Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

HROBOŇ, SAMO BOHDAN (1820-1894)

Tlačiť
Obsah článku
HROBOŇ, SAMO BOHDAN (1820-1894)
Prechádzky po Slovensku
Celý článok
Narodil sa v Liptovskej Sielnici, získal vynikajúce vzdelanie na lýceách v Levoči a Bratislave, istý čas študoval v Halle. Nadaný a schopný študent sa básnicky začal nádejne prejavovať už v Levočii. Po príchode do Bratislavy si získal Štúrovo uznanie a značnú autoritu medzi ostatnými študentmi. Bol jedným z tých, čo v máji 1841 vítali v bratislavskom prístave skupinu českých vlastencov, medzi nimi mladú učiteľku Antoniu Reissovú (1817-1852) čiže Bohuslavu Rajskú. Veľká obojstranná láska trvala tri roky. V Halle pre ňu Hroboň napísal Květiny nadsálanské (tlačou vyšli až roku 1981). Stal sa jedným z prvých stúpencov spisovnej slovenčiny (cestou do Prahy roku 1844 zredigoval druhý ročník Hurbanovej Nitry, prvej knihy v novouzákonenej slovenčine). Rajská sa však vydala za ovdoveného L. Čelakovského, Hroboň sa roku 1845 vrátil z Prahy domov. Istý čas vypomáhal otcovi v kňazskom povolaní, ale po porážke revolúcie 1848 bol koniec všetkým jeho ambíciám, okrem poézie. Nikdy nenastúpil do žiadneho zamestnania, v zime býval u brata Ľudovíta na sielnickej fare a letá trávieval osamotený vysoko v horách, v kolibe pod starou jedľou na Grúni v Západných Tatrách. Tam, podľa jeho vlastných slov „prikovaný k Tatre", s tvárou obrátenou k vysokým žulohorám, skladal básne svojím zvláštnym jazykom, prajazykom v mesianistickom duchu, vo viere v nadchádzajúci nový vek slovanskej všelásky. Na mieste, kde stávala Hroboňova koliba, v Suchej doline sielnickej, umiestnili liptovskí študenti pod vedením svojho učiteľa, básnika I. Laučíka, drevenú pamätnú tabuľu.


 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich