Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Poézia BACHÁT-DUMNÝ, DANIEL (1840-1906)

BACHÁT-DUMNÝ, DANIEL (1840-1906)

Tlačiť
Obsah článku
BACHÁT-DUMNÝ, DANIEL (1840-1906)
Naše Tatry
Na skalách Tatry
Celý článok
Básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, organizátor kultúrneho života, ev. kňaz. Narodil sa v Ratkovej (okr. Rimavská Sobota). Teológiu študoval v Prešove a Viedni. Kaplán v Hybiach (1863), farár v Pribyline (1863-1873), farár slovenského cirkevného zboru Budapešti (od 1873). Zomrel v Budapešti. Používal viacero pseudonymov. Pozri aj Dumný, Miloslav.

 


1. Naše Tatry

Tatry milé, slávne pamätáte časy,
Od vekov slovenské vy čujete hlasy,
Od vekov Slovákov na vás horia vatry.
Junáci slovenskí, naše sú tie Tatry.

Na vás najprv jasným slnko okom hľadí,
Posledný poľúbok vaše temä vnadí,
S ním vstávate, spíte, jako vlastní bratri.
Bratia duše mojej, naše sú tie Tatry.

Vy kolíska naša, vy buďte i hrob náš,
Tu sa modlí Slovák posledný „Otče náš".
Rod váš krásny nám vždy, náš zase vám patrí.
Sokoli slovenskí, naše sú tie Tatry!

D.B-ý.

In: Orol. 9, 1880, č. 10, s. 298 [Nie je spoľahlivo dešifrovaný pseudonym]

 


2.   Na skalách Tatry

Vypýnajte sa ku nebi
Vy žuly Tatry smelo
Víchru, hromu i hmlám sivým
Nadstavujete čelo
A z vášho temä prekrásny
Je výhľad na široko: -
Ó že ten ľud z tých nížin tak
Zriedka k vám zdviha oko!
On nesmesmelý, on nástroj len
On tyranov sa bojí
On vrahov svojich poslúcha
On v jejích službe stojí.
Jeho vetríček najmilejší
Privodí k bázlivosti:
Ľud môj!   či tak sa dočkať chceš
Blaženej budúcnosti ?
_ _ _
Plavý sokol na vás sedá
Vy zázračné balvany;
Z vás orli rozletujú sa
Na všetky sveta strany.
Mnohé orlíča zaniklo
Víchrom zronené v letu,
Mnohý sokol sa nevrátil
K jasnému výšin svetu.
Nie jedon junoch lietal si
Z počiatku na výšine,
Však konečne len prilipnul
K pohodlnej nížine.
Nač bojovať s hromom, búrkou
Lepšie žiť v pokoji...
Teplý kút a vlastný chlebík
O to si múdry stojí.
Ó kde ste Tatier sokoli
Či let váš už prestáva?....
Veď sa i zo mňa z' sokola
Krotký holúbok stáva!
_ _ _

Už dávno blesk vás ó žuly
Velebne neožiaril.
Už dávno búrny hromotresk
V jazvy vaše nepálil.
Ó tak dusné je povetrie
Až sa mi srdce zviera;
Či ožije ešte ľud ten
Či už pomaly zmiera ?
Vy znáte mnohé storočie,
Vy znáte mnohú slávu;
Ó perte hromy, zbúdzajte
Slovena spiacu hlavu:
Biedny to život v bludu tmách
Ó paľte blesky neba,
Že zhrozí sa ľud bludov zlých
A pozná svojich, zebä.  -
_ _ _

Jak voľno tu, jak zdravo vždy
Vy nebotyčné hrady!
Že duša smutná, boľavá
Očerstvie a sa zmladí.
Ó že ten ľud čo v výšinách
Jasných vašich si chodí,
Nechápe to, lež v smrade zlom
Nížin, čo rok sa brodí.
Jemu myšlienka jak hviezda
Jasná daromné svieti.
Jeho len pálenčený smrad
K činu? k bludu roznieti.
U päty vašej ó žuly
Plazí sa hmyzu mnoho,
Vtáctva čo sa ku vám vznáša
Málo, málo je toho.
I z toho ľudu plazí sa
Väčšina dol na hrude:
Ach ! či to kedy lepšie už
V tom našom ľudu bude?
Vodcov má dosť, však nejde
Za nimi vozvýš chtive:
Čo div, že nájdeš v ľudu tom
Toľké múmie živé ? -
_ _ _

Kto vás ó žuly uzrieť chce
Kto dosiahnuť výšavy,
Musí zniesť ostré povetrie
Musí byť silný, zdravý.
Síc v polceste stáť zostane
Z pol cesty zas sa vráti,
Cieľa nedôjde a márne
Všetky námahy stratí.
Tak i kto ľudu prorokom
A vodcom byť si žiada,
Nech si na čistote duše
Na cnosti vše zakladá.
Jak myslíš lietať v čistú výš
Keď hriech ti krídla spálil? -
Jak viest ľud k svätej čistote
Keď si sám svoju skalil ?  -
Ku zosmradnutej studnici
Rec: kto by šiel piť vodu? -
Prašivá ovca celému
Stádu býva na škodu,
A kto ? kde ? koľko je čistých ?
Málo - a žiaden svätý!
Pomoc nám láskavý bože
Tys' v milosti bohatý!
_ _ _

Zieral som z vášho temäna
Vy moje milé skaly!
Za mnou - tam bieda v dolinách;
Pred mnou - hmly husté stály. -
Hľadím ach! hľadím často si
Do zašlej minulosti?
Čo vidím? svojich zradu zlú

A svojich ukrutnosti,
A budúcnosť kto vyveští?
Tú závoj tajný kryje!
Čomu ten padlý rod trpí ?
Čo ufá? čo dožije?
Nezúfaj smutná rodina
Nie si ty bez výhľadu,
Len vykoreň, vykoreň zlú
Z kola svojeho zradu. -
Potom čo má prísť príde, ver!
Minú zlých ukrutnosti.
Hmly rozplynú sa, úfaj! veď
Si dieťa budúcnosti!
_ _ _

Vysmieva sa vám skaliny
Zo svojich vinohradov
Sused dívajúc sa na vás
Vždy s ovisnutou bradou.
Pravda že na vás hrozien mok
Jak uňho sa nerodí;
Ale či nevyteká z vás
Kryštál zdravistej vody?
Beda kto útočište brať,
K nadšeniu musí k vínu
Nám srdca zápal vznešený
Razí cestu k činu! -
Nech že si duch váš vo víne
Hovie, verí, lahodí;
Z vody a z duchu rodiť sa
Má kto sa z novu rodí.

A my sa z novu rodíme,
My vodu piť budeme:
Príde-li zomrieť za pravdu
Čistú krev vylejeme.
_ _ _

Oj jak mi pusto, žiaľno tu
ak srdce smútkom trudím;
Keď si len sám skaly milé
Kým Tatry svetom blúdim.
Kde, kde sú druhovia moji
Bystrokrídlí sokoli? -
Roztratení na šír a diaľ
Sú, akoby neboli.
Mnohé orlíča zaniklo
Víchrom zronené v letu,
Mnohý sokol sa nevrátil
K jasnému výšin svetu.
Mnohý junoch nám zaniknul
Na pol ceste života;
Iný v kraj vidín nevrátils'
Opantala ho hmota.
Ó kde ste Tatier sokolí
Či let váš už prestáva? ...
Keď sa i zo mňa sokola
Krotký holúbok stáva.

V Tatrách 1869.
In: Nevädze, s. 92-97

 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.