Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 5

HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 5

Tlačiť
Obsah článku
HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995)
Z tatranskej korešpondencie
Ešte o katastrofe vo Važci
Prv ako ľahol popolom
Cesta za inšpiráciou
V tatranských kúpeľoch
Prasila prírody
Básnik sám doma so svojou poéziou
Vianočné reflexie
Tatranské miniatúry
Margite Figuli
Zo spomienok na vojnové roky v Tatrách
Celý článok

 

3. Cesta za inšpiráciou

Vyšla moja druhá kniha Červený mak. Mnohých spomedzi čitateľov možno zaujíma, kde berie básnik inšpiráciu pre svoje básne. Ja by som na túto zvedavosť iste sama od seba nezareagovala, keby som sa náhodou nebola dostala v Prahe do redaktorských spárov nášho Janka Smreka. Ale sľub je sľub - čo som v Prahe sľúbila, v Tatrách musím splniť.

Pred dvoma rokmi vybrala som sa za inšpiráciou hodne ďaleko. Až do Paríža. Čakala som od tej cesty mnoho, ale robila by som sa zbytočne interesantnou, keby som vám tu hovorila, čo všetko som v Paríži našla. Pretože ja som tam pre svoj vnútorný svet nenašla nič. Bolo niekoľko silných dojmov, aké prežíva každé mladé dievča, čo po prvý raz vyletí samostatne do sveta, bol stesk za milým, bolo niekoľko sociálnych postrehov, niekoľko zrakových vnemov. Nič viac. Vlastná, najhlbšia tvorivá sila akoby ma tu bola opustila a utiahla sa ďaleko do hôr, aby tu na mňa počkala.

Zdá sa, že mňa si úplne podmanili hory. Sputnali ma bielymi okovami čarovnej zimy a priviazali k sebe hudbou lesov a vodopádov. Tu sa mi tvorí najlepšie. Inšpirácia príde do duše náhle a vždy vtedy, keď ju čakám najmenej. Idem popod Solisko. Najprv lesom, potom vyššie, kde začínajú vývraty a kosodrevie. A prídem k utešenému miestu. Kosodrevina, ktorú nič nehatilo vo vývoji, rozrástla sa tu do šírky - slobodná, nádherná, rozľahlá. Okolo nej rastú nežné belasé enciány. Hory sú čisté, až zduchovnené, pripomínajúce tvár svätcovu, a dolu dolina kúpe sa v slnku, ako šťastné, rozmarné dieťa. Započúvam sa nevdojak do šepotu hôr - a k srdcu vystupuje vlna. Vlna inšpirácie, posvätného citu. A tento cit musím vynosiť v srdci niekedy i celé týždne, kým preň dostanem výraz. Tvorba. To je už zápas. Boj so slovom. Inšpirácia prichádza ku mne ľahko, príjemne vzrušuje, ale tvorba ma niekedy zviaže do takého malého klbka, že sa z neho ťažko vymotávam. Bojím sa, že slovo zničí krehkú konštrukciu vnuknutia. Po takomto zápase, keď márne hľadám výraz, príde potom tá najčistejšia, najjasnejšia chvíľa - prítomnosť sa rozplynie, nastane isté odhmotnenie a slová samé tečú z pera.

 



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.