodinou a to starostí smutných...

 


 

Zore Royovej

Nový Smokovec 13.X. 1934

Milá Zorka, ak stihneš, napíš mi, prosím Ťa, pár riadkov, hoci ceruzkou na karotku. Bolo zlé počasie. Včera tak pršalo, že nebolo hodno ani nos vystrčiť z búdy, proboval som ležať na balkóne, ale ma to odohnalo a musel som ležať na pohovke pri otvorených dverách. - Na končiaroch sa už zjavil prvý sneh, len taký poprášok síce, ako keď šišku posýpeš cukrom, ale už začína zimou voňať van vetra, ktorý i dnes fúka, hoci je jasnejšie a neprší. Popoludní bolo i slniečko. Povedz mamičke, že tie §§ - už mám, nech mi len pošle tie strižky, aby som mohol písať ujovi Neckárovi do Prešova (bytné). Navštívi Vás (alebo už i navštívil) p. Ondrejov-Mistrík. Ináč mám sa obstojne, chyba je, že nesmiem veľa pracovať. Ujo Šimko ma od toho odrádza, dovoľuje len 2, najviacej 3 hodiny roboty, čo je veru málo. Ale aká pomoc! Udalosti posledných dní ma vzrušili. Každý priateľ Juhoslovanov a mieru musel stŕpnuť a zhroziť sa nad desným činom zbabelých synov tmy. Objíma Vás Oťo - Vlado

Ivanom milovaný a obdivovaný Petrík Karadjordjević je už kráľom!

 


 

Viere Royovej

Milá Vierka, človek má plnú hruď rozličných citov, ktoré by rád dostal na papier v umeleckej forme, ale sa mi to akosi nedarí a okrem prekladateľskej práce nenapísal som nič pôvodného; mám 2-3 fragmenty, ale tie tuším ostanú len troskovými pokusmi niečoho, čo by malo výjsť spod pera umelca, ale nevychodí... to preto je zavše i stesk v ubolenej duši... Cítim samotu, osamelosť a keby sa priatelia z redakčného kruhu Slov. smerov nehlásili častejšie (Lukáč, Kostolný atď.) a nepovzbudzovali ma, vari by som celkom zamrzol. Minule ma požiadali z redakcie „Politiky" (ale nie slovenskej), aby som im napísal niečo o Braxatorisovi-Sládkovičovom. Urobil som to, ale i to je všetko taká smutná robota rozpomienková. „Politiku" rediguje dr. Ruhmann s druhmi, je to mesačník. Huškovi som písal a žiadal som ho, skončiť tú vec. Úfam sa, že to urobí... Ak nie, tak to bude len znak úplnej bezcitnosti rozličných podnikov vydavateľských, ktoré sa o osud literáta voskrz nestarajú. Dnes je krásne, ale veľmi veterno, povetrie znamenité, na končiaroch zase viacej snehu ako bolo. Je nedeľa bez nedeľnej nálady! Objíma Vás Váš Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 16.X. 934

Drahá Vierka, divno mi to prichodí, že ste sa pred Mistríkom ponosovali, že nepíšem, kdežto skutočnosť je tá, že ja píšem veľmi často, až na nepatrnú výnimku, temer každý deň, kdežto Vy - súc zaujatí - nestihnete a zriedkavejšie sa ozývate! No nič, nevadí! Dorozumieme sa aj tak, vysvetľujem si Vašu poznámku len ako prejav láskavoj starostlivosti, ktorá o mňa neustále pečuje a je so mnou v duchu... Pen.-ze prídu, len prosím ešte trošku trpezlivosti. - Pre zlé počasie pár dní som nebol

na prechádzke, cíti to môj apetít. Pošli mi prosím Ťa dosť hrubú knihu s bielou obálkou a čiernymi fabrickými komínmi, ktorej autorom je Janko Pálka. Je v nej venovanie pôvodcu. Potrebujem ju veľmi!

Objíma Vás Váš Oťo - Vlado.

Pred pár dňami prišiel sem na liečbu muž ml. Marty Bodickej, podplukovník Škerl. Fajn človek!

 


 

Zore Royovej

N.S. 18.X. 934

Drahá Zorička, ďakujem Vám srdečne všetkým za dlhé listy. Odpoviem na všetko, len toľko Vám chcem v náhlosti napísať, aby ste sa o mapu nestarali, dostanete ju obratom od p. Trávnička zo Žiliny. Ale aj Vy mi musíte niečo urobiť, ale veľmi obratne a obratom. Pošlite mi, prosím, ten zväzok básní „Keď miznú hmly", v ktorom je na konci báseň

k „Sviatku slobody". Najlepšie bude, keď mi pošlete všetky štyri zväzky mojich básní. Teda všetky : Rosou a tŕním, Keď miznú hmly, Peruťou sudba máva, Cez závoj. Obratne a obratom! Vec je súrna! Povedz mamičke, aby mi poslala presný opis strižkov: august, sept., okt. 1934. Chcem písať ujovi Neckárovi a bez toho sa nemôžem hnúť. Chvála Bohu, mrzne. Vzduch je nádherný, cítim sa v ňom dobre! Buďte zdraví. - Objíma Vás - Oťo - Vlado

 


 

Viere Royovej

N.S. 29.X. 934

Drahá Vierka, včera (28-ho) sme mali aj my v kine veľkú slávnosť, na ktorej som aj ja recitoval svoju báseň, ktorú včera večer Borodáčová-Országhová recitovala na slávnosti v Bratislave, ktorá bola rozhlasovaná rádiovým signálom. Vyšla v nedeľnom čísle Denníka - nová vec, ktorá mala pekný úspech. Predsa niečo a jednako len nejako aj ten chorý človek môže účasť brať na živote a ovplyvňovať ho svojimi myšlienkami a citmi. Tu zavládli zasa hmly. Dobre sa majte! Srdečne zdraví a objíma Vás Váš Oťo - Vlado. Žalúdok je už celkom v poriadku

 


 

Viere Royovej

N.S. 30.X. 934

Drahé duše,

v duchu s Vami. Boh pomáhaj. Neckár zariadi vec. Zajtra viac. Objíma Vlado

Trpím pre Vás úzkosti. Píšte obratom. Čo lekár?

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 1.XI. 934; Na Dušičky

Drahá Vierka, dnes si pripomínam starého otecka Horvátha, babičku Horváthovú, otecka Švehlu, st. mamičku Ľudmilu, ľudomilnú i milú, vzornú, láskavú, nezapomenuteľnú, nežnú tetu Idu, trpiteľku a pomocnicu Vajanského, neohrozeného bojovníka, ktorý má pred Maticou nepodarenú sochu. Svojho otca a svoju mať... Spomínam a som v duchu s Vami... Prší jednotvárne, od rána bola stále tma! Príroda smúti tiež! Píšte ako sa máte?! Nepíšete a to ma mučí! - Pracujem. Písal som aj Valáškovi ... Neckárovi a do Bratislavy... veci prídu s istotou do úplnej rovnováhy. Neslobodno tratiť trpezlivosť. Boh pomôže! Objíma Vás - Oťo - Vlado.

 


 

Zore a Ivanovi Royovcom

Nový Smokovec 3.XI. 934

Drahá Zorička, milý Ivanko, zlatá mamička, píšte mi, ako sa máte; už dni o Vás nechyrovať. Aj ja som mal nádchu, ale mi šťastlivo prešla.

Na končiaroch bol sneh, ale v teplom a hmlistom počasí zmizol... Teraz sú už naše vrchy zasa biele, minulú noc bol mráz, noc bola hviezdnatá a jasná, dnes je obloha bez mráčika, už zasa vidím pred sebou Kráľovu hoľu v plnej slnečnej kráse i striebornú stuhu rozvodneného Popradu. - Pilne pracujem! Boh Vás chráň od zlého. Objíma Vás: Váš Oťo - Voloďa

 


 

