Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 10

HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 10

Tlačiť
Obsah článku
HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995)
Z tatranskej korešpondencie
Ešte o katastrofe vo Važci
Prv ako ľahol popolom
Cesta za inšpiráciou
V tatranských kúpeľoch
Prasila prírody
Básnik sám doma so svojou poéziou
Vianočné reflexie
Tatranské miniatúry
Margite Figuli
Zo spomienok na vojnové roky v Tatrách
Celý článok

 

9. Tatranské miniatúry

Letný dážď šibe do haluzí smrekov, smädný mach pod nimi pije, až sa mu striebristozelený kožúšok vydúva. Na pavučinách sa hojdajú kvapky, v rytme padajú do hrdzavého ihličia. Diamanty v zlatých kadlúbkach. Za kobaltovým slimákom sa ťahá ligotavá cestička. Môžeš ísť po nej, dovedie ťa k hríbu, čo práve vykvitol. Má tmavú zamatovú hlavu na bielej nôžke hlboko v ihličí. A nie je sám. Z neviditeľnej stielky pod povrchom predierajú sa ďalšie, tu do venca, tam v skupine - tri, štyri - ako rodina. Nájdeš i samotára opretého o kmeň smriečka. Aby mu nebolo smutno, vyrástli pri ňom červené muchotrávky.

Hora je dokorán...

Zachytená korienkom v žule, učupená pod strieškou vyčnievajúcej skalky nie väčšej ako prst, kvitne v štrbine strmého úplazu v krátkom horskom lete. Vysoko v sedle Prielomu zbrázdeného švíkmi večného snehu. Z bielych švíkov stekajú pramienky ľadovej vody, na strieške-skalke poskočia, oblúkom preletia ponad ňu a strácajú sa poniže v mori šedivých skál. Akým tajomstvom sa udrží pri živote a vládze zakvitnúť hýrivou farbou malá saxifraga, sama samučičká nad divou priepasťou, sýtená žulou, ľadom, nepohodou? Chemickým procesom vyvinie sa v jej ústrojenstve zásoba cukru, akú nemajú nížinné kvety, aby mohla prežiť dlhý zimný spánok... Ale či je to celé tajomstvo života trvalky v ríši mŕtvych skál?

V poludní zelených jašteríc a ustatých motýľov chveje sa priezračné povetrie nad horskou lúkou pod Kriváňom. Na bludnom balvane vekmi posúvanom, obrastenom verným šedivníkom, dozrievajú brusnice. Červené krôpky zohrieva augustové slnce, korienky teplo, vychádzajúce z balvana cez tenkú vrstvu humusu, prichytenú ako koláč na drsnom povrchu žuly. Zázračné prelínanie! Oprieš sa o teplý bok sivého, dôverne známeho bludára, potuľkáš drapľavú skalu a cítiš, že z nej do teba prúdi živé, hojivé teplo. A vieš, bezpečne vieš, že sa sem vrátiš. Bludný balvan poľahky nájdeš, ibaže bude ležať o nepoznanie nižšie. Nezbadá to ani verný šedivník. Ale ty vieš...

 



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.