Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Poézia KRČMÉRY, ŠTEFAN (1892-1955) - Strana 4

KRČMÉRY, ŠTEFAN (1892-1955) - Strana 4

Tlačiť
Obsah článku
KRČMÉRY, ŠTEFAN (1892-1955)
Na konci roku 1918
Fáteľ mladuchy
Štrbské pleso
Celý článok

3. Štrbské pleso

(Impresie a reflexie)

 

V zelenej posteli,

V nádhernej posteli,

Zdobenej božím i človeka umením,

Ležalo za rána,

Zôrneho za rána

Ružové tvoje telo.

Ružové ležalo,

Svieže a panenské ležalo;

Cítil som, dýchalo vonne, keď zo sna sa prebralo,

Jemne sa zježilo,

Pretiahlo ružové údy,

Smialo sa mladistvo,

Panensky chvelo

V belostnom závoji, vo vojkách drobunkých perál;

Jasom ich očima zbieral,

Zraky som závoje krájal,

Bázlivým gestom ich rozhŕňal

Stydlive hľadel naň, na sviežu, ružovú, nevinnú nahotu,

Tíško ho vzýval:

Ružové tvoje telo.

 

Slnce si čakalo túžene,

Princezna čakala kráľoviča...

(Cez hory chodieval zelené,

Heroldi v purpure pred ním,

Sám s jasnou korunou na hlave

Zastanúc na prahu granitovom,

Celý dom oslnil jasave

Zavše i naplnil smiechom.)

Ale dnes prišiel príval,

Okolo poludnia

V sprievode ďalekej muziky

 

 

Pripálil cez hory zdivelý

Na koni splašenom,

zháčil sa pri tvojej posteli,

a tvoje panenské telo sa striaslo.

Videl som: k posteli prikuté

Chcelo si zutekať pred ním,

Zľakane zutekať. Nemožno!

Sto ráz sa zopälo, upadlo sto ráz

V kŕčovom lomení

Nevinné tvoje telo.

Videl som: tisíce ihiel doň bádalo,

Krvi strek za každou,

Tisíce šípov doň sekalo z mračien,

Korbáče ťali ho ukrutne,

Za každým čierny švár,

Zívnúca rana,

Drak-víchor prepukal v rehote,

Skočiť naň hotový, zdupať ho kopyty,

Posteľ sa triasla a ono sa zvíjalo,

Zvíjalo, metalo, jačalo -

A ja som hľadel naň, ja som s ním trpel,

S boľavým tvojím telom.

 

A potom prišiel večer.

Uľahlo krvavé, zmučené,

Akoby na máre.

Trhlo vše údami,

Vzlyklo vše, decko jak uštvané v belčove ...

Spieval som nad ním

Spevy, čo matere spievajú svojmu plodu -

A ono pomaly zdriemalo,

Pomaly zaspalo,

Zamrelo v spánku.

Strážil som nad ním,

Prebdel i hodiny, hodiny spieval

A spev môj dolúdil závoje mäkké,

Zhora sa mliečne a mäkunké spúšťali na rany,

A zrak môj zažíhal svetielka drobné,

Hore sa rozžali v klenutí neba,

Rozpäl sa krášovský baldachýn

A ja som spieval a striehol len teba,

Záhadné tvoje telo.

 

A ráno videl som

V zelenej posteli,

V nádhernej posteli

Ležať zas ružové, ružové telo,

Ako sa jemnúško zježilo,

Pretiahlo mladistvé údy,

Panensky chvelo sa, spievalo,

 

Spievalo ružové tvoje telo:

 

O ránach spievalo,

Ako si ružové dávali rúčky,

Holub za holubom cez hory zelené,

Reťazou ktorej nik počiatky nezná,

Vždy mladé, nikedy nestarnúce.

 

O nociach spievalo,

Ako sa vznášali tmavými krídly,

Havran za havranom obzorom sčernelým,

Neznajúc, ktorý z nich posledný bude,

Usadnúc na zvädlú ratolesť zeme.

 

O rokoch spievalo:

O zimách, ako mu tkávali rubáše

V belavých oblakoch,

Ako ho putnali, ako ho pantali -

A ako chodili v zápätí,

Veselo šklbúc ich, zurvalci - jará.

 

O silách spievalo,

Ako doň vtekajú príbojom z hĺbok,

Ako ich neubúda;

O parách a snoch,

Jak z neho vstávajú, jak nimi mladne;

O smútkoch, ako mu sadajú na dno.

 

O vekoch spievalo,

Ako sa vracali obrazy,

Nazrieť sa nanovo s úsmevom, zádumnou,

S plačom v tom odvekom zrkadle,

Prišli a išli a boli, čo nikdy sa nevrátia,

Odkedy prvý raz rozumel človek tej piesni,

I prvej: odkedy počúval nerozumejúc,

I prvej: odkedy píjali z v§d jeho jelene bystré a zázračný tur,

I prvej: odkedy spievalo v akorde so spevom hôr,

I prvej: odkedy spev jeho slúchali skalnaté, nemé Tatry,

Odkedy Mater-Zem v mladosti svojej

Podniesla v zázračnom kalichu,

V nádhernom žulovom pokále,

Zorami sfarbený, mladistvý, čerstvý nápoj

Tvorcovi svojmu!

 

In: Slovenské pohľady- - Roč. 39, 1923 (Jún-Júl-August), č. 6-8, s. 321-324



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.