Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia HROBOŇ, SAMO BOHDAN (1820-1894) - Strana 2

HROBOŇ, SAMO BOHDAN (1820-1894) - Strana 2

Tlačiť
Obsah článku
HROBOŇ, SAMO BOHDAN (1820-1894)
Prechádzky po Slovensku
Celý článok

1. Prechádzky po Slovensku

Naše slovenské Tatry nie sú síce sverepým pohorím Škandinávskym, aby sa v ňom vychovávali hrdinské, panovité, výbojné národy - ani sa nemôžu merať čo do výšavy a ohromnosti s oľadogrúneným Alpami Švajčiarskymi. Tatry sú hory krásu a milotu s velebou spájajúce, zriedka úžasné a divé; Tatry sú tatovským a materinským pohorím srediny Slavianskej; ony sú spolu ústredným horstvom celej pevniny európskej. Tatier harmonickou krásou a velebou, utešenosťou ich polian a lúk, tajomstvami ich brál, dolín, jaskýň a baní, prudkým i tichým ronením riek a potokov i rozmarným poľom medzihorským vychováva prísna ruka Božia národ hlboko veriaci, ako hlboko tak i určite mysliaci, priemyselný, ro­botný a umný, národ budúcnosti všeslavianskej a celoeurópskej. Ľud slovenský má všetky tie tajomstvá uložené hlboko do duše svojej i vyslovené predivnou a prerozmanitou rečou svojou: ale nezná sa vedome o nich a desí sa ich. I sami najhlbší a najumnejší duchovia a posvätenci národa len s úžasom nábožným hľadia na tajomstvami naplnený svet Slovena, ale zdvihnúť tú ťarchu nesmierneho po­volania sa boja. No povie raz Sloven večný Slovákovi: „Vezmi kríž svoj na seba a poď za mnou!" - Povie a dá i silu s roz­kazom. Dosiaľ Slováci veľmi málo preúmali (tak znie slovo ľudu), t. j. celosťou ducha premýšľali o sebe a svete svojom a tým me­nej vedecky spytovali svoju starobylú otčinu, dedinu, dedovinu. Málo je tých, ktorí by sa s Hurbanom zadumali do tajomstiev Súľovských brál; - málo tých, ktorí by s Križkom spytovali kovorodnô Sitno a jeho okolie alebo Kremeľ náš, t. j. Kremnicu do cudzích rúk upadlú. Málo tých, ktorí by sa pohrúžili do tajov Bradla, Demänovej a iných jaskýň našich. Málo tých, ktorí by so Sládkovičom načúvali barytónu Hrona alebo sa prizerali na vážky Čierneho a Bieleho Váhu. V Bohu oslávený veliký priateľ Slovenstva, Amerling, menuje Váh váhavým a rozvažitým a smúti nad tým, že tak váha a Hron že nechce hromiť a Nitra že je stratená. Mne z jeho slov vynikli veršíky: „Váh sa odváži a Hron bude hromiť; v Nitre sa nietor Prabožstva zanieti, pravečným slncom Tatry tat zasvieti." - Tat, tata, tato, tatík je otec; nietor od nietiť, nietriť, nitrovať je toľko ako éter horiaci. I grécke ether je príbuzné tomu a súvisí s naším slovesom jetriť, jatriť. - No, nemožno mi rátať tisícoré a tisícoraké tajné krásy a veleby tatran­skej vlasti a rody (naturae naturantis), - ktoré by sme spytovať mali za Reussovci, za Dionýzom Štúrom, za Križkom, Hýrošom, Holubom, Dobšinským atď. Spomeniem len krásu a velebu najvyš­ších tatranských hôr a zas refrén: Málo je tých, ktorí by za Hodžom a Štúrom putovali nesení na Kriváň. Hodža a Štúr sprevá­dzaní Johanou Miloslavou Lehotskou, matkou národovkýň sloven­ských, Markou, Hodžovou sestrou, Belopotockým a inými, otvorili rad výletov národných na Kriváň r. 1841. Keď sa zjavili pod Kri­váňom, dva čierne orly zakrúžili nad nimi, akoby vítali dvoch orloduchov Slovenstva. - Málo je tých, ktorí by sa zahľadeli na tajomnú trojhoru východnej Tatry liptovskej - na Plačlivô a Zá­vraty - na ktorých Vajanský, cestujúc Liptovom, zbadal v duchu kríž. - Ja raz v nadchnutej mladosti dívajúc sa zo strany spišskej na veličestvený, ozorný rad Karpát od Kriváňa do Lomnice rozgrúnený, mimovoľne som v duchu zvolal: „To je zakliate cárstvo nebeské na zemi!"

Slovo Karpot, Karpoty vzal si Hodža z úst ľudu a použil vo Vieroslavíne. Slovo to značí tvrdé, skalnaté, bezlesné hory a súvisí so slovesom kŕpať, kriepiť, krepčať atď. No podrobnejšie spytovanie slov, slovorastu, slovohybu čili slovosnovu slovenčiny podať mie­nim poniže. Teraz sa ponáhľam ak nie nakresliť, aspoň len spomenúť tretiu hlavnú časť Božej prírody trojživelnej. Spomenul som, už rovinu, na ktorej prevláda živel zeme poľnej a stepnej; spomenul hory do vzduchu sa pnúce. Spomeniem ešte pomoria a ostrovy živlom vody otočené...

In: Dom a škola, 1886, s.123-124,


 




 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.