Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Poézia LAUČEK, DANIEL ZÁBOJ (1846-1911)

LAUČEK, DANIEL ZÁBOJ (1846-1911)

Tlačiť
Obsah článku
LAUČEK, DANIEL ZÁBOJ (1846-1911)
Dumka Krivánska
Búra
Celý článok
Pochádzal z Rimavskej Píly v Gemeri, narodil sa v rodine evanjelického farára, študoval v Banskej Bystrici, Levoči, Prešove a v Rostocku (Nemecko). Po záverečnej skúške roku 1875 mu uhorské cirkevné vrchnosti pre obvinenie z panslavizmu nedali súhlas na vykonávanie funkcie kňaza v rodisku. V rokoch 1881 až 1885 sa venoval literárnej činnosti. Keďže doma nemal žiadne existenčné možnosti, odišiel do Nemecka, kde v rokoch 1885 až 1893 pôsobil ako kňaz medzi Lužickými Srbmi v obci Luppe pri Neschwitz. Roku 1893 sa vysťahoval do USA, kde žil najprv v Mineapolise a neskôr až do smrti ako evanjelický farár v Nanticoke. Debutoval počas štúdia na lýceu v Levoči ako básnik a prozaik adaptáciami ľudových rozprávok, postupne prechádzal k žánru didaktickej poézie a humoresky, neskôr sa zúčastnil aktivít okolo almanachu Napred. Verejnosti sa predstavil najmä ako dramatik. Tematicky ho zaujali dejiny Slovanov, osobitne epocha raného stredoveku a odboj Bulharov proti Turkom. Nepriaznivé podmienky vo vlasti mu neumožnili plne rozvinúť svoj talent. Po odchode do cudziny, kde strávil posledných 26 rokov života, sa literárne odmlčal. Prostredie jeho detstva a mladosti (aj pokus jeho otca prinútiť odbojného syna študovať na lýceu v Kežmarku) v Rimavskej Píle opísala Terézia Vansová v knihách Danko a Janko a Ján Vansa.

 


1. DUMKA KRIVÁNSKA

Vravela mamka: „Tento velikán
Žulový, mrakom ovenčený Kriváň,
Jednako voždy na rod sa díval,
Nech akékoľvek časy zažíval.

Jednako bdelo Kriváňa čelo,
Či sa nad rodom nebo zaskvelo,
Či búra vzošla, blesk sa rumenil,
On svoje čelo nikdy nezmenil!" -

Pohliadnul šuhaj mladý na Kriváň,
Uzrel, jak zora venčila mu skráň,
V srdci sa juna tajný cit spenil,
Zovreli ňadrá, zrak sa splamenil.

A slza vrelá kanula na tvár...
Tak sa ľúbila mu tá nebies žiar,
Čo sa po takom čele rumení,
Čo sa so šťastím rodu nemení.

In: Orol, XI, 1880, s. 83

 


2. BÚRA

Na Tatry sa valia mraky,
Čierne chmáry a oblaky :
Útokom sa prudkým roja,
A tie Tatry - pevne stoja.

Mrákav` čierna desne duní,
Víchre hrozia i perúny :
Víchre hrozia i zavyjú
Tatry čiernou tmou zakryjú.
A z tej divá trieska búra -
Zdá sa, Tatry že rozbúra,
Z mrakov ohňa kypia strely,
Hrom za hromom sa chumelí.

Hrom za hromom sa chumelí,
Až búr všetky vrhne strely.
Potom zmizne, pominie mrak:
Tatry stoja voždy jednak!

In: Orol, XI, 1880, s. 83

 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.