Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 9

HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 9

Tlačiť
Obsah článku
HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995)
Z tatranskej korešpondencie
Ešte o katastrofe vo Važci
Prv ako ľahol popolom
Cesta za inšpiráciou
V tatranských kúpeľoch
Prasila prírody
Básnik sám doma so svojou poéziou
Vianočné reflexie
Tatranské miniatúry
Margite Figuli
Zo spomienok na vojnové roky v Tatrách
Celý článok

 

8. Vianočné reflexie

Pred mnohými rokmi bola som tesne pred Vianocami v Paríži na štipendiu za moju básnickú prvotinu Dar. Prednášky na Sorbonne sa skončili, mala som niekoľko voľných dní pre seba a pre toto mesto svetiel. Aby som sa však dostala z internátu v Latinskej štvrti na ožiarené bulváre, musela som prejsť šedivými predmestiami s celou ich biedou. Ďaleko od svojich cítila som sa opustená, stratená sama vo veľkom cudzom svete.

V sebe ako batôžtek istoty verše milovaných básnikov. Tam niekde v diaľke v čierňavých horách ... šeptala som si a oči sa mi pristavovali na krásnych veciach vo vysvietených výkladoch. Oči. Nejširší moře lidské oči jsou, celý svět na sobě unesou. A zrazu akoby so mnou po bulvári šiel Jiří Wolker.

Na druhý deň zapísala som si predobraz budúcej básne Sen, v ktorej ten, kto má tvrdé dlane a mozole z krvi, má i sny tvrdé. No s dievčenskými dlaňami a túžbou po srdci dobrotivom možno snívať sny dôverčivé. Preto som si vysnívala Jiřího Wolkera na predmestí parížskom s plnou náručou zlatých pomarančov, ako ich rozdáva otrhaným deťom a vraví: Vianoce budú pekné, /lebo niet rozdielu /medzi ľuďmi

Od tých čias som prežila desiatky Vianoc. Krásnych, bielych tatranských Vianoc v novom domove. Vysoko mi život uvil hniezdo, teplé a bezpečné. Takmer tridsať rokov lietali nad ním orly, naháňali sa vysoké letné i nízke snehové oblaky. Pod ním vlny horského plesa plieskali o kamene a zjari sa na ňom s hukotom lámali ľady. Príroda zázračná, denne iná a predsa večná.

Bohatá náhrada za roky siroby, keď sa rozpadol môj detský svet. Z internátov už nebolo návratov do teplej starodávnej kuchyne s vylešteným mažiarikom na poličke a medenými nádobami na stenách. Nebolo návratov do veľkej prednej izby, kde za sedem rokov môjho detstva stávala vysoká jedľa z turčianskych hôr. Tú ôsmu už mama nevládala ozdobiť. V jeden daždivý marcový deň vyniesli ju z veľkej prednej izby a mne sa detstvo skončilo predčasne a kruto.

Dozrievala som v neľahkej klíme a preto som si nesmierne vážila a vážim všetko, čo mi život neskôr priniesol. Lásku, priateľstvá, nový domov v utešenej tatranskej prírode. Život bohatý, prežitý akoby na dúšok. I keď znova predčasne preťatý. Spomienky na tento úsek môjho života - to sú návraty, ktoré majú pre mňa trvalú hodnotu. A preto i Vianoce za stolom, pri ktorom chýbajú moji najdrahší, vládzem prežiť s pocitom vďačnosti za citové bohatstvo, ktoré mi bolo dožičené.

Že sa prehlbovalo ranami a stratami? I za bolesť sa môže srdce poďakovať.

 



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.