Ivanovi Royovi

N.S. 4.XI. 934

Zlaťáci! Sapelóde, sapelóde! Potrebovali ste, študáci, atlas, nemali ste ho, hrozila Vám preto v škole pokuta. Žejó?! Kvílilo sa teda, samosebou, žejó?! Oťo - spisovateľ a ujo nakladateľ (v Žiline) samozrejme sa postarali o to, aby vystal výprask v škole. Bolo to ináč celkom prirodzené, lebo jeden je Slovák a druhý Čech a tak spoločnými silami ČS docielili želaného výsledku. Roj zabzučal nad „Trávníčkom" a vec bola v poriadku. Sapelóde, Ivčíku! Ale co to dělá budoucí spravodaj některé tlačové kanceláře, že na tatínkův dotaz, zdali obdržel žádanou věc, pro kterou se musel potit nad dlouhým příspěvkem pro noviny, kvůli zaokrytí koupné ceny toho atlasu - neodpovídá třebaže kratičkým, ale výrazným „áno", ale v posledním psaní mlčí o věci, jakoby nic. Milý kluku, takhle se z Tebe nestane hbitý zpravodaj v době aera a radiové telegrafie. Jaká je to vojenská disciplína, jaká námořnícká dochvilnost?! Přečtěte si, ale jistě dnešní nedělní číslo Slov. Deníku. Besednicu „Dvaja slov. maliari a Tatry". A příště obratem! Zdraví - Oťo.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 6.XI. 934

Zlaté duše, ďakujem za košovú zásielku, vec si prvotriedne riešila; veľmi dobre si mi urobila s tými kožušinami, už som ich na balkóne zvrchovane potreboval. Vyležal som v nich odpoludňajší turnus a vrele som si ich pochvaľoval a prirodzene v duchu chválil aj Teba za láskavosť. - List som dostal a naozaj nemôžem za to, že sa tie veci tak ťažko riešia, hoci som hneď expresne zakročil na celej čiare, naozaj nemôžem za nič. Som presvedčený, že všetko príde do žiadúcej koľaje, len ešte vyčkať trochu. Ráč mi bezodkladne poslať výpis - tak, ako som to minule žiadal - celého árendového lajstra, bez neho sa nemôžem hnúť. Je to naozaj poburujúce, čo tí ľudia robia. Uznám Tvoje ťažké položenie, ale veci, o ktorých hrôzyplne píšeš by nič nepomohli. Preto sa upokoj, ja ešte raz hneď nasadím všetky páky, aby som upravenie pomerov urýchlil. - Nemôžem za svoju povahu, ale list ma veľmi rozrušil. Ja mám svedomie čisté, ale ľudia sú bez súcitu a sobci prvotriedne cynickí. Ale nijaké zúfanie nepomôže, iba rozumné a cieľavedomé jednanie. - Ďakujem za list, najbližšie naň obšírne odpoviem. Teraz práve toľko, aby si vedela, že som veci i list dostal a že hneď reagujem.

Objíma Oťo - Vlado.

 


 

Zore Royovej

N. Smokovec 8.XI. 934

Milá Zorka, dostal som práve čestný výtisk, ministrom schválenej čítanky pre jednoročné učebné kurzy pri meštianskych školách slovenských, do ktorej som aj ja v hojnej miere prispel svojimi prekladmi (prózou i veršom). Ak by ste túto knihu „Vernosť" (IV. diel) aj Vy potrebovali (mám viazaný výtisk za 28 Kč.) poslal by som Ti ju; je veľmi pekná, siaha temer na 300 strán. Nuž odpíš mi, a keď ju celú prečítam, pošlem Ti ju; azda Ti tým, vlastne obidvom, urobím malú radosť. Som načisto zaujatý kúrou a prácou, že predbežne nestihnem napísať mamičke sľúbený dlhší list. Prosím ju, keby bola taká dobrá a poslala mi tie presné zoznamy árendových poplatkov, aby som už konečne poriadok urobiť mohol. - Predvčerom tu bola na aute Máňa Markovičová-Lacková z Lipt. Sv. Mikuláša. Navštívila ma. A zaujímala sa o Vás, ako sa máte, aby sme ich vraj raz navštívili. - Srdečne Vás všetkých objímam a som Váš - Oťo - Vlado

Odpíš mi, kde a čo recitovali z mojich básní 28. okt. u Vás!?

