Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod Slovenská literatúra Poézia BACHÁT-DUMNÝ, DANIEL (1840-1906) - Na skalách Tatry

BACHÁT-DUMNÝ, DANIEL (1840-1906) - Na skalách Tatry

Tlačiť
Obsah článku
BACHÁT-DUMNÝ, DANIEL (1840-1906)
Naše Tatry
Na skalách Tatry
Celý článok

2.   Na skalách Tatry

Vypýnajte sa ku nebi
Vy žuly Tatry smelo
Víchru, hromu i hmlám sivým
Nadstavujete čelo
A z vášho temä prekrásny
Je výhľad na široko: -
Ó že ten ľud z tých nížin tak
Zriedka k vám zdviha oko!
On nesmesmelý, on nástroj len
On tyranov sa bojí
On vrahov svojich poslúcha
On v jejích službe stojí.
Jeho vetríček najmilejší
Privodí k bázlivosti:
Ľud môj!   či tak sa dočkať chceš
Blaženej budúcnosti ?
_ _ _
Plavý sokol na vás sedá
Vy zázračné balvany;
Z vás orli rozletujú sa
Na všetky sveta strany.
Mnohé orlíča zaniklo
Víchrom zronené v letu,
Mnohý sokol sa nevrátil
K jasnému výšin svetu.
Nie jedon junoch lietal si
Z počiatku na výšine,
Však konečne len prilipnul
K pohodlnej nížine.
Nač bojovať s hromom, búrkou
Lepšie žiť v pokoji...
Teplý kút a vlastný chlebík
O to si múdry stojí.
Ó kde ste Tatier sokoli
Či let váš už prestáva?....
Veď sa i zo mňa z' sokola
Krotký holúbok stáva!
_ _ _

Už dávno blesk vás ó žuly
Velebne neožiaril.
Už dávno búrny hromotresk
V jazvy vaše nepálil.
Ó tak dusné je povetrie
Až sa mi srdce zviera;
Či ožije ešte ľud ten
Či už pomaly zmiera ?
Vy znáte mnohé storočie,
Vy znáte mnohú slávu;
Ó perte hromy, zbúdzajte
Slovena spiacu hlavu:
Biedny to život v bludu tmách
Ó paľte blesky neba,
Že zhrozí sa ľud bludov zlých
A pozná svojich, zebä.  -
_ _ _

Jak voľno tu, jak zdravo vždy
Vy nebotyčné hrady!
Že duša smutná, boľavá
Očerstvie a sa zmladí.
Ó že ten ľud čo v výšinách
Jasných vašich si chodí,
Nechápe to, lež v smrade zlom
Nížin, čo rok sa brodí.
Jemu myšlienka jak hviezda
Jasná daromné svieti.
Jeho len pálenčený smrad
K činu? k bludu roznieti.
U päty vašej ó žuly
Plazí sa hmyzu mnoho,
Vtáctva čo sa ku vám vznáša
Málo, málo je toho.
I z toho ľudu plazí sa
Väčšina dol na hrude:
Ach ! či to kedy lepšie už
V tom našom ľudu bude?
Vodcov má dosť, však nejde
Za nimi vozvýš chtive:
Čo div, že nájdeš v ľudu tom
Toľké múmie živé ? -
_ _ _

Kto vás ó žuly uzrieť chce
Kto dosiahnuť výšavy,
Musí zniesť ostré povetrie
Musí byť silný, zdravý.
Síc v polceste stáť zostane
Z pol cesty zas sa vráti,
Cieľa nedôjde a márne
Všetky námahy stratí.
Tak i kto ľudu prorokom
A vodcom byť si žiada,
Nech si na čistote duše
Na cnosti vše zakladá.
Jak myslíš lietať v čistú výš
Keď hriech ti krídla spálil? -
Jak viest ľud k svätej čistote
Keď si sám svoju skalil ?  -
Ku zosmradnutej studnici
Rec: kto by šiel piť vodu? -
Prašivá ovca celému
Stádu býva na škodu,
A kto ? kde ? koľko je čistých ?
Málo - a žiaden svätý!
Pomoc nám láskavý bože
Tys' v milosti bohatý!
_ _ _

Zieral som z vášho temäna
Vy moje milé skaly!
Za mnou - tam bieda v dolinách;
Pred mnou - hmly husté stály. -
Hľadím ach! hľadím často si
Do zašlej minulosti?
Čo vidím? svojich zradu zlú

A svojich ukrutnosti,
A budúcnosť kto vyveští?
Tú závoj tajný kryje!
Čomu ten padlý rod trpí ?
Čo ufá? čo dožije?
Nezúfaj smutná rodina
Nie si ty bez výhľadu,
Len vykoreň, vykoreň zlú
Z kola svojeho zradu. -
Potom čo má prísť príde, ver!
Minú zlých ukrutnosti.
Hmly rozplynú sa, úfaj! veď
Si dieťa budúcnosti!
_ _ _

Vysmieva sa vám skaliny
Zo svojich vinohradov
Sused dívajúc sa na vás
Vždy s ovisnutou bradou.
Pravda že na vás hrozien mok
Jak uňho sa nerodí;
Ale či nevyteká z vás
Kryštál zdravistej vody?
Beda kto útočište brať,
K nadšeniu musí k vínu
Nám srdca zápal vznešený
Razí cestu k činu! -
Nech že si duch váš vo víne
Hovie, verí, lahodí;
Z vody a z duchu rodiť sa
Má kto sa z novu rodí.

A my sa z novu rodíme,
My vodu piť budeme:
Príde-li zomrieť za pravdu
Čistú krev vylejeme.
_ _ _

Oj jak mi pusto, žiaľno tu
ak srdce smútkom trudím;
Keď si len sám skaly milé
Kým Tatry svetom blúdim.
Kde, kde sú druhovia moji
Bystrokrídlí sokoli? -
Roztratení na šír a diaľ
Sú, akoby neboli.
Mnohé orlíča zaniklo
Víchrom zronené v letu,
Mnohý sokol sa nevrátil
K jasnému výšin svetu.
Mnohý junoch nám zaniknul
Na pol ceste života;
Iný v kraj vidín nevrátils'
Opantala ho hmota.
Ó kde ste Tatier sokolí
Či let váš už prestáva? ...
Keď sa i zo mňa sokola
Krotký holúbok stáva.

V Tatrách 1869.
In: Nevädze, s. 92-97



 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.