Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 11

HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995) - Strana 11

Tlačiť
Obsah článku
HAĽAMOVÁ, MAŠA (1908-1995)
Z tatranskej korešpondencie
Ešte o katastrofe vo Važci
Prv ako ľahol popolom
Cesta za inšpiráciou
V tatranských kúpeľoch
Prasila prírody
Básnik sám doma so svojou poéziou
Vianočné reflexie
Tatranské miniatúry
Margite Figuli
Zo spomienok na vojnové roky v Tatrách
Celý článok

 

10. Margite Figuli

Bolo mnoho pekných priateľstiev medzi príslušníkmi našej generácie, poznačenej dvoma vojnami a prevratnými udalosťami medzi nimi i po nich. Žiaľ, mnohé z týchto priateľstiev spretŕhala posledná vojna, najmä Povstanie. Z mojich martinských spolužiakov temer polovica nedožila sa najkrajšieho mužského veku. I mnohé ženy zaplatili svoj podiel - zdravím, stratou najbližších i osobným šťastím. Sme teda generácia bohatá na veľké historické zážitky, ale i nejednu bolesť. Mladí nám zavše závidia, že sme boli „pri tom". No sme i generáciou, z ktorej mnohí priniesli bohatú hrivnu, vyzdvihli moc a krásu slova, namiešali hýrivé farby na palety, dali prehovoriť kameňu, hline i drevu, zachytili symfónie vodopádov a horských búrok, načreli hlboko do minulosti národa a jeho histórie, zveľadili jeho reč. Pokorne niesli kantár, ktorý si dobrovoľne natiahli na šiju. A ostali verní domovu i sebe.

Jedným z priateľstiev, ktoré mi ešte ostalo, je priateľstvo s tebou, drahá Margita Figuli, dodnes, po toľkých rokoch ničím nenaštrbené. Veľmi si ho cením a som šťastná, že ťa môžem i takto pozdraviť, dnes, keď je tvoj veľký deň, keď leto cúva do jesene, bohatej na úrodu. Poďakovať sa ti za krásu slova, ktorú si štedro rozdávala, a zaželať ti zdravia a ešte veľa, veľa dobrej pohody, potrebnej k ťažkej práci so slovom. Spomínam si na jeden tatranský večer s tebou a tvojím mužom. Povíchrica potrhala elektrické vedenie k nášmu domu na brehu plesa. Za oblokmi stála tma tmúca, poryvy vetra ohýbali vysoké smreky pred domom, v kuchynskej piecke zavýjalo, len pobiede som dosmažila fánky a uvarila hriato na vašu počesť. Sedeli sme pri sviecach vo štvorke, vy dvaja a my dvaja. Naši dvaja sa pohrúžili do medicíny, my dve do literatúry. Bolo po vojne, no v neďalekých lesoch Liptova i pod Tatrami sa ešte potĺkali benderovci. Časy ešte plné vzrušenia a my plní nedávno prežitého.

Vtedy si mi, celkom proti svojmu zvyku, dala prečítať svoj nový rukopis, ktorý dovtedy nikto nečítal. Začínal sa kapitolou, opisujúcou búrku v Ždiari vo chvíli, keď do chalupy vniesli bleskom zabitú ženu. Pre túto kapitolu mi bude naveky ľúto, že kniha potom nevyšla. Bol to majstrovský opis tatranských živlov a hlboká sonda do psychiky goralského ľudu, blízkej tvojmu oravskému. V tejto kapitole bolo každé slovo vybrúsené ako diamant, no neboli to len trblietavé drahokamy, nastýkané na šnúry viet, za každým bol obsah a prastará múdrosť ľudu.

I po rokoch cítim atmosféru toho krásneho večera.

Prečo to dnes spomínam? Vrátila som sa prednedávnom z Tatier, bola som i v Ždiari. Všetko je zmenené na nepoznanie. Za mnohým mi je ľúto. Je to nostalgia za nenávratným? Veľmi som tam na teba myslela. Na tvoju ždiarsku búrku i búrky, ktorými sme v živote prešli, i na to, že je dobré byť tvojou rovesníčkou a príslušníčkou tejto generácie. Napriek všetkému.

 



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.