Tematický prienik Tatier a literatúry je téma nanajvýš príťažlivá, preto sa jej v priebehu času venovali viacerí bádatelia. Každý z nich priniesol niekoľko nosných kamienkov do mozaiky, ale nikomu doposiaľ sa nepodarilo zvládnuť ju v úplnosti. Mnoho úsilia sa premrhalo tým, že väčšina autorov začínala vždy od začiatku, s úmyslom zachytiť dôsledne v celej šírke aj hĺbke komplexnú problematiku tatranskej a podtatranskej literatúry. Nebolo to možné urobiť jediným záberom aj z toho dôvodu, že prístup k prameňom bol a je do značnej miery obmedzený. Pritom zmapovanie najstaršieho obdobia ani nepredstavuje ten najväčší problém. Zásluhou vynikajúceho bibliografa Ľ. V. Riznera máme k dispozícii jasné stopy vedúce k prameňom do roku 1900. Vážny problém začína na prahu 20. storočia, vystupňuje sa najmä v jeho druhej polovici, keď vychádzalo množstvo titulov pôvodnej slovenskej poézie a prózy (o zahraničnej ani nehovoriac). Tatranské texty sú v nich dobre ukryté (ich komplexný výskum zatiaľ nikto systematicky nezrealizoval), dostávame sa k nim len sporadicky a náhodou. Ako čiastočná Adrianina niť (od roku 1962) môže poslúžiť dlhoročná rubrika tatranského historika Ivana Bohuša Ľudia - roky - literatúra v dvojmesačníku Vysoké Tatry / Tatry. Tatrám sa však intenzívne venovali aj českí a poľskí autori (a aj iní).