Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Cestopisy, publicistika, korešpondencia DOBŠINSKÝ, PAVOL (1828-1855) - Strana 3

DOBŠINSKÝ, PAVOL (1828-1855) - Strana 3

Tlačiť
Obsah článku
DOBŠINSKÝ, PAVOL (1828-1855)
Vysoké Tatry - Náčrtky miestopisné, prírodopisné a cestopisné
Vysvetlivky
Celý článok
  1. Ročenky Uhorského karpatského spolku.( Pozn. PK)
  2. Autorom udané výšky končiarov nie sú vždy totožné s poslednými meraniami, ako ich predkladajú najnovšie príručky. Ponechávame súdobé údaje v podaní autora, len v prípadných poznámkach na príslušných miestach vkladáme pre porovnanie aj aktuálne hodnoty (Pozn. PK)
  3. Vysoká (2560 m) jeden z najkrajších a najmohutneších tatranských štítov, vo výškovom poradí desiaty. V hlavnom hrebeni medzi Štrbinou pod Ťažkým/Českým štítom a Rumanovým sedlom. Básnici ho nazývali aj „Vysokou Tatrou“. In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  4. Hrebeň, t.j. hrbeň, hrb, hrbiet či chrbát hôr; prahrebeň, der Hauptkamm; možno bolo nazvať i páter, der Rücken, Brgrücken, keďže Slováci páterom, pátrom menujú chrbtovú kosť = spina dorsi
  5. Hlavný hrebeň. (Pozn. PK)
  6. Jahňací štít (2229 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  7. Končiar Bieleho plesa = Jahňaci štít (2229 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  8. Kopské sedlo (Pozn. PK)
  9. Jeden turista  rozpráva v Karpat. Letop. (ročník už nemám pri ruke), ako si pri kúpaní v Popradskom plese zabudol tam na brehu snubný prsteň. Preliezli prahrebeň na poľskú stranu a tu sa rozpamätal, na zlatý prsteň. Naviac v ten deň už nebolo možné zvládnuť dlhú obchádzku, tak sa rozhodol pre kratšiu cestu. Pustil sa s jedným vodcom priamo k prahrebeňu. Ešte v ten deň dosiahol to, že spod sam=ho prahrebeňa videl cez štrbinu blyšťať sa zrkadlo Popradského plesa; ale dostať sa na kolmú, úzunku stenu skál nijako nebolo možné. Prenocovali tam vo víchre a daždi pod úskalím. Ráno sa zišlii dolu a k plesu sa vrátili po dlhej obchádzke. Prsteň mu zatiaľ ani krkavec, ani zlodej neodniesol.
  10. S cieľom porovnania výšok, znak + udávať nám bude, o koľko ešte metrov vyšší je Gerlach, najvyšší bod v Tatrách. Tu je teda Gerlach o 102 m vyšší od Vysokej
  11. Veľká Kolba je mohutná prahora i výšina; pod ňou sprava i Dolina Veľká Kolba, zľava dolina Malá Kolba (=Veľká a Malá Studená dolina. Pozn. PK), ako ich menuje slovenský ľud. No, končiaru Veľkej Kolby dali už teraz v Letopisoch Karpatských  meno: Eisthaler Spitze. Ale sám Fr. Dénes, ktorý túto Eisthalerku pekne opisuje v VII. ročníku tých  Letopisov, na s. 273 priznáva, že starý Jonek z dediny Jurgova ju menuje Veľká Kolba. A nebodaj dávno bola i dlho ešte ostabe Veľkou Kolbou.
  12. Veľká Kolba = Ľadový štít (2627 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  13. Malá Studená dolina. (Pozn. PK)
  14. Kolový štít (2418 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  15. Podľa súčasného merania má Gerlachovský štít 2655 m a Vysoká 2560 m. Čiže je len o 95 m nižšia. In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  16. Končiar Morského oka  = Meeraugenspitze = Rysy (2503 m). : Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  17. Gerlach to je grlach, hrlach, t. j.  výšina, z ktorej hrlí (chrlí), hrnie, láme sa a padá skálie nadol. Ono shŕlilo, prepadlo as tu v kotol. Podobná, sústavne ulamujúca sa a nadol chrliaca sa skalina je nad Bystrým pri Štítniku v Gemeri; podobná tomu je Grlica v Ratkovskej doline. Ale Gerlachov, Gerlaštekov, t. j. úlomkov skalísk udať by nám mohli z viacerých chotárov Slovenska.
  18. Ide o článok Na Gerlach / Václav Vraný. – Slovenské pohľady. – Roč. I., (1881), s. 415-422. Prístupný v tatranskej digitálnej knižnici pod menom autora