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 11.XI. /1/934. Nedeľa

„A jsou jen vroucná přání,

druh pro druha jež má,

dříme, co nemá stání, tvá úzkost, úzkost má...

„Housle a xxxx" od St. Hanuša

Duša zlatá, včera som nepísal, ani nebolo o čom; dnes vlastne zasa niet o čom (myslím na zovnútroný svet, hoci aj ten núka materiál), lebo u mňa sa jeden deň podobá druhému ako vajce k vajcu (hoci aj to nie je celkom pravda, veď nejaké zmeny a odchýlky sú vždy). Myslím to tak, že niet väčších, významnejších, zaujímavejších udalostí, o ktorých by som mohol písať. Už tri dni veje fön, južný vietor, ktorý veľmi dráždi nervy, cítime to všetci, hoci je povetrie aj čisté, takže slobodným okom vidím jazierka, ktoré urobil rozvodnený Poprad. Sedím doma, ležím, pracujem a niekedy aj - trpím, zvlášť keď je ten „fön", vteda mám vzrušené nervy, ale hlavná vec je, že človek netratí nádej. Bol som na prehliadke, výsledok obstojný, takže pred Vianocami, asi 22. prídem domov. Uvidíme, ako to bude so mnou doma, pri dodržiavaní predpisov. Budem sa musieť vraj šetriť... Práve bola u mňa Dr. Henschová a poklopkajúc na dvere, povedala: Dobre vyzeráte, unberufen! ...Teda tak... Neckárovi som sa poďakoval a sľúbil som, že keď mi vyhľadáš, tie žiadané dokumenty, pošlem mu ich hneď. Tak prosím o ne čím skôr! Ako vidíš, hľadím s Vami udržať nepretržitý kontakt. - Notár Smetana mi sľúbil predvolať si arendátorov a vyšetriť, či zaplatili árendu a komu! - Prosil som seniorsky i biskupský úrad o zakročenie ohľadom tej obstávky, lebo už vznikol preplatok. Robím, čo môžem! - Objíma Vás Oťo - Vlado.

 


 

Viere Royovej

N.S. 16. XI. 934

Milá Vierka, neviem o tom nič, že by u nás bol niekto É. - Toľko je pravda, že ml. R. v sanitnom aute zaviezli domov, lebo bol veľmi slabý pre srdečnú vadu, ktorá zaťažovala jeho pľúcny neduh a tunajšie podnebie pre neho bolo, tuším, priostré. Čo sa mňa týka, predpisy dodržujem a budem ich dodržiavať aj doma, to je jediná cesta k úplnému vybŕdnutiu z neutešeného závozu, v ktorom som sa ocitol. Len by som si prial, aby som mohol viacej pracovať; dá Boh, že aj to bude. Ale stal som sa hodne citovým, čo je v dnešnej dobe nie móda.

Ako sa má baťko Škultéty? Snívalo sa mi, že je chorý. Karhal ma pre niečo a zazlieval mi niečo, už ani neviem čo! Nezabudni mi napísať, ako sa má? - O tom, o čom si mi písala, uvažoval som aj sám, robím a budem robiť, čo sa dá! Objíma Vás - Oťo.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 21. XI. 934

Milá Vierka, u nás je už biely svet, ale len od dvoch dní; máme už trochu snehu i mrazu. Zvedavý som, ako je to u nás doma. O mesiac už sa budem chystať na cestu do Martina. Od zajtra už začnem počítať zrovna dni ako študent, ktorý má ísť domov na Vianoce. Teším sa na Vás z tej duše, lebo Vás už veľmi postrádam. Myslím, že ste tú učebnicu dostali!? - Poslal som Ti aj tú potvrdenku, svedčiacu o tom, že ľudia árendu družstvu zaplatili. Pošli mi ju, ak by som ju náhodou potreboval. Objíma Vás - Váš oddaný Oťo.

