Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

KUKUČÍN, MARTIN (1860-1928)

Tlačiť
Obsah článku
KUKUČÍN, MARTIN (1860-1928)
Závažné skúsenosti
Celý článok
Prozaik, lekár. Pochádzal z oravskej Jasenovej, gymnázium navštevoval v Revúcej, po zatvorení slovenských gymnázií (1874) pôsobil ako učiteľ v rodnej obci. Posledný ročník absolvoval v Šoproni, kde aj zmaturoval. Medicínu študoval v Prahe za veľmi ťažkých existenčných podmienok. Bol aktívnym členom pražského slovenského spolku Detvan. Po skončení štúdií mal však na krku toľko dlhov, až sa mu z toho krútila hlava (podľa jeho vlastných slov). Rád by bol ostal na Slovensku, strašne po tom túžil, ale musel si dať do poriadku finančné záležitosti. Preto prijal výhodnú ponuku spriatelených bratov Didolićovcov a stal sa lekárom v Selciach na ostrove Brač. Vypisoval listy priateľom na Slovensko so žiadosťou o zistenie možností miesta lekára doma. Ale nič sa nenašlo. Medzitým sa oženil s Pericou Didolićovou, ale pomery sa skomplikovali aj na Brači a tak 2.júna 1907 sadá s Pericou na loď do Južnej Ameriky a  odcestoval medzi chorvátskych vysťahovalcov do Punta Arenas v Chile, ktoré leží na najjužnejšom cípe amerického kontinentu, kde pôsobil ako lekár. Do prístavu odprevádzal Bencúrovcov celý ostrov. Rok predtým, v marci 1906, akoby vytušil jeho nepokoj a budúce úmysly a priam prorocky ho pozdravil básňou Kukučínovi Pavol Országh Hviezdoslav:
Ach, hej, veď sťa vyhnanec si temer musel z domoviny. / Naša bieda vyhnala Ťa! Ona, ktorá šírym svetom / po kŕdľoch až, sťaby vtáčkov, rozptyľuje Tatier deti, / za hranice, za oceán... / Ona, jejž sme v krutú metlu i my vplietli nejeden prút, / krátkozrakí, úzkoprsí, neznajúci hodnôt vyšších, / na chlieb sa len jednajúci, hmotári preň, preň i sebci... / Nezanevri avšak na nás, už i pre ľud, ktorý zrejme / neprehrešil sa tu v ničom; aspoň pre ten nehnevaj sa, / nepomsti sa odmlčaním - / nezabúdaj, nezabúdaj! / - No a teraz, maj sa dobre, Kukučíne. Pozdrav Pán Boh!"
Stále túžil po Slovensku. Vrátil sa až po národnom oslobodení. Privítanie bolo slávne - ale potom nastala hlboká dezilúzia. Za tridsať rokov, ktoré prežil mimo domova, sa všetko zmenilo a on si nikde nenachádzal miesto. Nikde nebol doma. Nakoniec sa usadil v chorvátskom kúpeľnom mestečku Lipiku. Ale v lete 1927 prišiel na Slovensko sám a precestoval ho inkognito celé krížom krážom. Mal z tých ciest ohromnú radosť, akoby bol našiel stratený domov a seba samého v ňom. Bolo mu tak dobre, že sa rozhodol na budúci rok prísť znovu. Pri tejto príležitosti navštívil aj Tatry. Zomrel nečakane o rok neskôr na zápal pľúc v nemocnici v Pakraci. Jeho telesné pozostatky boli prevezené na Národný cintorín do Martina. Vtedy ho básňou Mať žehná privítal Martin Rázus:
„Z diaľ ideš, z diaľ, / kde vzals´ čo život dal, / keď doma neprial - leda biedy. / Z diaľ ideš - nemý - naposledy: / stroj hučí... hučí... hrčia kolá.../ Hoj, Kukučíne, / Mať volá - volá! // Čuješ? To slovenský je diel, / ten hlas ti neraz v duši znel, / rval srdce, čo vždy túžbou hynie, / či na Brači, či v Argentíne. / A dnes bys´ nečul? Trpkosť dáka? / Hoj, Kukučíne, / Mať čaká - čaká! // Slovíčko čaká - slovko, drahý, / na vyschlé pery trochu vlahy. / Radosti dosť - i žalôb v stínu / a nehneš hlavy spod vavrínu, / kol´ teba rod, jak kŕdle vtáče.../ Hoj, Kukučíne, / Mať plače - plače!! // Inak som chcela - ale čo ja?? / - Nuž prišiels´ jednak? V zátiš boja? / Poď v náruč, zastriem hôr ťa chvojím, / a budeš mojím, večne mojím: / spi sladko, duša uhnetená!! / Hoj, Kukučíne, / Zem slovenská ti žehná - žehná!!!"


 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.