  19. Nordtrabant = Pyšný štít (2623 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  20. Mittelgrat = Stredohrot = Prostredný hrot (2441 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  21. Roter Turm = Široká veža (2461 m) In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  22. Spitzer Thurm = Ostrý štít (2360 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  23. Štít nad Žabím plesom (javorovým) = Krotenseespitze = Javorový štít (2417 m). In: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier / I. Bohuš, 1996 (Pozn. PK)
  24. V Karpatských Letopisoch neznajú dosiaľ ani domyslieť, prečo Český (Böhmischerteich, Csehtó)? Ja myslím, že je toto Ťažký stav; bo ľud spišský a to slovenský i poľský, prídavné meno ťažký bvyslovuje: češký, cieszky. Myslím teda, že nepovšimnutie si ľudovej reči a jej výslovnostizviedlo letopiscovaž tam, že stav tento od Čechov odvodzujúc, Českým  (Böhmischer) menujú. (Pozn. autor)
  25. Tiež neznám si vysvetliť, jak asi pošlo to, že túto dolinu a potok menujú nemecky Kohlbach a z toho prekladom maďarsky Tarpatak, t. j. Uhliarska alebo i Rúbanisko. Neviem, akoby až tam, nad ráztookami Veľkej a Malej Kolby, kde číre skalnaté stráne boli mohli byť kedy rúbaniská a uhliská. – Ale Nemci menujú: die Grosse Kohlbach, die Kleine Kohlbach-thal; teda artikulom ženským, nasvedčujúc, že to vzali zo slovenského, pôvodného: tá Kolba, die (trebars) Kohlbach. Len keď meno potoka chcú udať, vtedy píšu zas der Grosse Kohlbach, der Kleine Kohlbach.  (Pozn. autor)
  26. Vraný, Václav: Na Gerlach. In: Slovenské pohľady, 1881, s. 415-422
  27. Rieka Poprad je ovšem väčšia od Belej, ale nie v samých dolinách Tatier, len potom na svojom podolí (Pozn. autor)
  28. Podľa poviestok ľudu i vo Vysokých Tatrách nejedna zápoľa či skalná stena má ukrývať Jánošíkove poklady a to aj okolo Dunajca, bo Jánošík i tam bol známy.
  29. Prof. Dr. Sam Roth podľa ktorého opisov sme toto uviedli, skúmal tiež jaskyne v dolinách prítokov Hornádu. V jaskyniach pri Oružinej, v obišovskej stolici (Abauj), neďaleko M. Ladňanskej železničnej stanice, našiel tiež kosti výššie uvedených živočíchov a Arvicola nivalis, Lepus variabilis, Antilope rupicapra, Lagopus alpinus et albus. – V jaskyni pri Poráči, dedinky neďaleko banského mesta Hnilca (Gölnitz) našiel urny, popolnice a tenšie ozdobené i hrubšie črepy foremnejších i neforemnejších nádob; z doby kamennej oslicu (podlhovastý kamenný nástroj na ostrenie) a kamenný nôž z kremeňa.
  30. Od ľudu nášho čul som volať „Poliakom“ vietor severný, ktorý neraz aj v čase jarného rozvitkudosť ďaleko k juhu pozanášal snehové chumelice. Vždy je studený, často mrazivý, až údy krehnú.
  31. Na pravom brehu Belej, blízko susedná Pribylina nepatrí už do čiary nášho obvodu. – Idúc roku 1863 z prvého Matičného zhromaždenia na Kriváň, zvedavý som bol na jabloň a jablká nášho, mne vtedy i veľmi pohostinného, p. učiteľa Rumana v Kokave. No, videl som ten div Podkriváňsky: strom i (u nás vínovkami nazvané) pekné jablká – chránené od severu vysokým parkánom z prkien a s otvorenou polohou k juhu, tak ako inde chránime a bedlivo opatrujeme vinič a hrozno za múrmi a prístreším. Tu videl som i kosiť – vyskyde trávou leda na piaď porástlou. (Pozn. autor)
  32. Podľa Kveteny Dr. G. Reussa sú tri druhy vŕby rastúce vo výšinách a to s kosodrevinou i vyše nej, po našich holiach a Tatrách. Vŕba uťatá, sytovitá a zelnia. Salix retussa, reticulata, herbacea. Tá posledná púšťa korene i do skál alebo sa prevíja pomedzi ne a nad ne (Pozn. autor)
  33. Autor ich nazýva Malými Tatrami (Pozn. PK)
  34. Na území rozličných majiteľov od Zakopaného po Javorinu napočítali roku 1873 asi 40 kusov divých kozí; na Javorine, na majetku kn. Hohenlohe-Oehringena 90 kusov; na Kolbe a Lomnici 40 kusov; na území majiteľa a snáď i prenajomníka lovu Blasyho od Kolby po Gerlach 150 kusov; v Mengusovských dolínách na území Mariášiho 130 kusov; odtiaľ až za Kriváň v komorských a v panstvách Svätojáncov do 200 kusov. Z týchto na 650 počítaných a od odvtedy chránených kusov počítajú doterajší dorast vyše tisíc kusov tejto zveriny (Pozn. autor)

 



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.