 


 

Viere Royovej

N.S. 23.XI. 934

Drahé duše, dnes bol Rudkov pohreb... 66 rokov! Keby som aspoň toľko dožiť mohol! - Ani nie natoľko kvôli sebe - hoci aj to, veď žiť je dobre - ale kvôli Vám. - Pracujem síce, ale mi to ide dosť pomaly, musím držať značné pauzy, ale jednako to len akosi napreduje. Chvála Bohu, že aspoň duša a duch fungujú ako treba. Prihlasujem sa čo len týmito krátkymi riadkami. Rád by som už bol medzi Vami čím skôr. Objíma: Oťo

 


 

Viere Royovej

N.S. - 24.XI. 934

Milí, vychutnávam už mrazivejší vzduch, hoci niekedy, keď slniečko roztopí sneh, stáva sa i vlhkým, alebo i hmlistým; ale sneh sa už zo dňa na deň vždy väčšmi stabilizuje na horách, pribúda ho. Nastane čoskoro pravá zima. Na tenisovom ihrisku už idú robiť klzisko. Ku „FIS", vlastne ku svetovým závodom, ktoré budú vo februári budúceho roku pri mostíku nad Štrb. Plesom, ku závodom lyžiarskym čakajú tuná spústu hostí zo všetkých strán sveta. - Čo nepíšete?! - Pomaly pracujem, hoci aj veľkú čiastku dňa preležím. - Objíma Vás Oťo

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 29.XI. 934

Zlaté duše, dnes ujec Vlado splnil v liste daný sľub a prišiel ráno 8,18 do Starého Smokovca. Bol som mu oproti. Išli sme potom na prechádzku. Ukázal som mu tu všetky pozoruhodnosti. Potom sme besedovali do pol 11-ej v sanatóriu. Bol veľmi milý a rodinný. Prirodzene som mu poďakoval a vraveli sme aj o Vladovi- vyslancovi, ktorého navštívi vraj po tieto dni na „partičku" v Piešťanoch. Píšem mu dnes, prišiel som aj sám - ináč vďaka za upozornenie - na myšlienku, poďakovať mu za zásielku. Oľga cestovala na návštevu do Ameriky a tak je tu sám, býva v Palace Thermia. - Ohľadom tej krvi nemaj strach, lebo to nie je také zlé. Po 2-3 mesiacoch pobytu doma sa zase vrátim ešte sem asi na pol roka, upevniť zdravie. Budeme aspoň nejaký čas zasa spolu. Tých 1 000 di(nárov), vravel ujec, že dostaneme, stará sa o to Lajo Černo, ktorý je už 2 roky v prezídiu Minister. rady v Prahe. Radil mi - ukázal som mu dokumenty, dekrét a ustálenie penz. ústavu - aby som písal Lackovi do Brat., okrem Neckára zakročí aj on, aby sa to vytiahlo na tých navrhnutých pôvodných 13 000 Kč. Ujec vravel, že som si zaslúžil vraj byť tam, kde nie som, a nie je to vraj v poriadku, že nie som tam. Čo sa týka nafúkanosti toho pána ... za ňou duní len prázdnota. Na budúce si podám i na hlavný úrad prosbu. Dostanem vraj. Objíma Vás Oťo - Vlado

Popoludní ma vraj príde navštíviť Horňanský.

 


 

Viere Royovej

Nový Smokovec 30.XI. 34

Drahá Vierka, po odchode uja Vlada bol ma popoludní navštíviť Dr. Hornyánszky s lic. Fizélym . Potom išli autom ďalej ku Štrb. Plesu, vidieť krásny kraj. Dajú Ťa, i deti, srdečne pozdravovať. Po nich, asi o pol hodiny, prišiel Boor a senior Bobál, posledný sa chcel poradiť s lekárom, či by sem nemohol poslať svoju 20 r. dcéru. - Umožnil som mu, aby sa mohol rozprávať s Vilkom. Boor mi vravel, že Malvína mala hnisavú angínu, v čom zase utrpela na krehkom zdraví i váhe atď. - O 3 h. odcestovali zasa autom napred do Lomnice, lebo mali podporovňové zasadnutie. - Vladovi Hurbanovi som písal do Piešťan, Olinke Nedobrej-Delingovej už prv. -

Objíma Vás - Oťo



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.