Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

ČAPEK, KAREL (1890-1938) - Strana 4

Tlačiť
Obsah článku
ČAPEK, KAREL (1890-1938)
Z tatranskej korešpondencie
Tatry v tomto roku (publicistika)
Ešte Tatry
Jednou nohou v Tatrách
Formy
Celý článok

2. Ešte Tatry

Môj článok Tatry v tomto roku podnietil rôzne odpovede, jednak v novinách, jednak v súkromných listoch; a samozrejme, že som v nich bol upozornený na rôzne príčiny, prečo naše obecenstvo bezmála bojkotuje tatranské kúpele. Nemôžem sa zaoberať všetkými; nakoniec nie som žiadnym advokátom tamojších podnikov - ale zdá sa mi, že námietky zasahujú v podstate štátnu správu kúpeľov.

Hlavnou námietkou mojich čitateľov je drahota tatranských kúpeľov. Dobre, je tam draho. Ceny izieb boli toho roku zvýšené; ale izby prenajíma priamo štátna správa. Horšie je, že sa štátna správa nepostarala, aby vedľa apartmánov naozaj luxusných, ktoré si môže zaplatiť, kto na to má, boli tu aj úplne lacné turistické ubytovne. Lacnotu necháva náš demokratický štát podľa všetkého len súkromnému podnikaniu. Preto je ubytovanie v súkromných vilách o dobrú polovičku lacnejšie. Tie vily sú, pravda,  maďarské. Prvou podmienkou sanácie tatranských kúpeľov je poriadne odstupňovanie cien ubytovania.

Píše sa, že aj penzia je príliš drahá. Podľa mojej skúsenosti by som v prvotriednej pražskej reštaurácii utratil denne za stravu rovnakej kvality 40 korún; v Tatrách 50 korún. Rozdiel oproti Prahe nie je veľký; nápadný pravda je oproti súkromným kúpeľom, napríklad krkonošským. Počítajte však, že nájomca dvoch kuchýň v Tatrách platí štátu ročné nájomné 120 tisíc korún, okrem svetla a vody. Pri krátkej horskej sezóne musí zarobiť denne len na nájom - nehľadiac k inej réžii - tisíc korún v jednej kuchyni. To pravda veľmi zvyšuje ceny. Pritom zas v štátnych hoteloch niet lacnejšej a jednoduchšej penzie pre menej náročných turistov; ti môžu ísť ... do súkromných kuchýň maďarských. Takže vo všeobecnosti viac ako polovicu našej dennej útraty v Tatrách inkasuje štát. Rád by som vedel, koľko čistého zisku mu to vynesie.

Ďalej cesta do Tatier je príliš drahá. Na ohromne frekventovanej trati Praha- Bohumín - Košice premáva len jediný priamy vlak každým smerom, a to ako naschvál nočný rýchlik, aby cestujúci bol prinútený vziať si druhú triedu, nájsť ju obsadenú a s nárekom i nadávaním doplatiť na prvú. Železničnú správu pravda nenapadne buď rozmnožiť priame vlaky na trati, alebo aspoň tento jediný priamy vlak zaviesť striktne ako diaľkový, t.j. vydávať lístky len na viac ako polovičnú trať. Pochopíte moje zlé rozpoloženie, keď som v Poprade o pol ôsmej večer vliezol do druhej triedy a našiel tam obsadené aj sedadlá na chodbe; Keď sa mi sprievodca zadušoval, že všetci tí ľudia idú až do Prahy, doplatil som si veľmi nerád na prvú triedu - a v Bohumíne bol vlak napoly prázdny. A pritom táto nehanebne drahá trať vedie náhodou k všetkým našim „štátnym" kúpeľom; Sliaču, Ľubochni, Štrbe, Lomnici, Herľanom. Keby štátna správa patrila k inteligentnejšej časti božieho tvorstva, určite by vymohla od železničnej správy zľavu pre návštevníkov štátnych kúpeľov; myslím, že by sa jej to finančne oplatilo. Stokorunová zľava na cestovnom lístku by jej vyniesla niekoľko sto korún za prenajatú izbu v štátnych kúpeľoch. Ale k takémuto praktickému nadhľadu je potrebný istý stupeň inteligencie.

Ďalej: žiadna reklama. Jediná inzercia štátnych kúpeľov je v revue Parlamenta, v lojálnych novinách B.Z. am Mittag - čiže zakrytá subvencia. Inak nikde, nikde, nikde ani slovíčka, zatiaľ čo  napríklad maličká Tatranská Polianka (maďarská) inzeruje takmer denne skoro vo všetkých českých novinách - a je dobre obsadená.

Ďalej: žiadne investície. V Tatranskej Lomnici je napríklad objekt mnohomiliónovej hodnoty, totiž bobsleigový výťah pre zimné športy. Oprava by údajne stála šesťdesiat tisíc; vycalovať ich - to sa radšej bobsleigová dráha nechá úplne znehodnotiť a celkom sa zruší zimná sezóna v štátnych kúpeľoch. Beztoho vraj minulá zima nestála za nič.

Bohvie, často pozorujem, že mi v mozgu akosi chýbajú hospodárske ganglie: ale hospodárske zásady, podľa ktorých sa podľa všetkého z Prahy riadi správa štátnych kúpeľov, sa ešte aj mne vidia trochu hlúpe. Nemožno plánovitejšie ruinovať štátny majetok, než ako sa to robí tu. Nemožno si počínať sprostejšie - odpusťte to príkre slovo; ale ak sa hotely natierajú olejovými farbami až v plnej sezóne, nemôžem to pomenovať inak. Muselo sa totiž čakať s natieraním, kým nepríde - príslušné nariadenie z Prahy.

Sanácia tatranských kúpeľov? Rozumní ľudia hovoria: dlhodobý nájom, aby nájomca mohol sám investovať a robiť reklamu. Ďalej zlepšenie a zlacnenie osobnej frekvencie. Ďalej rozvrstvenie cien. Inak... inak škoda tatranských kúpeľov. Škoda toho drahocenného štátneho a národného majetku.

Lidové noviny 23.7.1922



 


Copyright © 2020 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.