Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

ČAPEK, KAREL (1890-1938) - Strana 5

Tlačiť
Obsah článku
ČAPEK, KAREL (1890-1938)
Z tatranskej korešpondencie
Tatry v tomto roku (publicistika)
Ešte Tatry
Jednou nohou v Tatrách
Formy
Celý článok

3. Jednou nohou na Tatrách

To je tak - len čo si človek natiahne pumpky a obuje okované topánky, vstúpi doň nesmierna odvaha a sila, akokoľvek by bol inak rozumným a pohodlným tvorom. Tie spomínané pumpky a topánky sa nezadržateľne rozbehnú hore, povedzme na Solisko alebo na Bujačí, lezú po balvanoch, predierajú sa kosodrevinou či polomom a potom si hore udychčané sadnú, zajedajú slaninku a čokoládu a prežívajú takú zvláštnu blaženosť pozostávajúcu z únavy, pýchy, omámenia a údivu nad zvláštnou a preveľkou krásou sveta. Ak by som však mal tuto krásu vyjadriť podrobnejšie, musím vymenovať aspoň kvitnúci klinček Dianthus glacialis, výhľad do nedozerne modrastého kraja, pasúce sa stádo kamzíkov, rôzne lomikamene, oblaky, zelené plesá, horce, svište, potôčiky a vodopády, vankúše silenky, obrovský apetít, divoké útesy, vrbiny, rokliny prelamujúce sa v mrakoch, dažde na horách, čiernomodré ostrôžky a množstvo iných úžasných vecí. Pokiaľ ide o tie kamzíky, bolo ich sedem a pásli sa neďaleko Hincovych plies pokojne ako kravy. Mali čierne bruchá, žiarivé zrkadielka pod chvostíkmi a nohy také pružné, akoby namiesto kostí mali gumové pendreky. Ak sa však čo len trochu zaujímate o kvety, dožijete sa nemenších radostí keď objavíte hustý koberec, v ktorom sa prediera Silene acaulis, Minuartia sedoides a Saxifraga Baumgarteni, a naviac to všetko je posiate hviezdičkami Primuly minima a huňatým cerastiom. Vtedy padnete na kolená a ďakujete nebu za to, že je vám dožičené šliapať po zemi. A to som ešte nevymenoval zlatý kuklík, saussuren, starček, swertie, Schenchzerove zvončeky, andromedu, dryadku, kamzičník, ba ani vznešené limby, už nespomínajúc to ostatné.  Hovorím vám, choďte sa na to pozrieť.

Nuž teda -  keď sa človek nachádza v istej výške, odkiaľ hľadí do roviny ako do otvorenej priepasti, vtedy čo ako je skromným, zbožným, ľudomilným, ba aj pokorným tvorom, predsa sa neubráni istému, priam divokému opovrhnutiu voči ľuďom, ktorí sa plazia tam dolu. Sedí si na balvane s pocitom tak trochu orlím, s pocitom víťazným, s pocitom dobyvateľským a vysokomyseľne pohŕda človiečikmi, ktorí sedia tam dolu na stoličkách v dlhých nohaviciach. To mu však nebráni, aby s akýmsi odporom až nenávisťou nezazeral na turistov, ktorých stretáva vo svojej výške. Očividne im nedožičí, že to dotiahli tiež tak vysoko.

Potom je tu ešte jeden kút sveta, až tam na poľských hraniciach, ale trochu bokom. Volá sa to Pieniny. Tečie tadiaľ zelená rieka Dunajec, na ľavom brehu je Poľsko a na pravom sme my. Na našej strane je opustený a poloprázdny Červený Kláštor a krčma so zvlášť silným a sladkým vínom. Po rieke Dunajci premávajú také zvláštne plte z vydlabaných kmeňov a vezú vás po zelených kaskádach medzi oboma štátmi a medzi veľmi krásnymi vápencovými skalami. Tato jazda na pltiach je miestnou zvláštnosťou Keď sa odrazíte od československého brehu, vrhne sa z poľskej strany do vody húf chlapcov, ktorí držia nad vašou plťou slávobránu z vŕbových prútov, za čo dostanú po korune. Tým sa prejavujú z oboch strán priateľské a blahovoľné city oboch susedných štátov. Na našej aj na poľskej strane rastie ružová margaréta, ktorá sa volá Chrysanthemum Zawadskyi. Je to európsky unikát, ale keďže, ako už bolo povedané, rastie aj na našej strane, uchránilo ma to od nepriateľského vpádu na poľské územie. Miestny jazyk sa na pravom brehu nazýva slovenčinou a na ľavom brehu poľštinou. Pltníci z oboch štátov na seba priateľsky pokrikujú, jedni schádzajú perejami dolu a druhí obracajú svoje vydlabané kmene proti prúdu. To je teda hranica dvoch zemí, dvoch jazykov, dvoch kultúr, pretože rieka medzi oboma brehmi je neutrálna.

Prežijeme hodinku neobmedzenej medzištátnej slobody. Užívajme ju však mierne, pretože plť je pomerne vratká a prúd dosť prudký. Viete, ale aj na ten breh človek potom vystúpi s pocitom úľavy, že je znovu vo vlasti.

Lidové noviny, 35, 1927, č. 446, s. 1-2, 4-9

 



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.